- Čo je filozofické myslenie?
- Pôvod filozofie
- Charakteristika filozofického myslenia
- Význam filozofického myslenia
Vysvetľujeme, čo je filozofické myslenie, jeho význam a vlastnosti. Tiež pôvod filozofie.
Filozofické myslenie vychádza z neustálej pochybnosti o vesmíre.Čo je filozofické myslenie?
Filozofické myslenie je racionálna, kritická a špekulatívna forma reflexie, ktorá umožňuje ľudská bytosť mysli na svoje existencie a vesmír, ktorý ho obklopuje. Inými slovami, je to metóda z myslel si ktorý navrhuje filozofia, a prostredníctvom ktorého ľudskosť už od pradávna hľadala uspokojivé odpovede na veľké záhady existencie.
Napriek tomu, že ide o metódu racionálnej, kritickej a usporiadanej reflexie, filozofické myslenie vychádza z neustálej pochybnosti o vesmíre, alebo ako to povedal starogrécky filozof Aristoteles, vychádza zo stavu úžasu z neznáma.
Jeho základnou úlohou je pokúsiť sa vysvetliť existenciu zo všeobecnej perspektívy, teda riešiť všetky veci a všetky oblasti poznania rovnako. V skutočnosti bola filozofia vo svojich počiatkoch veda matka, teda disciplína, z ktorej sa zrodili všetky vedy a odborné poznatky.
Témy, ktoré zaberajú filozofické myslenie, teda môžu byť nesmierne rozmanité. Vo všeobecnosti sa jeho úvahy zaujímajú o univerzálne alebo transcendentné kategórie, teda o to, čo je základom všetkých oblastí poznania, ako napr. byť, hmota a forma, povaha počasie a vedomie, PRAVDA, dobré a zlé, Spravodlivosť, a tak ďalej.
Pri dosahovaní záverov sa však filozofické myslenie riadi tzv logika a racionalita, pretože sa usiluje o získanie preukázateľných, prenosných záverov, ktoré slúžia na obohatenie základného chápania vesmíru a nás samých, ktoré my ľudské bytosti máme.
Filozofické myslenie teda musí byť kritické, nepokojné, nespokojné, ale nie empirické, ale skôr špekulatívne: licencie a scenáre sú povolené. hypotetický, keďže sa spolieha na ľudský rozum, aby sa priblížil esencia vecí, teda ku konečnej pravde existencie.
Pôvod filozofie
Filozofia na Západe sa zrodila v r Antika, konkrétne v grécko-rímskej tradícii, ktorá trvala takmer 1100 rokov, od 6. storočia p.n.l. C. do VI d. C, cca. V tomto období sú zahrnuté tri veľké základné obdobia: predsokratovské obdobie, helenistické obdobie a rímska filozofia.
- Predsokratovskí filozofi boli, ako naznačuje ich názov, tí, ktorí existovali v starovekom Grécku pred Sokratom, okolo roku 600 až 400 pred Kristom. C. S nimi, vedomosti Organizácia urobila dôležitý krok a nechala za sebou mytologický rozmer, aby vykonala racionálnu reflexiu ( logo).
- Klasickí alebo helenistickí filozofi boli tí, ktorí sprevádzali školu Sokrata (približne 500 až 300 pred Kr.), ako aj školu jeho najvýznamnejšieho žiaka Platóna a jeho žiaka Aristotela. Títo dvaja poslední boli „hlavní sokratici“ a sú súčasťou najdôležitejších nasledovníkov starovekého filozofického myslenia. Spolu s nimi však boli aj sofistov a „malí sokratici“: Megariáni, Cynici a Kyrenaici.
- Rímski filozofi pestovali skôr pragmatickú filozofiu ako teoretickú a považovali sa za „rozšírenie“ gréckeho filozofického myslenia. Niektoré z jeho popredných mien z klasickej éry boli Lucretius, Cicero, Seneca a Marcus Aurelius.
V každom z týchto troch prípadov však filozofia pozostávala z kritického a rigorózneho prístupu k realite, ktorý sa snažil vybudovať v mysli postupy a nástroje na lepšie pochopenie alebo spochybnenie skutočného sveta.
Bola to predvedecká myšlienka, ale matematika už hrala zásadnú úlohu pri vyjadrovaní „jazyka prírody“, teda slúžila na opis proporcií a vzťahov medzi vecami.
V staroveku existovali ďalšie veľmi bohaté a rozsiahle filozofické tradície, cudzie západnej tradícii, ako perzská, čínska a indická filozofia, nehovoriac o židovskej, egyptskej alebo mezopotámskej tradícii myslenia. Mnohé z týchto filozofických aspektov získali význam o stáročia neskôr, pohltené doktrínou kresťanský alebo z islam.
Charakteristika filozofického myslenia
Filozofické myslenie je v širšom zmysle charakterizované nasledujúcim:
- Snaží sa odpovedať na veľké transcendentálne otázky ľudstva, na tie, ktorým chýba jednoduchá odpoveď.
- Na nájdenie odpovedí používa kritickú a racionálnu metódu, to znamená, že sa venuje abstraktnému uvažovaniu o veciach, snaží sa nájsť odpovede prostredníctvom logiky a teórie. odpočet.
- Organizuje sa podľa škôl a tradícií v závislosti od predpokladov, z ktorých vychádza a mentálnych postupov, ktoré používa.
- To nieje empirický ako veda, to znamená, že nie je priamo založená na skúsenosti a pozorovanie faktov, ale skôr oceňuje hypotéza a myšlienkové experimenty.
- Študuje veľké neriešiteľné problémy ľudstva prostredníctvom kategórií, ktoré samy osebe sú ťažko definovateľné a často kontroverzné, ako je dobro a zlo, pravda, spravodlivosť, bytie, existencia a dokonca Bože a smrť.
Dnes je organizovaná na základe štyroch veľké polia alebo konáre:
- The metafyziky, ktorá študuje základnú povahu reality.
- The epistemológia, ktorá študuje podstatu poznania a presvedčenia.
- The etika, ktorý študuje dobro a dobro morálky.
- The logika, ktorá študuje formálne postupy myslenia a získavania závery od priestorov.
Význam filozofického myslenia
Filozofické myslenie hralo veľmi dôležitú úlohu pri budovaní zložitejších foriem myslenia, ako napr vedecká myšlienka, vďaka pripútanosti k rozumu a logike, namiesto náboženskej viery. V tomto zmysle bola základným prvkom veľkých myšlienkových tradícií, z ktorých vzišiel svet, ako ho poznáme.
Filozofické myslenie stále slúži ľudskej bytosti na to, aby našla svoje vlastné odpovede na osamelú existenciu v tichom vesmíre, pretože neexistuje žiadny iný inteligentný druh, od ktorého by sa dali získať platné odpovede, aspoň zatiaľ.
Filozofické myslenie nám navyše ponúka cestu k veľkým transcendentálnym problémom, ktoré nedokáže riešiť ani veda, ale ktoré dávajú zmysel našej existencii.
Aký je zmysel existencie? Prečo sme tu? Kam ideme? Čo je to žiť dobrý život? Otázky, ako sú tieto, sú oblasťou štúdia filozofie a nemožno k nim pristupovať – nieto ešte odpovedať – inak ako filozofickým myslením.