výrobné režimy

Vysvetľujeme, aké sú výrobné spôsoby, sily a výrobné vzťahy. Tiež feudálne, kapitalistické a iné spôsoby.

Každý spôsob výroby závisí od dostupných zdrojov a sociálnej štruktúry.

Aké sú spôsoby výroby?

Podľa perspektívy marxista hospodárskych dejín ľudská bytosť, známy ako historický materializmus, spôsoby výroby sú špecifické spôsoby, ktorými je organizovaná ekonomická činnosť v rámci a spoločnosti špecifické ľudské zdroje, na uspokojovanie ich potrieb tovarov a služby.

Karl Marx a Friedrich Engels diskutovali o tomto koncepte prvýkrát vo svojej knihe nemecká ideológia. Bola napísaná v rokoch 1845 až 1846, vydaná posmrtne v roku 1932. Marxistická teória tvrdí, že analýza spôsobov výroby od počiatku civilizácie až po dnešok, nám umožňuje pochopiť spôsob, akým sa hospodárstva sa zmenil v počasie.

Tieto zmeny závisia na jednej strane od momentálnych produktívnych možností, akými sú napr technológie, dostupnosť zdrojov, rozvoj vedomosti, atď. Ovplyvňuje ich však aj sociálne a politické usporiadanie spoločnosti ktorý uvedený model vyrobil.

Aby sme im porozumeli, rozlišujeme dva dôležité faktory:

  • Výrobné sily. Kde ľudskí aktéri, ktorí uvádzajú do praxe svoje pracovná sila, to znamená ich telo a čas na prácu a súbor organizovaných vedomostí a nástrojov potrebných na výrobu, ktoré sú súhrnne známe ako výrobné prostriedky.
  • Výrobné vzťahy. Vzťahy, ktoré existujú medzi rôznymi výrobnými silami a ktoré organizujú spoločnosť na základe vzťahov medzi ľuďmi a ich pracovnými objektmi, ako aj medzi rôznymi sociálne triedy.

Podľa Marxových teórií, schopnosť produkovať a participácia rôznych spoločenských tried na výrobnom cykle určuje spôsob výroby spoločnosti. Tieto režimy možno čítať diachrónnym alebo evolučným spôsobom, aby sme pochopili, ako sa vyskytujú zmeny medzi jedným a druhým.

Výrobné vzťahy

Výrobné vzťahy, ako už bolo spomenuté, súvisia s miestom, ktoré jednotlivci a sociálne triedy zaujímajú vo výrobnom okruhu, najmä s kontrolou a vlastníctvom výrobných prostriedkov. Je to teda typ vzťahu medzi mužmi, ale s ohľadom na veci. Môžu to byť:

  • Právne overené vlastnícke a kontrolné vzťahy týkajúce sa nehnuteľností, aktív alebo strojov používaných vo výrobe.
  • Pracovnoprávne vzťahy alebo pracovné vzťahy vrátane domácich.
  • Socioekonomické závislosti medzi jednotlivcami podľa ich účasti na výrobnom cykle.
  • Kvantitatívne podiely sociálnych aktérov v produktívnom okruhu a pri získavaní jeho výhod.

Primitívny spôsob výroby

Prvý spôsob výroby, o ktorom marxizmus uvažuje, je primitívny spôsob, tiež známy ako primitívny komunizmus. Typické pre praveku, pred takzvanou neolitickou revolúciou, ktorá vytvorila tzv poľnohospodárstvo a chov dobytka.

Primitívny komunizmus sa vyskytuje v neprítomnosti a Podmienka a sociálnej hierarchie, ako aj spoločenských tried, rozlišujúcich v čase rozdeľovania práce len podľa fyzických schopností každej z nich. Ide o limitovaný produkčný model s veľmi nízkou úrovňou rozvíjanie, ktorá sotva umožňuje obživu komunity.

Režim výroby otrokov

S otrokmi sa zaobchádza ako s majetkom iných ľudských bytostí.

Otrocký spôsob výroby, ako naznačuje jeho názov, je založený na podriadení sa iných ľudí a ich redukcii na stav majetku, nanajvýš občanov tretí, ktorého závety podliehajú súkromnému pánovi alebo samotnému štátu.

Otroci sa vzdávajú všetkej svojej pracovnej kapacity bez toho, aby sa podieľali na rozdeľovaní výhod z nej získaných, okrem minima nevyhnutného na zaručenie ich prežitia a nepretržitej práce. Toto bol model klasických spoločností staroveku, Čo Grécko a Rím.

Feudálny spôsob výroby

The feudálny výrobný model vládol v mnohých poľnohospodárskych spoločnostiach staroveku a v Európe stredoveku od pádu Rímskej ríše do r renesancie európske a vstup do modernosť.

Vyznačovalo sa decentralizovaným politickým usporiadaním, v ktorom jednotlivé kráľovstvá uznávali miestnu autoritu feudálov, vlastníkov pôdy z radov vojenskej šľachty. Títo zasa vládli prostému roľníkovi.

Feudáli odoberali vysoké percento produkcie, ktorú roľníci získavali zo svojich pozemkov. Na oplátku im ponúkli poriadok, stabilitu, vojenskú ochranu a povolenie obývať a krmivo úrody. Bol to eminentne vidiecky výrobný model.

Kapitalistický spôsob výroby

Podľa marxizmu je kapitalizmus vykorisťovaním námezdne pracujúcich.

Ide o postprodukčný model merkantilizmus a vzostup obchodníkov ako vládnuca trieda, nie ako šľachta. Vznikol s buržoáznymi revolúciami, ktoré ukončili stredovek a neskôr monarchický absolutizmus.

Ako peniaze vytlačili držbu pôdy na význame, a veda a technológie veriť v náboženstvo, nový svet urobil prvé kroky smerom k priemyselnej spoločnosti. Roľnícki nevoľníci hromadne migrovali do Mestá a stali sa z nich robotníci pracovníkov.

Toto je súčasný model vo väčšine krajín dnešného sveta. Podľa marxistického čítania spočíva vo vykorisťovaní pracovnej sily proletariátu buržoáziou, vlastníkmi výrobných prostriedkov, výmenou za plat.

Teda, buržoázia zachováva kapitálový zisk, čo je pridaná hodnota, ktorá pracovníkov podieľať sa na konečnej cene produktu, a ktorá je vždy vyššia ako plat ktorá je im daná.

Socialistický spôsob výroby

Navrhnutý Marxom a Engelsom ako prechodný model medzi kapitalizmu a beztriedna utopická spoločnosť, pozostáva zo spoločnosti, ktorej produkcia je riadená podľa použitia a potrieb komunity, a nie podľa akumulácie a akumulácie. zisk peňažné.

Na to musí štát organizovať výrobné sily a do určitej miery ich zrušiť súkromný pozemok a predchádzanie nerovnomernému rozdeleniu bohatstva. Tento typ režimu nebol nikdy nikde úspešne implementovaný. Sami Marx a Engels nenapísali, ako sa to mohlo stať alebo ako sa to mohlo vyrobiť.

!-- GDPR -->