Vysvetlíme, čo je to človek, ku ktorému druhu patrí a aké má vlastnosti. Okrem toho rôzne teórie o jeho pôvode.
Čo je to ľudská bytosť?
Keď hovoríme o ľudskej bytosti alebo priamo o človeku, hovoríme o našom druhu: oHomo sapiens (z latinského „múdry muž“), patriaci do radu primátov a rodiny hominidov, tvorcov civilizácie, ktorá dnes dominuje a pretvára planéta Zem.
Najstaršie dôkazy o ľudskej činnosti na planéte pochádzajú z obdobia pred 315 000 rokmi a nachádzajú sa v Maroku. V tom čase bol náš len jeden druhov medzi niekoľkými žánramiHomo, veľmi diverzifikované a ktorých iné druhy už vyhynuli.
Po zmiznutíHomoneardentalis ("človek neandertálca") pred 28 000 rokmi a odHomofloresiensis ("muž s kvetmi" alebo Hobbit) približne pred 13 000 rokmi sme jediným druhom rodu, ktorý prežil.
Človek sa vyznačuje svojimi telesnými vlastnosťami (dvojnohý, s užitočnými hornými kĺbmi, schopný chodiť vzpriamene a so slabou srsťou), ale aj svojou vynaliezavosťou a inteligenciou, ktorá ho odlišuje od ostatných vyšších zvierat.
Najmä jeho schopnosť Jazyk kĺbové, pre myslel si komplexný a abstraktný a na premenu prostredia, ktoré ho obklopuje.
Ľudské bytosti sa však počas našich životov filozoficky definovali veľmi odlišnými spôsobmi. histórie, ako sme vytvorili a zbúrali náboženstva, spoločenských poriadkov a interpretácií sveta, pri hľadaní odpovedí na naše podstatné otázky o pôvode a význame existenciealebo jeho konečné miesto určenia.
V niektorých kontextoch pojem „muž„Ako synonymum pre ľudskú bytosť sa však takéto použitie odmieta pre jeho nejednoznačnosť, keďže označuje aj dospelých mužov.
Pôvod ľudskej bytosti
Pôvod nášho druhu je predmetom diskusií po celú dobu histórie z ľudskosť, ktorý mal spočiatku mýtické alebo magicko-náboženské vysvetlenia podľa rôznych kultúrnych trendov, ktoré existujú, v tzv.kreacionizmus: teória, že ľudské bytosti sú dielom Boha alebo nadprirodzenou či posvätnou vôľou, ktorá nám dala dar inteligencie a s ktorou sme teda zadlžení. Je to postavenie, ktoré dodnes zastávajú početné náboženské skupiny, ktoré radšej do písmena interpretujú obsah svojich posvätných textov, ako napr.Biblia.
Avšak v dôsledku vzniku vedy a racionalistickým diskurzom sa pamätalo stále viac možných vysvetlení vedeckého charakteru, až kým Lamarckova evolučná teória V devätnástom storočí došlo k prvému pokusu o vysvetlenie pôvodu života Prenosom získaných znakov, teda toho, že život zdedil svojim potomkom veci, ktoré sa naučil alebo nadobudol počas svojej existencie.
Potom by prišla knihaPôvodadruhov Charles Darwin, ktorého teórie zdokonalili neskorší vedci, kde sa predpokladá, že život sa vyvíja na základe pomalých zmien a tlaku prirodzený výber.
V skutočnosti už druhá Darwinova kniha riešila otázku ľudského pôvodu (Pôvod človeka, 1871), v ktorej sa po prvý raz navrhlo, že človek evolučne pochádza z nejakej jednoduchšej formy existencie, s ktorou by mal ešte veľa spoločných vlastností: primátov.
Neznamená to, že „človek pochádza z opice“, ako to mnohí vysvetľujú, ale onú bytosť človek je priamym príbuzným modernejšieho druhu primátov, ktorý, stlačený životné prostredie a kvôli historickým potrebám získavali čoraz väčšie kapacity (vzpriamená chôdza, protiľahlé palce, používanie náradia, riadenie ohňa) a tak vznikali stále nové a nové druhy, z ktorých posledným je práve človek.