Vysvetľujeme, čo je autonómia, čo je morálna autonómia a autonómia vôle. Tiež jeho rozdiely s heteronómiou.
čo je autonómia?
Autonómiou sa rozumie schopnosť rozhodovať sa samostatne, nezávisle, bez nátlaku alebo vplyvu tretích osôb. Tento termín sa používa v rámci filozofického myslenia (etika), psychologické (evolučná psychológia) a dokonca aj právne a politické (suverenitu), ale vždy s podobným významom, spojeným so schopnosťou sebariadenia a nezávislosti, ak nie so slobodou.
o kognitívny vývoj a emocionálne osôbautonómia sa stáva čoraz výraznejšou a očakávanou vlastnosťou jednotlivca. Možno preto, že ako deti (a stále tínedžerov) sme zraniteľné bytosti, ktoré sú vo veľkej miere závislé od rozhodnutí svojich rodičov (čo v právnych záležitostiach zakotvuje tzv.opatrovníctvo) tak pre logistické, ako aj pre afektívne. Táto posledná forma závislosti zmizne ako posledná, pretože sa stávame autonómnejšími a začíname robiť vlastné rozhodnutia.
Dospelí jednotlivci majú teda schopnosť autonómie, ktorá z nich robí subjekty práva, teda ľudí schopných robiť vlastné rozhodnutia bez toho, aby sa predtým s niekým poradili (hoci sa tak môžu rozhodnúť). V tomto zmysle je to naopakheteronómia alebo závislosť. Samozrejme, s autonómiou, ako s Liberty, nadobúdajú sa aj povinnosti a zodpovednosť. V tomto zmysle je to vlastnosť zrelosť alebo dospelosti.
V politických záležitostiach je to podobne črta suverenitu z národov ako taká: krajina, ktorá má autonómiu v právnych, ekonomických a kultúrnych záležitostiach, bude nezávislou krajinou, teda krajinou, ktorá je slobodnejšia a schopnejšia riešiť komunity medzinárodné.
Morálna autonómia
V autonómii sa z filozofického hľadiska zbližuje tak videnie jednotlivca pred ostatnými, ako aj pred sebou samým. Niečo spojené s psychoanalytickou predstavou superega alebo superega: súbor pravidlá ktorých sa jedinec rozhodne viac-menej vedome pridŕžať. To platí najmä v morálnych záležitostiach, v ktorých jednotlivec reaguje na a tradície kultúru, ktorú dostal od svojich rodičov a svojho prostredia.
Morálna autonómia teda bude schopnosťou morálne posúdiť čin, situáciu alebo udalosť, a tak určiť, či je to niečo prijateľné alebo nie. Morálka je, samozrejme, náchylná na tlak rovesníkov, ale do tej miery, do akej majú jednotlivci dobre vytvorené kritériá a sú si vedomí svojej schopnosti rozhodovanieočakávala by sa od nich silná morálna autonómia. Čo, samozrejme, neznamená, že nemôžete zmeniť názor.
Autonómia vôle
Autonómia vôle je základným a prvotným princípom zmluvného práva a vzťahov medzi jednotlivcami: výslovná, zjavná vôľa, bez akéhokoľvek nátlaku alebo povinnosti, rozhodnúť za osobu alebo za svoj vlastný majetok a podpísať zmluvy. ktoré sú želané, alebo dohodnúť ich obsah a účinky.
Jeho základ pochádza z zákonov Liberáli narodení z Francúzska revolúcia , ktorý zvýšil slobodu a rovnosť medzi Ľudia, za určitých limitov uložených vzájomným zvážením. Tieto obmedzenia sú zvyčajne:
- Podpísané podmienky zmluvy nemožno podpísať pod hrozbou porušenia alebo zrušenia dokumentu.
- Žiadna klauzula z zmluvy môže byť v rozpore s právnym systémom alebo judikatúrou Pravidlo zákona.
Autonómia a heteronómia
Heteronómia je opakom autonómie: potreba príkazov a rozhodnutí jednotlivca, spoločnosti alebo Organizácia pochádzať z iného. Z tohto pohľadu ide o formu závislosti, ak nie podriadenosti, keďže kritériá iného sú tie, ktoré sú platné v neprítomnosti (alebo namiesto) ich vlastných.
Okrem toho sa tieto kritériá predpokladajú bez reflexie, ako je to v prípade hodnoty ktoré sú nám vštepované, keď sme deti: pochádzajú zvonku, od našich rodičov, a iba do tej miery, do akej sa staneme autonómnymi, sa môžeme rozhodnúť, či ich prijmeme alebo ich nahradíme vlastným kódom.