kapitalistický spôsob výroby

Hospodárstvo A Financovanie

2022

Vysvetľujeme, čo je kapitalistický spôsob výroby podľa marxizmu, jeho pôvod, výhody, nevýhody a ďalšie charakteristiky.

Podľa marxizmu je kapitalizmus založený na vykorisťovaní jednej triedy druhou.

Aký je kapitalistický spôsob výroby?

Podľa terminológie marxistakapitalistický spôsob výroby je spôsob kapitalistických spoločností, ktoré vznikli po buržoáznych revolúciách, ktoré ukončili feudálny model stredoveký. Podľa Marxových postulátov ho vlastná vnútorná dynamika vedie k zániku a konečnému vzniku tzv. komunizmu.

Kapitalistický spôsob výroby považujú nemarxistickí učenci za ekonomický systém, v ktorom sa hodnota tovaru a služby Vyjadruje sa v peňažnom vyjadrení, rovnakom ako sú ľudia odmeňovaní za svoju prácu.

Na druhej strane pre marxistickú ortodoxiu kapitalizmu je ekonomický model, v ktorom buržoázia kontroluje výrobné prostriedky. Je to však aj model sociálnej, politickej a ekonomickej organizácie.

Pamätajme, že buržoázia je stredná spoločenská vrstva medzi roľníckymi nevoľníkmi a pozemkovou aristokraciou. Vznikla na konci stredoveku spolu s merkantilizmusdynamika medzinárodnej výmeny tovaru, ale aj revolučné pokroky v technológie, veda a kultúra.

Všetky tieto udalosti navždy zmenili spôsob, akým boli uspokojované ľudské potreby, a presunuli zameranie z práce na vidieku na mestský obchod. Kapitalistický spôsob výroby je teda systémom priemyselného veku, v ktorom sa kapitál význam vytlačil držbu pôdy.

Charakteristika kapitalizmu

Podľa tradičnej marxistickej interpretácie kapitalizmus funguje na dvoch pilieroch. Na jednej strane kontrola buržoázie výrobných prostriedkov (napríklad tovární). Na druhej strane odcudzenie pracovníkov ich produktívnej práce, to znamená, že títo ľudia cítia, že práca, ktorú robia, je im cudzia.

Týmto spôsobom ich môže buržoázia vykorisťovať a platiť im výmenou za ich prácu a plat, ale využívať výhody kapitálový zisk: pridaná hodnota, ktorú práca pracovníka zahŕňa do konečného produktu. Vzhľadom na to, že táto pridaná hodnota vysoko prevyšuje robotnícky plat, z pracovného pomeru profituje len buržoázia, ktorá sa tiež snaží.

Zjednodušene povedané, kapitalizmus pozostáva z výmeny času a pracovnej kapacity pracovníkov za mzdu vypočítanú na hodinu a za zložitosť úloh, ktoré sa majú vykonať. Plat nikdy nepresiahne zisky majiteľa továrne, ktorí do nej investujú kapitál a niekedy aj vedenie, ale nie prácu.

Z tohto usporiadania robotník získava peniaze na spotrebu tovarov a služieb, zatiaľ čo buržoázia získava zisky, ktoré môže reinvestovať do podnikania (alebo ho prinútiť rásť) a peniaze na vlastné živobytie. Súbor pracovníkov sa nazýva, ako trieda, proletariát.

Takéto sociálno-ekonomické usporiadanie by nebolo možné bez existencie súkromného vlastníctva, keďže buržoázia vlastní výrobné prostriedky, a teda rozhoduje o tom, kto pracuje a kto nie. Podmienky, za ktorých bude práca poskytnutá, sa však dohodnú s ich pracovníkmi (odborov, cechy a pod.) a s Podmienka (v ideálnom prípade).

Pôvod kapitalistického spôsobu výroby

Kapitalizmus ako systém vznikol po páde feudalizmu v 15. storočí. V dôsledku imperiálnej expanzie hlavných európskych mocností cirkulovalo veľké množstvo tovaru z iných oblastí sveta. Tak sa zrodila buržoázia ako nová spoločenská trieda, ktorá porazila stredovekú pozemkovú aristokraciu.

Táto trieda obchodníkov obyčajného pôvodu, ale vlastnila kapitál. Tak sa stali vlastníkmi prvého Podnikanie ktorý navždy zmenil spôsob, akým sa vo svete vyrábajú tovary a služby.

Podporovali vedecké, duchovné a politické zmeny, ktoré viedli k takzvaným buržoáznym revolúciám, ktorých vyvrcholením bol pád monarchického absolutizmu (s revolúciami ako napr. Francúzska revolúcia v roku 1789 alebo s postupnými prechodmi) a začiatok kapitalistických demokratických republík, ktoré poznáme dnes.

Výhody kapitalistického spôsobu výroby

Výhody kapitalizmu ako systému sú notoricky známe, rovnako ako jeho nevýhody. Pozitívne aspekty systému možno zhrnúť takto:

  • Efektívnosť a flexibilita. Kapitalistický systém dokázal za niekoľko storočí svojho života vytvárať bohatstvo a závratné pokroky vo vedeckých, technických a ekonomických aspektoch a zároveň sa im prispôsobovať, meniť sa s dobou a dodnes zostáva neporazený.
  • Liberálnosť. Kapitalizmus si vyžaduje značné kvóty Liberty ekonomické a individuálne, aby bolo možné podnikaniepodnikateľské riziko a vznik nových iniciatív. V tomto zmysle mala tendenciu byť viac-menej liberálna, teda tolerovať viac-menej zasahovanie štátu do dynamiky, ktorá by v ideálnom prípade musela regulovať „mier na trhu“ alebo „neviditeľnú ruku“. “ trhu. Skutočná existencia toho druhého je predmetom diskusie.
  • Umožňuje pohyb tried. Vlastníctvo peňazí v zásade nepodlieha žiadnemu inému typu ľudských podmienok, ako bola krv v prípade kastových spoločností, a z praktických dôvodov je pre ekonomický trh málo dôležité, aký typ hodnôt kapitalista vyznáva.To umožňuje nižším triedam, aby teoreticky mohli stúpať, keď akumulujú kapitál, a vyšším triedam klesať, keď strácajú schopnosť tak urobiť.

Nevýhody kapitalistického spôsobu výroby

Na druhej strane stoja za zmienku aj nevýhody kapitalizmu:

  • Dovoľuje monopoly a kompetencie nespravodlivé. Práve liberálna povaha kapitalizmu má tendenciu dovoliť koncentráciu kapitálu, a tým aj moci v rukách niekoľkých, ktorí ovládajú trh a môžu nespravodlivo konkurovať iným, čím sa vytvárajú monopoly, na ktorých zbohatne len málokto.
  • Nerovnomerné rozdelenie bohatstva. Keďže sociálna trieda nie je určená krvou alebo inými faktormi, ale množstvom peňazí, ktoré žena má. rodinaBudúce generácie prichádzajú na svet s úprimnou nerovnosťou príležitostí, ktorá je výsledkom koncentrácie bohatstva u tých, ktorí majú najväčší kapitál, pretože peniaze, keď obiehajú, vytvárajú viac peňazí, obohacujúc tých pár na úkor mnohých.
  • Konzumerizmus. Spoločnosť vytvorená kapitalizmom je zameraný na spotrebu a pri zvyšovaní kapitálu, často zabúdajúc, čo to v skutočnosti znamená, a uväznení v špirále spotreba zbytočné, kupovať, kupovať alebo korigovať iné duchovné aspekty, ktoré nie sú zahrnuté v rovnici.
  • Ekologické poškodenie. Priemyselná činnosť je srdcom kapitalistického systému, ktorý sa takmer na storočie vzdal využívanie prírodných zdrojov bez toho, aby sa zohľadnili ďalšie základné aspekty, ako napríklad ekologický dopad, ktorý malo skládkovanie priemyselných odpadových látok. Koncom 20. storočia a začiatkom 21. storočia sa teda tzv zmena podnebia a na horizonte blízkej budúcnosti sa črtajú ekologické katastrofy, ktoré si vyžadujú radikálne a okamžité zmeny v kapitalistickom výrobnom modeli.

Marxizmus a nadhodnota

Koncept goodwillu je ústredným prvkom doktrína marxizmu, ktorý to považuje v podstate za lúpež, ktorú vládnuca trieda vykonáva na snahe robotníka, pričom si ponecháva významnejšiu časť hodnoty v peňažnom vyjadrení ako tá, ktorá je odmeňovaná prostredníctvom miezd.

Vďaka robotníckych bojov a odborových zväzov, z ktorých mnohé vyvolali počas 20. storočia mnohé sociálne, politické a kultúrne konflikty, bolo možné opätovne prerokovať rozdelenie uvedenej nadhodnoty medzi pracovníkmi a zamestnávateľmi, ako aj podmienky zamestnania.

Teda, hodiny zamestnania boli na prídel vykorisťovanie a dosiahlo sa v skratke a kapitalizmu humánnejšie pre Robotnícka trieda. Podľa doktríny Karla Marxa sa však tento boj o oslobodenie od vykorisťovania neskončí, kým sa neuvoľnia historické sily, ktoré vedú k socializmu.

Iné spôsoby výroby

Rovnako ako existuje kapitalistický spôsob výroby, môžeme hovoriť o:

  • Ázijský výrobný režim. Nazýva sa tiež hydraulický despotizmus, pretože pozostáva z kontroly organizácie spoločnosti prostredníctvom jediného zdroja, ktorý potrebujú všetci: Voda, v prípade Egypta a Babylonu v r Antikaalebo zavlažovacie kanály v ZSSR a Čínou. Verní teda dostávajú vodu na zasiatie svojich polí, zatiaľ čo polia nelojálnych vysychajú.
  • Socialistický spôsob výroby. Navrhnutý ako alternatíva ku kapitalizmu Marxom, poskytuje robotníckej alebo robotníckej triede kontrolu nad výrobnými prostriedkami, aby sa zabránilo ich vykorisťovaniu buržoáziou. Štát teda predpokladá zrušenie tzv súkromný pozemok a kapitálu uprednostniť kolektívne záujmy pred individuálnymi, ako krok k beztriednej spoločnosti, ale s takou hojnou výrobou, že tovary sa rozdeľujú podľa potreby a nie podľa zásluh.
  • Režim výroby otrokov. Typické pre klasické staroveké spoločnosti, ako napríklad grécku alebo rímsku, podporovala svoju produkciu poľnohospodárskych produktov založenú na triede otrokov, podliehajúcich osobitnému právnemu a sociálnemu postaveniu, niekedy neľudskému, čo ich redukovalo na majetok pána. súkromné ​​alebo štátne. Títo otroci nemali žiadnu politickú účasť, žiadny majetok, ani nedostali žiadnu odmenu za svoju prácu.
!-- GDPR -->