- Aké je vykorisťovanie človeka človekom?
- Čo znamená vykorisťovanie človeka človekom?
- Vykorisťovanie v primitívnom spoločenstve
Vysvetľujeme, čo je vykorisťovanie človeka človekom a aký je jeho význam. Tiež vykorisťovanie v primitívnom spoločenstve.
Aké je vykorisťovanie človeka človekom?
Je známy ako vykorisťovanie človeka človekom k jednému z najznámejších postulátov teórie ekonomiky kapitalizmu navrhol nemecký filozof Karl Marx, otec celej myšlienkovej doktríny: the marxizmus.
Podľa tohto postulátu vlastníci výrobných prostriedkov, patriacich do oligarchie alebo buržoázna elita, budujú svoje bohatstvo na základe zisku, ktorý dosahujú („kapitálový zisk“, To znamená komerčnú hodnotu pridanú k tovaru spotreba) z práce Robotnícka trieda, proletariátu.
Teda predmety, ktoré robotník vyrába v továrni výmenou za a plat mesačne, preto sa predávajú za vyššie náklady ako ten, ktorý ich vyrobil, aby mohli zaplatiť pracovníkovi, ktorý ich vyrobil, a nechať zisk továrnikovi, napriek tomu, že sa na prácach priamo nezúčastnil.
Marx týmto spôsobom vymyslel frázu „vykorisťovanie človeka človekom“, aby poukázal na skutočnosť, že v kapitalistickom systéme niektorí zbohatli vďaka úsiliu mnohých iných.
Čo znamená vykorisťovanie človeka človekom?
Podľa postulátov marxizmu pracujúce triedy, nebyť vlastníkov majetku resp výrobné prostriedky, sú nútení predať svoje pracovná sila, teda ich schopnosť pracovať, byť využívaná (v zmysle, že baňa alebo farma sú využívané) buržoázia.
Na oplátku robotník dostáva mzdu, za ktorú môže spotrebovať tovar vyrobený inými vykorisťovanými robotníkmi atď. Je to pracovný reťazec, v ktorom veľkými príjemcami, keďže sa nezúčastňujú na práci, ale koordinujú prácu iných, sú buržoázia.
Vykorisťovanie v primitívnom spoločenstve
Využitie ľudská bytosť v rukách ich rovesníkov sa však netýka len kapitalizmu a vyskytoval sa v starovekých a primitívnych komunitách vo forme tzv. otroctvo: ľudské bytosti, s ktorými sa zaobchádzalo ako s tovarom, bez akýchkoľvek práv a pod zákonnou ochranou a morálny svojich majiteľov, pre ktorých vyrábali a pracovali výmenou len za strechu a jedlo. Aj jeho potomkovia patrili pánovi.
Ďalším možným príkladom boli stredovekí nevoľníci: chudobní a negramotní roľníci, ktorí obrábali pozemky feudálny pán výmenou za povolenie ich obývať, poriadok a vojenskú ochranu v prípade ozbrojených vpádov.