Vysvetľujeme, čo je heteronómia v jej morálnom aj právnom zmysle. Okrem toho rôzne príklady a rozdiely s autonómiou.
Čo je heteronómia?
Podľa heteronómie (z gréčtiny heteros, „iný“ a nomos, „Zákon“) rozumieme vo všeobecnosti právne, morálne resp filozofický, podľa ktorého sa entita riadi podľa inštrukcií alebo imperatívov, ktoré prichádzajú zvonku, teda nevznikli v sebe. V tomto zmysle je to naopak autonómia.
Heteromná bytosť je teda taká, ktorá nežije život podľa vlastného sebaurčenia, ale poslúcha zákony uložené iným, či už je ten druhý jednotlivec, spoločnosti alebo nejaká sila. Môže sa stať, že to robíte proti svojej vôli alebo s určitou mierou ľahostajnosti.
Z určitého pohľadu všetky Ľudia žijeme podľa heteronómnych kritérií v tom zmysle, že sa riadime množinou, z ktorej sme sa poučili pravidlá, pravidlá a kritériá, ktoré nám odovzdali naši predkovia, resp inštitúcií samotnej spoločnosti.
Môžeme si však vybrať, kedy a či neposlúchneme zákony uložené zvonku. Preto možno tvrdiť, že rešpektujem týmito normami sa to deje vo väčšej či menšej miere v závislosti od jednotlivca, a to zároveň ukazuje, že sme autonómni.
Morálna heteronómia
The morálny Je to filozofická oblasť, v ktorej sa diskutuje o rozdiele medzi dobrom a zlom, chápaná ako abstraktné pojmy, ktoré riadia správanie človek. V tomto zmysle je morálna heteronómia učenie sa o tom, čo je dobré a čo zlé, čo je typické pre deti: učenie ktorá je nám vo všeobecnosti diktovaná zvonku, to znamená, že nás to učia rodičia, v škole a čím sa posilňuje prejavy spoločnosti.
Jeho účelom je však budovať morálne autonómnych jednotlivcov: ktorí si nevyžadujú bdelosť tretích strán pri určovaní, čo je dobro a čo zlo, ale aby už mali normu zapracovanú a na základe nej môžu uplatňovať zákon. Liberty jednotlivca a svedomia.
Heteronómia v práve
Je to v právnej oblasti, kde je heteronómia najľahšie vnímaná, pretože všetky zákonov ktoré existujú, sú povinné pre život v spoločnosti. Táto povinnosť zahŕňa aj právne normy a zmluvy.
The Podmienka Zaväzuje nás dodržiavať tie normy, ktoré sme nenavrhli, ani nepochádzajú z našej sociálnej skúsenosti, ale sú oveľa staršie. Za svoju povinnosť ručí prostredníctvom monopol z násilie a nátlaku.
Od chvíle, keď sme sa narodili, sme začlenení do regulovaného sveta, regulovaného, s vopred vypracovanými zákonmi a zahrnutými do rôznych súborov zákonov, ktorých účelom je zaručiť sociálny mier. Ak odmietneme dodržiavať zákony, ktorými sa celá spoločnosť zaviazala vládnuť si, bude mať právo nás nejakým spôsobom potrestať, alebo v horšom prípade stratíme právo žiť v spoločnosti.
Ako sa ukáže, zákonite sme všetci heteronómne bytosti.
Heteronómia a autonómia
Zásadný rozdiel medzi heteronómiou a autonómiou súvisí s miestom pôvodu noriem, ktorými sa jednotlivec riadi, podľa okolností. Keď normy pochádzajú od samotného jednotlivca, hovorí sa o ňom, že je autonómnym jednotlivcom; ale keď nepochádzajú od neho, ale od iných, vtedy hovoríme o heteronómnom jedincovi.
Medzi týmto rozdielom a tým, kde sú hranice individuálnej slobody, sa viedli mnohé filozofické diskusie. Filozofi ako Immanuel Kant alebo Cornelius Castoriadis sa pustili do tejto oblasti.
Príklad heteronómie
Otroci boli neustále podriadení vôli svojho pána.Radikálnym príkladom heteronómie je stav otroctvoOtroci boli legálne neschopní vládnuť sami sebe, pretože nemohli vlastniť majetok ani uplatňovať individuálnu slobodu. Namiesto toho neustále podliehali vôli svojho pána, ktorý im dával všelijaké pokyny a určoval za nich, čo je pre nich dobré a čo nie.