• čo je to spoločnosť?
• Pôvod spoločnosti
• Charakteristika spoločnosti
• Spoločnosti zvierat
• Ľudská spoločnosť
• Spoločnosť a štát
• Kultúra v spoločnosti

Vysvetľujeme, čo je spoločnosť, jej pôvod, vlastnosti a vzťah ku kultúre a štátu. Tiež ľudské a zvieracie spoločnosti.

Hoci sú založené na spolupráci, k spoločnostiam patrí aj vnútorné napätie.

čo je to spoločnosť?

„Spoločnosť“ je široký pojem, pod ktorým sa rozumie súbor jednotlivcov, ktorí spolu žijú pod pravidlá bežné. Podľa tejto definície je prvá, ktorú ponúka Slovník Kráľovskej španielskej akadémie, či už ide o krajinu, národ alebo a komunity, ako včelí plást včely alebo obchodná organizácia, môžu predstavovať príklady spoločností.

Výraz spoločnosť pochádza z lat societas, odvodené od hlasu socius, čo v preklade znamená „spojenec“ alebo „spoločník“. To znamená, že ústredná črta myšlienky spoločnosti súvisí s spolupráce, teda s tým, že je na tej istej strane.

To neznamená, že spoločnosti vládnu v dokonalom poriadku alebo že sú to utopické spoločenstvá, ani zďaleka nie. Ľudská spoločnosť je napríklad neustálym zdrojom bojov a napätia medzi prvkami, ktoré ju chcú formovať alebo organizovať.

Na druhej strane má pojem spoločnosť aj oveľa špecifickejšie využitie, najmä v právnej, politickej či podnikateľskej sfére, ako napr.

• Občianska spoločnosť. Termín, ktorý sa vzťahuje na celkové občianstvo krajiny, považované za súbor nezávislých aktérov Podmienka.
• Anonymná spoločnosť. Nazýva sa aj „anonymná spoločnosť“ a ide o formu obchodnej organizácie, ktorú tvorí Akcie, v ktorej tieto predstavujú kapitál.
• Manželská spoločnosť. Právna osoba, ktorá je vytvorená prostredníctvom manželstvo a kto spravuje majetok a kapitál manželov.
• Družstevná spoločnosť. Formulár organizácie výrobcov, obchodníkov alebo spotrebiteľov, ktoré sa riadia kritériami spoločnej užitočnosti pre všetkých.

Pôvod spoločnosti

Spoločnosť existuje v praxi od vzniku najkomplexnejšieho života. Do tej miery, že niektorí jednotlivci hľadali ochranu a stabilitu v spoločnom živote, vytvárali roje, kolónie alebo iné formy organizácie, niektoré veľmi primitívne a iné sociálne rozvinutejšie.

V prípade ľudskej spoločnosti existuje od počiatku nášho druhu, aj keď spočiatku bola konformná viac horizontálne a zameraná na prežitie minimálnych rodinných alebo medzirodinných jednotiek, akými sú kmene. Ako čas plynul, stali sa väčšími a zložitejšími a rozvíjali nové spôsoby organizácie, výroby a výmeny.

Charakteristika spoločnosti

Vo všeobecnosti sú charakteristiky spoločností:

• Tvorí ich premenlivý počet jedincov, ktorí vykazujú minimálny stupeň komunikácia a organizáciu.
• Často majú hierarchiu, teda vnútorné poriadky, ktoré pozostávajú z rozdelenia úloh a ktoré priraďujú niektorým jednotlivcom centrálne miesta nad ostatnými.
• Sú orientované na produkciu a rast prostredníctvom uspokojovania spoločných potrieb všetkých jednotlivcov.
• Usilujú sa tiež o udržanie procesov a mechanizmov, ktoré zaručujú ich trvalosť počasie, teda jeho reprodukciu. Neznamená to, že zostanú nezmenené, ale práve naopak: časom sa menia.

Spoločnosti zvierat

Živočíšne spoločnosti sú zložené podľa rôznych spôsobov organizácie.

Pod pojmom živočíšne spoločnosti sa rozumejú tie, ktoré zahŕňajú jednotlivcov okrem ľudí. Sú zložené podľa rôznych spôsobov organizácie.

Vo všeobecnosti inklinujú k vzájomnej obrane predátorov, kŕmenie zdieľané a organizované reprodukcie. Na rozdiel od ľudských spoločností však žiadna z nich nemá kultúru.

Príklady zvieracích spoločností sú:

• Včelie úle, mraveniská a hniezda termitov.
• Podzemné hniezda krtkov.
• Stáda z levy, Vlci a iných skupinových predátorov.
• Spoločenstvá šimpanzov.

Ľudská spoločnosť

Ľudská spoločnosť je spôsob, akým sa ľudia organizovali, aby spoločne uspokojovali naše potreby. Na rozdiel od zvieracích spoločností majú tie naše zvyčajne veľmi vysokú úroveň organizácie a zložitosti a sú sprevádzané vlastnou kultúrou, ktorá často umožňuje identifikáciu jednotlivcov patriacich do spoločnosti.

Ľudská spoločnosť vznikla ako forma kmeňovej komunity, ktorá zdieľala svoje zdroje a hľadala ochranu pred živlami a potenciálnymi predátormi. Ale vďaka Jazyk a do kultúrneho a technologického rozvoja, čo boli pôvodne ľudské kmene alebo hordy, dokázali integrovať a radikálne zmeniť svoje spôsoby života.

Členovia spoločnosti boli spojení prostredníctvom spoločnej kultúry, založenej na zakladajúcich príbehoch a pocite spolupatričnosti. Aktivity ako vznik poľnohospodárstvo tiež spolupracovali vo svojej súdržnosti medzi sebou a s geografia v ktorom žili.

Táto cesta viedla k opusteniu kočovného života lovcov a zberačov. Nakoniec Mestá, politické hierarchie, národov a náboženstva, keďže ľudská spoločnosť podporovala prenos vedomostí z jednej generácie na druhú.

Spoločnosť a štát

Sedavý život umožnil rozvoj administratívnych činností štátu.

Dnes je pre nás ťažké predstaviť si spoločnosť bez existencie štátu, ktorý ju riadi a spravuje. Keďže tieto dva pojmy síce označujú rozdielne veci, je tiež pravda, že spolu úzko súvisia.

V praveku, prvé spoločnosti štát nemali, teda nemali inštitúciíani trvalé právomoci. Boli založené na minimálnych a komunálnych formách organizácie, pretože existencia jednotlivcov bola úplne venovaná prežitiu.

Všetko sa však zmenilo s neolitickou revolúciou a vznikom prvých miest, asi pred 6000 rokmi. Vtedy poľnohospodárstvo umožnilo generovať dostatok jedlo pre tých, čo obrábali pôdu a pre podporu tých, ktorí sa odvtedy budú venovať iným činnostiam: bádaniu a vzdelávaniu, praktizovaniu náboženstva alebo aj hospodáreniu.

Akonáhle sa predpokladá sedavý život, vojenská obrana a zvládanie sa výroba stala spoločenskou nevyhnutnosťou. Tak sa zrodili prvé štáty, vo všeobecnosti monarchické a náboženské, v ktorých vojenská a/alebo náboženská elita ovládala spoločenskú základňu pracovníkov poľnohospodári a remeselníci.

Neskôr sa z rúk veľkých technologických zmien, ktoré umožnili nové formy výroby, objavili nové formy organizácie a štát sa zmenil spolu so spoločnosťami. V súčasnosti prakticky neexistujú spoločnosti bez štátnej príslušnosti.

Kultúra v spoločnosti

Normálne sa odvolávame na „kultúra„Ako súbor foriem života a prejavu spoločnosti, ktoré sa ako tradície dedia na nové generácie.

Kultúra zahŕňa náboženské formy, zakladajúce príbehy, obrady, oslavy a folklór, sociálnu identitu, morálne hodnotyjazyk a umelecký prejav, okrem iných prvkov, ktoré spolu charakterizujú a odlišujú spoločnosť. V skutočnosti žiadna ľudská spoločnosť nie je rovnaká ako iná, a to vďaka kultúrnej zložitosti typickej pre náš druh.