Vysvetľujeme, čo je medziľudská komunikácia a kódy, ktoré ju ovplyvňujú. Okrem toho prvky, ktoré obsahuje.
Čo je to medziľudská komunikácia?
Medziľudská komunikácia sa nazýva výmena informácie ktorý sa zvyčajne vyskytuje medzi ľuďmi, ktorí zdieľajú fyzický priestor, to znamená, ktorí žijú spolu, a preto sa ocitnú v potrebe vysielať a prijímať správy, aby regulovali alebo organizovali spolužitie. Môže sa to týkať rôznych oblastí, ako je domov, práca, ulica atď.
Keď hovoríme o medziľudskej komunikácii, nenaráža sa však len na verbálnu, teda na tú, ktorú vykonáva Jazyk. Je jasné že Ľudia odlišujeme sa od zvierat práve pre našu schopnosť organizovať a komunikovať naše realita pomocou systému znakov znázornených zvukovo a graficky (hovorený a písaný jazyk), ale nie výlučne týmto mechanizmom prenášame informácie k sebe.
Napríklad medziľudská komunikácia je ovplyvnená aj inými typmi kódov, ako je proxemika („osobný priestor“), pragmatika (kontextový obsah), reč tela a iné formy neverbálna komunikácia ktoré však dvom ľuďom umožňujú zdieľať určité zmysly a významy.
Mnohokrát toto komunikácia Neverbálne prebieha bez zohľadnenia vedomia, teda automaticky alebo symptomaticky, bez výslovného zámeru emitenta. To sa deje napríklad pri flirtovaní.
Pod interpersonálnou komunikáciou tak rozumieme množinu prenosových vzťahov a kódovania informácií, ku ktorým dochádza medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi, alebo aj množinu schopnosti že človek má na to, aby sa s takýmito vzťahmi vysporiadal.
Napríklad, keď povieme, že niekto „má hrozné vzťahy“, Chceme tým povedať, že tento typ komunikačnej situácie je pre neho náročný alebo z neho väčšinou vychádza zle, bez ohľadu na to, o akú oblasť ide.
Komunikačné prvky
Je potrebné poznamenať, že každý komunikačný proces pozostáva zo série prvkov, ktorými sú:
- Vysielač. Ten, kto vysiela správu, teda ten, kto uvádza do pohybu komunikačný mechanizmus. Odosielateľ, s výnimkou určitých jednosmerných kontextov (v ktorých komunikácia prúdi iba z jednej strany na druhú), túto úlohu zvyčajne nehrá, ale strieda ju s úlohou príjemcu: napríklad hovorí a potom počúva.
- Prijímač. Podobne je príjemcom ten, kto prijíma prenášanú správu a dekóduje ju, aby získal informácie vo vnútri. V prípade rečového aktu je ekvivalentom poslucháča. Opäť platí, že príjemca nikdy nezostáva čisto pasívny, ale strieda pozície s odosielateľom.
- kanál. Fyzické médium používané na prenos správy. Môže to byť on vzduchu cez ktorý sa šíria zvukové vlny, môže to byť papier, na ktorom je správa vytlačená, alebo mnoho iných prostriedkov. Aby mohla prebiehať komunikácia, kanál musí byť bez prekážok resp bariéry a dostupné na použitie.
- kód. Každá správa má kódovanie, teda kľúč na pochopenie a usporiadanie jej zmyslov. Tieto kľúče nazývame napríklad vo verbálnych jazykoch alebo jazykoch: konvenčné sociálne usporiadanie znakov, ktoré tvoria jazyk. Kód správy teda musí spracovávať odosielateľ aj príjemca, aby mohla prebehnúť komunikácia.
- Správa. Správa je v tomto kontexte obsah informácie, teda to, čo chcete preniesť do prijímača, nech je to čokoľvek.