- Čo sú kapitálové zisky?
- Pôvod pojmu kapitálový zisk
- Výpočet kapitálových ziskov
- Relatívne a absolútne kapitálové zisky
- Kapitálové zisky a straty
Vysvetľujeme, čo je kapitálový zisk, pôvod tohto konceptu a ako sa počíta. Tiež rozdiely medzi relatívnymi a absolútnymi kapitálovými ziskami.
Čo sú kapitálové zisky?
Nadhodnota, nadhodnota alebo nadhodnota je pojem typický pre ekonomickú filozofiu marxista, teda navrhol Karl Marx a jeho kritika klasických ekonómov ako Adam Smith (1723-1790) alebo David Ricardo (1772-1823), v ktorých prácach sa tento pojem už objavil, no nebol definovaný.
Kapitálový zisk možno chápať ako peňažný ekvivalent (t. j. v peniazoch) pridanej hodnoty k nemu pracovná sila ktorý produkuje a zamestnanca, a že buržoázia si ho privlastňuje alebo „vyťahuje“, s čím sa proces kapitalistickej akumulácie.
Zjednodušene povedané, nadhodnota je časť výroby, ktorá nie je odmeňovaná pracovníkom, ale je súčasťou zisk zamestnávateľa. Je koncipovaný ako rozdiel medzi hodnotou celkového vyrobeného množstva a platom, ktorý dostávajú pracovníci.
Podľa marxistickej teórie sa to vysvetľuje tým, že kapitalizmu je to skôr systém výroby nadhodnoty ako systém výroby spotrebného tovaru.
Keď teda pracovník vo fabrike odpracuje určitý počet hodín, dostane výmenou a plat čo nie je ekvivalentné produkcii, ktorú vykonával počas svojho dňa, ale hodnote jeho pracovná sila, teda to, čo ho tam stojí denne pracovať a garantovať jeho potomstvo (ktoré ho nakoniec nahradí), čo je nevyhnutne menej.
Zamestnávatelia tak profitujú z tej „výroby navyše“, ktorú pre nich odpracovali iní. Nakoniec to dostanú ako peniaze ktoré sa im hromadia a z ktorých môžu ťažiť svoje zisky, investovať do nových projekty, atď.
Pôvod pojmu kapitálový zisk
Nadhodnota je pojem, ktorý Karl Marx preberá zo svojho čítania z diela Davida Ricarda. ktorá sa bude skutočne rozvíjať a nadobúdať dôležitosť v Kapitál , možno najznámejšie dielo Marxa. Odvtedy je neoddeliteľnou pojmom od marxistického jazyka a od kritiky vzťahu vykorisťovanie kapitalizmu.
Výpočet kapitálových ziskov
Podľa Marxovho názoru sa nadhodnota dá vypočítať matematicky. Rovná sa príjmu podnikateľa po odpočítaní náklady výroba podnikania. Posledne menované sú rozdelené do dvoch:
- Konštantný kapitál (c). Kde sú materiály, zásoby a výrobné stroje. Marx to nazýva „mŕtvy kapitál“.
- Variabilný kapitál (v). Aké sú osobné náklady (pracovná sila). Podľa Marxa iba tento posledný kapitál vytvára nadhodnotu a nazýva ho „živý kapitál“.
Počiatočné imanie spoločnosti (C1) sa rovná dvom predchádzajúcim kapitálom (C1 = c + v), pričom konečný kapitál tej istej spoločnosti (C2) sa rovná počiatočnému kapitálu plus kapitálový zisk (C2 = C1 + p) . Goodwill teda možno vypočítať ako C2 - C1.
Okrem toho Marx zavádza mieru zisku kapitálu, pomocou ktorej možno vypočítať mieru vykorisťovania pracovníka a ktorá je rozdielom medzi nadhodnotou (p) a nákladmi práce (v), vyjadrená v percentách (TP = p / v). 0,100). Keď to vypočítame, môžeme vedieť, koľko hodín robotník pracuje výmenou za nič, to znamená, aby vytvoril nadhodnotu, ktorú si kapitalista ponechá.
To druhé je dôležité, pretože je príkladom konceptu kapitalistického vykorisťovania: spočíva v tom, že robotník svojou prácou vyprodukuje viac, než by potreboval na živobytie jemu a jeho ľudu, čo Marx nazýva „hodnota replikácie práce“. moc“. Poďme si to vysvetliť v číslach:
Podnikateľ má továreň na chorizo, v ktorej má 5 zamestnancov, ktorí vyrábajú 100 chorizo denne (asi 2000 za mesiac), ktoré potom putujú na miestny trh. Aby to mohol urobiť, musí nakupovať vstupy, platiť za služby a udržiavať stroje, čo mu spôsobuje celkové mesačné výdavky 2 000 pesos (c), ktoré sa pripočítavajú k platom jeho piatich zamestnancov, ktorí zarábajú 200 pesos mesačne. každý, teda spolu 1 000 pesos mesačne (v). Máme C1 = 3000 pesos.
Chorizo sa predávajú celé, po 2 pesos, takže na konci mesiaca továreň dostane 4 000 hrubých pesos. Od tohto čísla odpočítame C1 a získame kapitálový zisk 1 000 pesos mesačne; ktorá, vyjadrená mierou nadhodnoty, by bola TP = 1 000 / 1 000. 100 = 100 %, to znamená využitie 100 % produkcie.
To posledné znamená, pokračujúc v marxistickej formulácii, že z každej odpracovanej hodiny robotníka sa 50 % venuje výrobe párkov, ktorých predajom ho nakŕmia, a 50 % sa venuje výrobe klobás, za ktoré nedostane nič. To znamená, že ak je pracovný deň 8 hodín, 4 z nich budú venované výrobe nadhodnoty.
Touto formuláciou Marx vysvetľuje, že kapitalizmus prehlbuje Sociálna nerovnosť, „ukradnutím“ produkcie z Robotnícka trieda dať to kapitalistom.
Relatívne a absolútne kapitálové zisky
Tieto dva koncepty sú podľa Marxa dvoma spôsobmi, ktorými môže kapitalizmus zvýšiť mieru vykorisťovania a tým aj množstvo nadhodnoty, ktorú získa. Rozlišujú sa v:
- Absolútny kapitálový zisk. Získava sa, keď sa miera vykorisťovania pracovníkov zvyšuje, zvyčajne predĺžením pracovného dňa. Takto sa získa viac nadhodnoty bez zvýšenia hodnoty pracovnej sily.
- Relatívny kapitálový zisk. Na druhej strane sa získa, keď sa nadhodnota získaná zvýšením výroby zvýši, takže miera vykorisťovania sa zvýši bez toho, aby sa zmenil pracovný čas.
Kapitálové zisky a straty
V urbanistickej a realitnej oblasti sa používa pojem nadhodnota a jej opak, hendikep, s iným významom ako v marxistickej filozofii. V tomto prípade „nadhodnota“ znamená zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti alebo pozemku v dôsledku urbanistických úprav alebo verejnoprospešných prác v ich blízkosti bez toho, aby to vlastníkov niečo stálo.
Hendikep zo svojej strany znamená stratu hodnoty nehnuteľnosti alebo pozemku v dôsledku udalostí v ich blízkosti, ktoré znižujú ich trhovú cenu.