- Aká je pracovná sila?
- Prvky pracovnej sily
- Kvalifikovaná pracovná sila
- Rozdiely medzi prácou a pracovnou silou
- Príklady pracovnej sily
Vysvetľujeme, čo je pracovná sila a ako tento pojem vzniká. Rozdiel medzi prácou a pracovnou silou. Príklady
Aká je pracovná sila?
Pracovná sila sa nazýva duševná a fyzická kapacita každého ľudská bytosť vykonať určitú úlohu. Je to koncept, ktorý vo svojom diele vytvoril Karl Marx doktrína, rozvinul vo svojej tvorbe Kapitál, ktorá bola prvýkrát publikovaná v roku 1867.
Marx vo svojej pracovnej teórii hodnoty tvrdil, že hodnota statku resp služby je určený množstvom práce alebo úsilia potrebného na jeho výrobu, a nie užitočnosť že toto dobro môže ponúknuť vášmu spotrebiteľ alebo vlastník. Týmto spôsobom bude mať špeciálny tovar, ktorého výroba je obzvlášť náročná, oveľa väčšiu hodnotu ako ostatné.
Preto hodnota pracovnej sily v a spoločnosti určená bude súčtom hodnoty (tj práce potrebnej na ich výrobu) tovarov, ktoré tvoria „základný“ (priemerný) kôš spotreba z Robotnícka trieda alebo pracovník.
Pracovná sila by teda bola súčasťou spolu s Surový materiál a nástroje (výrobné prostriedky), výrobných procesov spoločnosti, teda tých, v ktorých si poskytuje tovary a služby, ktoré potrebuje. Výmenou za túto výrobnú kapacitu je robotnícka trieda odmenená a plat, ktorý tvorí jadro vykorisťovanie človeka človekom.
Prvky pracovnej sily
Keďže pracovná sila je ľudská schopnosť vykonávať prácu, nástrojmi tejto sily budú potrebné nástroje na jej vykonávanie, špecializované znalosti (technické alebo procedurálne) a výrobné prostriedky (továreň, stroje, atď.).
Aby však pracovná sila mohla existovať, musí byť oslobodená od výrobných prostriedkov a jej odmena musí byť jediným prostriedkom obživy; To znamená, že pracovná sila a národa v danom momente to bude počet pracovníkov ochotných pracovať a ktorí potrebujú zamestnanie na uspokojenie požiadavky z jeho rodina.
Kvalifikovaná pracovná sila
Pracovná sila spoločnosti sa delí na dve skupiny: kvalifikovanú a nekvalifikovanú podľa úrovne skúseností a vzdelania, ktoré pracovníci majú.
- Nekvalifikovaná pracovná sila. Je to ten, ktorý nezískal žiadny typ školenia (technického alebo procedurálneho), to znamená, že ho nemá vedomosti dokonca robiť prácu. To znamená, že ich najímanie im musí poskytnúť takéto znalosti.
- Kvalifikovaná pracovná sila. Na druhej strane je to ten, kto má skúsenosti alebo znalosti na vykonávanie okamžitej práce, a preto ašpiruje na lepšie mzdy.
Rozdiely medzi prácou a pracovnou silou
Pracovná sila a vykonaná práca sú dve rôzne veci. To druhé je konkrétnym aspektom, zhmotnením potenciálnej práce, o ktorej pracovná sila uvažuje. To znamená, že je to dôsledok uplatnenia pracovnej sily na úlohu.
Toto rozlíšenie je podľa Marxa a Engelsa kľúčové na pochopenie pojmov v politickej ekonómii, ako je napr kapitálový zisk a ziskkľúčom k mechanizmu vykorisťovania robotníckej triedy. Na druhej strane vtedajší ekonómovia radšej mysleli na prácu z náklady školenie samotného robotníka, čomu hovorili náklady na výrobu pracovnej sily.
Týmto rozdielom Marx potvrdzuje, že robotník predáva kapitalistovi svoju pracovnú silu, nie svoju prácu, čím sa odlišuje proces valorizačného procesu. Kľúčové v tom je, že pracovník počas pracovného dňa vykoná viac práce pri výrobe tovaru, než koľko stojí reprodukovanie hodnoty svojej pracovnej sily.
Jednoduchšie povedané, robotník vyrába pre kapitalistu viac ako on a jeho rodina potrebujú prežiť. Tento prebytok je nadhodnota, zisk továrnika, za ktorý robotníkovi nezaplatí (zaplatí mu len za jeho pracovnú silu).
Príklady pracovnej sily
Príklad na pochopenie tohto konceptu je nasledujúci. Predpokladajme, že textilný robotník hľadá zamestnanie a predáva svoju pracovnú silu. Kapitalista ho najme na výrobu oblečenia, ktorého výroba stojí 100 dolárov, výmenou za mzdu 50 dolárov.
V tomto scenári mu kapitalista neplatí za výrobné náklady každého odevu, ale za jeho pracovnú silu, ktorá sa odhaduje na polovicu. Za každý odev, ktorý textilný robotník vyrobí a kapitalista predá, však dostane náklady na robotníkovu mzdu a dodatočnú 50 % nadhodnotu.
Pracovnú silu teda možno chápať aj ako tovar, ktorý robotník predáva majiteľovi textilnej továrne.