• Aký je otrocký spôsob výroby?
• Charakteristika modelu otroka
• Vznik modelu otroka
• Sociálne triedy otroctva
• Zmiznutie modelu otroka
• Iné spôsoby výroby

Vysvetľujeme, čo je to otrocký spôsob výroby, jeho pôvod, sociálne triedy a vlastnosti. Okrem toho iné spôsoby výroby.

V otrockom spôsobe výroby sú najväčšou pracovnou silou otroci.

Aký je otrocký spôsob výroby?

Podľa myslenia marxista, otrokársky spôsob výroby bol jedným zo spôsobov politicko-spoločenskej organizácie predkapitalistických spoločností. Výrobu v nich väčšinou vykonávali ľudia vyzlečení práva občanov a znížených do povinnej nevoľníctva, nazývaných otroci.

Tento výrobný model bol široko používaný v klasických civilizáciách Grécka a Ríma a bol čiastočne zodpovedný za ich rozkvet aj za ich vstup do krízy. Nezamieňať s otroctvo, ktorý ako spoločenský fenomén existoval od nepamäti a formálne existoval až do devätnásteho storočia.

Otrocký spôsob výroby je spoločenská organizácia, v ktorej otroci tvoria hlavnú pracovná sila a výroby. Otroci však za svoje úsilie nedostávajú žiadnu odmenu, okrem prístrešia a jedla.

V tomto zmysle ide o model predindustriálneho typu, v ktorom otrok nedostane ani a plat na ich prácu, no zároveň ich minimálne potreby musí pokryť majster.

Charakteristika modelu otroka

Otrocký model je podporovaný na základe masívnej existencie zotročených ľudí, ktorí sú nútení pracovať a za vykonanú prácu nedostávajú absolútne žiadnu mzdu.

To znamená, že potravu a bývanie dostávajú len od pána alebo otrokára, aby si zaistili živobytie. Na druhej strane, starosť o vyprodukovaný objem sa netýka otrokov (ktorým nezáleží na dobrej a slabej úrode), ale pána.

V modeli otrokov boli otroci postavami, o ktorých uvažoval zákona a formálne zredukované na takmer objekty, bez individuálnych alebo kolektívnych občianskych práv, bez dohľadu nad akýmikoľvek inštitúcie. Ich deti sa tiež mohli narodiť ako otroci a patriť tomu istému pánovi, alebo v niektorých prípadoch mohli byť slobodné alebo zaradené do nejakej strednej kategórie.

Otroci boli súčasťou dedičstvo pána a prípadné škody na nich by mohli požadovať náhradu v tovare resp služby. V skutočnosti v klasických spoločnostiach vlastniacich otrokov, ako je napr grécky, bolo možné dostať sa do otroctva za neplatenie dlhov, za spáchané zločiny alebo za vojenskú porážku. Boli tam dokonca otroci Podmienka, venovaný funkcii verejnej služby.

Vznik modelu otroka

Spôsob výroby otrokov sa zrodil v starovekom Grécku a pokračoval u Rimanov.

Otrocký spôsob výroby sa objavil dlho po vynájdení otroctva. Starovekej gréckej spoločnosti sa pripisuje vybudovanie produktívneho modelu, v ktorom otroctvo bolo obživou poľnohospodárstva.

Nebola to však výlučná pracovná sila: s otrokmi žili aj slobodní roľníci a remeselníci. Podmienkou podriadenosti tých druhých bola politická a pracovná podmienka, ale nebránila im viesť viac-menej nezávislý život tvoriaci rodina a mať miesto na bývanie.

Nie je známe, koľko otrokov bolo v starovekom Grécku, ale predpokladá sa, že pomer otrokov k občanov zadarmo by bolo okolo 3/2. Boli aplikované na poľnohospodárstvo, remeslá, priemyslu a výchovu pánových detí (v prípade otrokov). Otroci mohli byť braní aj ako sexuálni partneri, alebo v domácich oblastiach, aj keď v oveľa menšom pomere.

Pokiaľ ide o Rímsku ríšu, ktorá dobyla Grécko v roku 146 pred Kristom. C. videla, že jeho poľnohospodárska kapacita sa zmenšila v dôsledku rozsiahlych vojenských ťažení, civilný život sa mu podarilo udržať len vďaka práci triedy otrokov.

Odhaduje sa, že v roku 43 n. C. počet otrokov podrobených Rímom bol tri milióny, päťkrát viac ako 225 a. Každé vojenské víťazstvo vychovalo nových otrokov, aby udržali systém v chode.

Sociálne triedy otroctva

Obaja sociálne triedy ktoré je zaujímavé rozlíšiť v akomkoľvek modeli otroka, sú dva:

• Slobodní muži. Mohli mať územie, tovar, občianske práva a zdediť jeho potomkom jeho dedičstvo, v ktorom mohlo byť dokonca množstvo otrokov.
• Otroci. Boli to občania poslednej kategórie, bez práv a prístupu k majetku, nehovoriac o občianskych právach či občianskej participácii. Boli len o málo viac ako veci a v závislosti od prípadu nimi budú aj naďalej po celý život, kým neabsolvujú niekoľko rokov otrockej práce alebo kým nebudú môcť zaplatiť pánovi toľko peňazí, koľko mala jeho hlava. prostredníctvom nákupu Liberty. Potom mohol pán udeliť otrokovi oslobodzujúci dokument.

Zmiznutie modelu otroka

Model otrokov vstúpil do krízy v Rímskej ríši, keď Rímsky pax zabránili novým vojenským výbojom, ktoré kŕmili nových otrokov spoločnosti v expanzii.

Na druhej strane popularizácia kresťanstva radikálne zmenila ideologické a duchovné cítenie rímskych občanov. Prudká hospodárska kríza navyše oslabovala rozdiel medzi slobodnými občanmi a otrokmi, čím toto oddelenie postupne strácalo zmysel.

Otroctvo však vtedy nebolo zrušené (malo by uplynúť ešte takmer 1500 rokov), ale prestalo byť motorom výroby, aby odovzdalo svedectvo feudálneho vzoru, ktorý vládol v r. Európe v celom Stredovek.

Počnúc inváziami barbarov do Rímskej ríše v 5. storočí sa rozpútala feudálna revolúcia, ktorá ukončila otrokársky model a z otrokov urobila nevoľníkov, ktorí obrábali pozemky veľkostatkárov resp. Feudálni páni.

Iné spôsoby výroby

Okrem obchodu s otrokmi marxistická doktrína uznáva tieto spôsoby výroby:

• Ázijský výrobný režim. Nazýva sa tiež hydraulický despotizmus, pretože pozostáva z kontroly organizácie spoločnosti prostredníctvom jediného zdroja, ktorý potrebujú všetci: Voda, v prípade Egypta a Babylonu v staroveku, alebo o zavlažovacích kanáloch v ZSSR a Čínou. Verní teda dostávajú vodu na zasiatie svojich polí, zatiaľ čo polia nelojálnych vysychajú.
• Kapitalistický spôsob výroby. Model z buržoázia, uložený po páde r feudalizmu a šľachta, v ktorej majitelia č kapitál ovládať výrobné prostriedky a robotnícka trieda im ponúka svoju pracovnú silu byť zneužívané, výmenou za mzdu, s ktorou spotrebúvajú tovary a služby, ktoré potrebujú.
• Socialistický spôsob výroby. Navrhnutý ako alternatíva ku kapitalizmu Marxom, poskytuje kontrolu nad výrobné prostriedky do Robotnícka trieda alebo robotníka, aby sa zabránilo ich vykorisťovaniu buržoáziou. Štát teda predpokladá zrušenie tzv súkromný pozemok a kapitálu uprednostniť kolektívne záujmy pred individuálnymi, ako krok k beztriednej spoločnosti, ale s takou hojnou výrobou, že tovary sa rozdeľujú podľa potreby a nie podľa zásluh.