renesancie

Umenia

2022

Vysvetlíme, čo bola renesancia, jej historický kontext, charakteristiky a obdobia. Okrem toho hlavné diela každého umenia.

Renesancia prevzala námety z gréckej a rímskej mytológie.

Čo je renesancia?

Renesancia bola veľkým a dôležitým kultúrnym hnutím produkovaným v r Európe v 15. a 17. storočí. Slúžil ako prechod medzi Stredovek a Moderná doba, čo so sebou prináša hlbokú obnovu myslel si, umenie a vedy.

Renesanciu charakterizoval návrat ku klasickým grécko-latinským koreňom Západu, čo znamenalo prehodnotenie jej mýtov, ich prejavy a jeho filozofia, po storočiach náboženského dogmatického myslenia.

Jeho meno mu dal v 19. storočí francúzsky historik Jules Michelet (1798-1874) v roku 1855, čím zachránil termín, ktorý ako prvý použil taliansky spisovateľ a architekt Giorgio Vasari (1511-1574).

Renesancia nebola ani homogénnym, ani jednotným hnutím z chronologického alebo geografického hľadiska. V skutočnosti vznikol v Európe neusporiadaným spôsobom a neskôr bol prenesený do nedávnych európskych kolónií v r Amerika.

Na druhej strane, zmeny Politické a sociálne podmienky, ktoré táto epocha priniesla, boli dôležité na celom Západe: koniec stredovekého náboženského myslenia a aristokratického feudálneho systému, vzostup buržoáznych kultúr a o niečo neskorší začiatok kapitalizmu.

Mnohí z veľkých západných umelcov a mysliteľov, ktorých dnes uctievame, boli kedysi súčasťou renesancie a niektoré z ich diel sú dnes ikonami renesancie. kultúra moderný western. Svet, ktorý poznáme dnes, sa nejako začal budovať s renesanciou.

Vlastnosti renesancie

Mecenášstvo umožnilo umelcom pustiť sa do nenáboženských tém.

Všeobecne povedané, renesanciu charakterizovali:

  • „Návrat do Antika“, To znamená, že obnovenie tradície filozofický, umelecký a politický Grécko a klasický Rím, ktorý kresťanstvo po stáročia považovalo za pohanský.
  • Odmietnutie kresťanského dogmatizmu a začiatok nového vzťahu s prírody, sprostredkované vedou. To nakoniec viedlo k zrodu humanizmu, ktorý nahradil vieru rozumom ako najvyššou hodnotou a namiesto Boha ľudská bytosť ako centrum vesmír.
  • Umenie bolo sponzorované vys sociálne triedy (už nielen pre Cirkev) cez patronát. To financovalo značný počet umelcov tej doby a umožnilo im pustiť sa do toho umeleckých diel nenáboženské alebo nekresťanské témy.
  • Podporovali sa a robili sa nové vedecké objavy, nové výskumné projekty meranie a nové odpočty, medzi ktoré patrí aj nahradenie geocentrického modelu vesmír (aristotelovský) heliocentrickým (kopernikovským).

Historický kontext renesancie

Geografické objavy ako Colón otvorili nové trhy.

Renesancia nastala na konci stredoveku, počnúc 15. storočím. Mnohí historici však datujú jeho raných predchodcov do 13. alebo 14. storočia.

Jej východiskom bola doba poznačená oslabením cirkevnej moci, v dôsledku tzv Protestantská reformácia a pádom Svätej ríše rímskej. Okrem toho výrazný ekonomická kríza že obvinil koniec feudálny spôsob výroby, čo so sebou prinieslo úpadok umenia a vied.

Uprostred stredovekého úpadku sa mnohé centrá o môcť Európania hľadali útočisko v novom modeli Podmienka, ktorej velí a autoritárstvo monarchické ako aj umenie hľadali útočisko v klasickom staroveku.

Okrem toho sa v 16. storočí udiali aj veľké európske geografické objavy, a to v rukách Krištofa Kolumba, Fernanda de Magallanes a Vasca da Gamu. Tak sa otvorili nové trhy a nové obchodné cesty, čím sa udeľovala stále väčšia moc novej rastúcej spoločenskej triede: buržoázia, poverený položením základov nastupujúceho kapitalizmu.

Renesancia začala v Taliansku, konkrétne v republikách-mestá Florencia a Benátky, ale aj v r Mestá monarchické ako Miláno a Neapol a v Ríme podrobené pápežskej nadvláde.

renesančné umenie

Počas Cinquecenta sa objavili veľkí umelci ako Michelangelo.

Renesančné umenie možno usporiadať do rôznych historických a estetických období:

  • The Quattrocento o Raná renesancia. Tiež známy ako „prvá renesancia“ alebo „nízka renesancia“ trval takmer celé 15. storočie a znamenal zánik stredovekej temnoty v rukách renesančného svetla. V tomto období zaujímalo hlavné miesto v umeleckej avantgarde mesto Florencia, zatiaľ čo zvyšok Európy pokračoval v kultivácii umenia. gotický stredoveký.
  • The Cinquecento o Úplná renesancia. Tiež známy ako vrcholná renesancia, to bolo správne obdobie klasicistický Renesančné umenie, v ktorom sa objavili jeho veľkí umelci: Leonardo, Michelangelo, Raphael a rozkvet maľovanie Y sochárstvo momentu.
  • Manierizmus alebo nízka renesancia. Išlo o protiklasickú reakciu, ktorá sa v renesančnom umení prejavila v polovici a na konci 16. storočia, charakterizovaná zveličovaním typických gest klasicizmu, predzvesťou excesov, ktoré sa neskôr stali typickými pre barokový. Považuje sa za extravagantný, imitačný a dekadentný štýl.
  • The Seicento alebo barokový taliansky. Jeho diela aktívne hľadali prebytok, zmätok, kontrast, zmes obrazových či plastických materiálov, čím sa dúfalo, že bude pôsobiť proti ikonoklastickým vplyvom protestantskej reformácie a Vedecká revolúcia. Prevládali devocionálne diela a mnohotvárni umelci.

Hlavnými umelcami renesancie boli Michelangelo Buonarroti (1475-1564), Sandro Botticelli (1445-1510), Rafael Sanzio (1483-1520), Leonardo da Vinci (1452-1519) a Doménikos Theotopópoulos "El Greco-" (154 1614).

Renesančná literatúra

William Shakespeare bol významným autorom alžbetínskej dramaturgie.

The literatúre Renesancia sa točila okolo humanizmu a podobne ako v iných umeniach okolo obnovy mýtov, motívov a klasickej grécko-rímskej tradície.

Spočiatku boli mnohé z platónskych a aristotelovských myšlienok obnovené a dané do služieb kresťanstva, čo umožnilo obnovenie klasického predpisu. Nový pohlavia, ako ten z skúškaa nové metrické modely pre poézia (Ako sonet a verš hedecasyllable), ako aj román moderné.

Renesančná literatúra sa šírila obrovskou silou vďaka vynálezu tzv tlač a narodil sa pod vplyvom troch veľkých predkov: Dante Alighieri (1265-1321), významný kult dolce stil nuovo; Francesco Petrarca (1304-1374), autor impozantného spevníka napísaného v taliančine; a Giovanni Boccaccio (1313-1375), slávny autor knihy Dekameron.

Zrod eseje bol mimoriadne dôležitý, pretože umožnil šírenie myšlienok humanizmu v didaktických, vysvetľujúcich spisoch. Boli to významní kultisti tohto žánru v období renesancie: Martin Luther (1483-1546), Erazmus Rotterdamský (1466-1536), Michel de Montaigne (1533-1592) a Nicholas Machiavelli (1469-1527).

Zároveň Commedia dell’Arte a dramaturgia Alžbětina vytvorila dôležitý vzor, ​​najmä pod perami Williama Shakespeara (1564-1616) a Christophera Marlowa (1564-1593), podobne ako román pod perami Miguela de Cervantesa (1547-1616) a Françoisa Rebelaisa (c 1494- 1553), medzi mnohými ďalšími.

Renesančná architektúra

Renesančná architektúra experimentovala s antickým a stredovekým dedičstvom.

Renesancia predstavuje prestávku v histórii architektúra, najmä pokiaľ ide o gotický štýl ktorá prevládala v kresťanskom stredoveku. Podobne ako iné formy umenia hľadal inšpiráciu v klasických formách, no predstavil ich mnohé inovácie pokiaľ ide o techniky a konštrukčné materiály a architektonický jazyk.

Okrem toho architekti prešli od remeselníckej anonymity k verejnej figurácii typickej pre profesionalizáciu architektúry. Ich diela tak boli riadne zdokumentované a ich mená zachované, na rozdiel od predchádzajúcich románskych a gotických architektov.

Renesančná architektúra sa zameriava na človeka, ako to navrhoval rodiaci sa humanizmus. Čerpal z rôznych umení a techniky, vďaka čomu mohla byť objavená perspektíva, čo je azda najpozoruhodnejšia črta celého obdobia.

Keďže renesanční architekti ašpirovali na klasiku, ale nie na neoklasiku, dovolili si experimentovanie a inovácie, pokiaľ ide o staroveké a stredoveké dedičstvo, z ktorého prevzali a reinterpretovali, ako sa im páčilo.

Hlavnými renesančnými architektmi boli Jacopo Vignola (1507-1573), Leon Battista Alberti (1404-1472), Filippo Brunelleschi (1377-1446) a samotný Michelangelo Buonarotti.

Renesančné diela

"La Piedad" od Michelangela je jednou z najvýznamnejších sôch v histórii.

Niektoré z najznámejších umeleckých diel renesancie sú nasledovné:

Maľovanie:

  • The Sixtínska kaplnka od Miguela Ángela.
  • Škola v Aténach od Rafaela.
  • Mona Lisa od Leonarda da Vinciho.
  • Zrodenie Venuše od Sandro Botticelli, keď budeme mať informácie.
  • Ten pán s rukou na hrudi (okolo 1580) od El Greca.

architektúra:

  • Palác Medici Riccardi z Michelozza vo Florencii.
  • Villa Capra od Andrea Palladio vo Vicenze.
  • Bazilika San Lorenzo (1418-1470) od Filippa Brunelleschiho, Michelozza a Antonia Manettiho vo Florencii.
  • Kupola katedrály Santa María del Fiore od Filippa Brunelleschiho vo Florencii.
  • Kláštor Jerónimos v Beléme (1514-1544) Diogo Boitaca, Juan de Castillo a Diego de Torralva v Lisabone.

Sochárstvo:

  • David od Miguela Ángela.
  • Škoda od Miguela Ángela.
  • Štyri obdobia (asi 1547) od Jeana Goujona.

Literatúra:

  • Chvála šialenstva od Erazma Rotterdamského.
  • eseje od Michela de Montaigne.
  • princ od Nicolása Machiavelliho.
  • Hamlet Y Othello od Williama Shakespeara.
  • Don Quijote z La Mancha keď máme informácie, skóroval Miguel de Cervantes.
  • Gargantua a Pantagruel od Françoisa Rebelaisa, keď máme informácie.

Renesancia a humanizmus

Humanizmus bol duchom renesancie. Bolo to intelektuálne, filozofické a kultúrne hnutie, ktoré prevzalo klasický grécko-latinský humanizmus s cieľom znovuobjaviť európsku kultúru v opozícii k stredovekému tmárstvu.

Nahradila vieru v Boha ľudským rozumom. Ruka v ruke s rodiacimi sa vedami navrhol humanizmus a vzdelávací model nové, nové poňatie sveta a miesta, ktoré v ňom človek zastával, a nakoniec položili základy Ilustračné a Francúzska revolúcia z roku 1789.

Humanizmus sa postavil proti aristokratickému a nerovnému svetu stredoveku. Reinterpretoval niektoré klasické hodnoty, aby sa posunul k svetu rovných, v ktorom boli ľudské bytosti architektmi svojej vlastnej spásy, a nie božskou autoritou.

Tak sa navrhovalo obmedziť moc Cirkvi, vybudovať nové diskurzy a hodnoty. Začal tvrdú prácu pri budovaní a morálny a jeden etika úplne nové a ich vlastné, úlohu, ktorú odteraz prevzala moderná filozofia.

So vznikom humanizmu zanikol stredoveký svet a na Západe sa začal novovek.

!-- GDPR -->