- Čo je to robotnícke hnutie?
- Pôvod robotníckeho hnutia
- Charakteristika robotníckeho hnutia
- Dôsledky robotníckeho hnutia
- Úspechy robotníckeho hnutia
- Ideológie robotníckeho hnutia
Vysvetľujeme, čo je to robotnícke hnutie, aký je jeho pôvod a vlastnosti. Aj jeho dôsledky, úspechy a ideológie.
Čo je to robotnícke hnutie?
Robotnícke hnutie je spoločenský a politický fenomén, ktorý má svoj pôvod v Anglicku v 18. storočí. Tento fenomén mal ako hlavný cieľ zlepšiť pohodu pracovníkov a vznikol z Priemyselná revolúcia a zmeny, ktoré s tým prišli.
Prvá etapa industrializácie sa vyznačovala pln Liberty podľa podnikateľov (sektor s názvom „buržoázia“) O pracovných podmienkach svojich pracovníkov (sektor nazývaný „proletariát“). V kontexte, kde nebolo legislatívy práce, rozhodovali o tom zamestnávatelia mzdy alebo predĺženie pracovného času pracovníkov.
Pôvod robotníckeho hnutia
Pôvod sociálneho hnutia reaguje na sériu podmienok, ktoré viedli pracovníkov k tomu, aby sa stali „triedne uvedomelými“ a zoskupili sa, aby požadovali sériu zlepšení. Niektoré z dôvodov, ktoré viedli k vytvoreniu robotníckeho hnutia, súvisia s:
- Koncentrácia. Proletárska trieda sa sústreďovala v priemyselných centrách, čo im umožňovalo udržiavať vzájomné kontakty.
- Hrozné pracovné podmienky. Pracovný čas bol nadmerný a deti ani ženy neboli vylúčené.
- Nízke platy. Okrem extrémnych hodín mali robotníci mzdy, ktoré im ani nedovoľovali pokryť ich základné potreby.
- Preplnenosť Robotníci žili na predmestí v preplnených podmienkach a nedostatku hygiena, kde sa nakazili epidémiami a chorobami všetkého druhu.
K tomuto neduhu, ktorým robotníci prechádzali, sa pridal vplyv, ktorý Francúzska revolúcia, v ktorom hodnoty ako napr demokraciu, politika a solidarita podporovali boj o Ľudské práva.
V tejto súvislosti sa robotníci z rôznych oblastí (napríklad starí anglickí remeselníci alebo tkáči) organizovali do bratstiev, pričom si za vzor brali stredoveké cechy. Tak sa stalo, že robotníci si začali navzájom pomáhať a požadovali zlepšenie pracovných miest a postupom času začali spochybňovať industrializáciu.
Prvými, ktorí zavrhli ekonomické podmienky, boli luddisti, odborové hnutie, ktoré sa objavilo v Británii v 19. storočí a ostro vystupovalo proti začleňovaniu strojov do procesov výroby textilu.
Ich odmietnutie ich viedlo k tomu, že spálili mašinériu a toto postoj začali napodobňovať vidiecki robotníci. Tento proces bol začiatkom rôznych hnutí, ktoré sa začali organizovať už nie proti strojom, ale proti zamestnávateľom, kvôli pracovným podmienkam, ktoré uvalili na robotníkov.
Charakteristika robotníckeho hnutia
Niektoré z charakteristík, ktoré identifikujú pracovné hnutie, sú tieto:
- Dva súboje. Robotnícke hnutie sa snažilo dosiahnuť najmä dva problémy:
- Lepšie pracovné podmienky. Medzi zlepšeniami sú napríklad lepšie mzdy, skrátený pracovný čas a bezpečnosť.
- Politické práva. Čo Sloboda prejavu, hlasovanie a združenie.
- Neustály dialóg. Robotnícke hnutie sa vyznačovalo veľkou diskusiou a dialógy ktoré pestovali vo vnútri.
- Vyjednávanie. Vyjednávanie bolo mechanizmom, ktorý používali na dosiahnutie svojich cieľov.
- Odbory. Pracovníci sa združovali do odborov, napríklad podľa pobočky alebo podľa podnikania. Tí, ktorí tvoria tieto skupiny, sú aj dnes známi ako odborári.
- Demonštrácie a štrajky. V čase podania žiadosti boli v robotníckom hnutí samozrejmosťou vzbury, štrajky, demonštrácie a iné verejné podujatia.
- Tímová práca. Jednou z vlastností, ktoré najviac charakterizovali sociálne hnutie, bola myšlienka, že ak chcete niečo dosiahnuť, musíte pracovať ako tím. Pri vznesení nároku alebo zlepšenia sa to vždy robilo kolektívne, nie individuálne.
Dôsledky robotníckeho hnutia
Niektoré požiadavky zo strany odborov boli pre ich zamestnávateľov prehnané.
Okrem úspechov, ktoré dennodenne dosahovalo boj robotníckeho hnutia, boj a vzbura robotníkov priniesli problémy a koliduje s určitými sociálnymi sektormi.
Robotníci boli obeťami útlaku zo strany svojich zamestnávateľov, nielen kvôli svojim činom, ale aj kvôli ich ideológiám. Dostali tiež odmietnutie veľkej časti spoločnosti, za apelovanie na nemierové mechanizmy pri boji za svoje nároky popri represiách zo strany bezpečnostných zložiek č. Podmienka.
Niektoré požiadavky odborov boli pre ich zamestnávateľov prehnané, čo viedlo aj k masívnemu prepúšťaniu.
Úspechy robotníckeho hnutia
Niektoré z úspechov robotníckeho boja sa odrazili v zlepšení práce, ako napríklad:
- Obmedzenie pracovného času.
- Zákaz detskej práce.
- Schválenie zákonov ktoré zaručujú bezpečnosť v továrňach.
- Zákaz práce žien a mladistvých v baniach.
- Vznik systémov sociálneho zabezpečenia.
Ideológie robotníckeho hnutia
V dôsledku priemyselnej revolúcie a formovania robotníckeho hnutia vznikli niektoré ideológie, ktoré riešili tzv nerovnosti a nespravodlivosti typické pre kapitalistickú spoločnosť, ako napríklad:
- Utopický socializmus. Myslitelia, ktorí sa s tým stotožnili, navrhli ekonomický systém, ktorý nepodporoval rovnaké úrovne nespravodlivosti a nerovnosti, ktoré charakterizovali kapitalizmu. Nazvali to „utopickým“, pretože neverili v existenciu takéhoto systému. Niektorí z referentov tohto ideologického prúdu sú Henry de Saint-Simon, Charles Fourier a Robert Owen.
- Babuvizmus. Tento ideologický trend sa objavil vo Francúzsku a tvorili ho referenti, ktorí podporovali „Republiku rovných“. Jeho názov je odvodený od priezviska jeho zakladateľa Gracchusa Babeufa.Okrem boja za republiku rovných, prijali opatrenia na zlepšenie situácie najchudobnejších sociálnych sektorov.
- anarchizmus. Rovnako ako on socializmu, tento ideologický prúd tvrdí, že kapitalizmus treba vykoreniť. Rozdiel oproti socializmu spočíva v spôsoboch, ako dosiahnuť túto elimináciu: anarchisti odmietajú akýkoľvek druh autority.
- marxizmus alebo vedecký socializmus. Tento prúd tvoria tí, ktorí preberajú myšlienky a teórie Karla Marxa.