- Čo je vedecké myslenie?
- Pôvod vedeckého myslenia
- Charakteristika vedeckého myslenia
- Príklady vedeckého myslenia
Vysvetľujeme, čo je vedecké myslenie a ako vzniklo. Tiež charakteristika a príklady vedeckého myslenia.
Čo je vedecké myslenie?
Vedecké myslenie je spôsob uvažovanie inaugurovaný vznikom moderných vied. Je založená na skepticizmus, pozorovanie a experimentovanie, teda v preukázateľnom overovaní výkladov, ktoré o svete a zákonoch, ktoré ho riadia, robíme.
Vedecké myslenie je typ myslel si nevšímajúc si metódy a úvahy náboženstvo, mágia a stredoveká scholastika. Radšej objímte kritické myslenie a racionalista renesančných filozofov.
V Moderne sa to prejavilo najmä v Vedecká metóda, ktorú formálne navrhol filozof a spisovateľ Sir Francis Bacon (1561-1626) vo svojom diele De dignitate et augmentis scientarumn („O dôstojnosti a pokroku vedy“). Ale to je predovšetkým, spolu s jeho aplikáciou na techniky (ten technológie), súčasného sveta, ako ho poznáme.
Je vysoko efektívny pri prekladaní pozorovateľného vesmíru na preukázateľné, reprodukovateľné a merateľné javy so zámerom, aby boli nezávislé od individuálnych subjektív. Takto sa nám to dostalo na dosah metódy a nástroje nepredstaviteľné v časoch pred jeho vznikom a formalizáciou.
Odvtedy sa veda vykročí vpred. Zmeny, ktoré vyvoláva, vedú k diskusiám v spoločnosti etické na zodpovednosť za jej následky.
Pôvod vedeckého myslenia
Záujem poznať a pochopiť vesmír, teda zárodok vedeckého myslenia, existuje v našom druhu už od jeho vzniku. Preto existovali veľkí praktizujúci toho, čo bolo v staroveku známe ako „filozofia“, Alebo „prírodná filozofia“ a ktorá je priamym predchodcom moderná veda.
Správna vedecká myšlienka sa objavila po r renesancie. Bol to výsledok radikálnej filozofickej a kultúrnej zmeny, ktorá nastala po skončení r stredoveký a nahradenie náboženskej viery ľudským rozumom ako hodnotu najvyšší z ľudskosť.
Charakteristika vedeckého myslenia
Vedecké myslenie pozostáva zo štyroch základných charakteristík:
- Objektivita a racionalita. Vedeckému mysleniu musia byť cudzie pocity, záujmy a názory toho, kto ho formuluje, keďže sa ho snaží získať závery čo sa týka zákonov, ktoré riadia vesmír, bez ohľadu na to, aké sú Ľudia.
- Preukázateľnosť a overiteľnosť. Vedecké závery musia byť univerzálne, a preto musia byť empiricky demonštrovateľné, teda platné na celom svete a overiteľné priamou skúsenosťou (experimentmi) alebo vysvetlením, ktoré nemožno vyvrátiť argumenty logické a preukázateľné.
- Systematicky a metodicky. Vedecké myslenie sa uskutočňuje prostredníctvom usporiadaných, vysvetliteľných postupov, ktoré krok za krokom vytvárajú racionálny, empirický a analyzovateľný systém v ktoromkoľvek z jeho prvkov. Napríklad experiment musí byť možné opakovať toľkokrát, koľkokrát je potrebné, a vždy získať rovnaký výsledok.
- Presnosť a komunikatívnosť. Vždy, keď sa dospeje k nejakému vedeckému záveru, musí byť presný, teda konkrétny, konkrétny a musí byť zrozumiteľný a vysvetliteľný tretím stranám, teda v celom rozsahu oznamovateľný.
Príklady vedeckého myslenia
Na jednej strane hovory exaktné vedy alebo drsné sú prejavom vedeckého myslenia. Rovnako tak aj tie so špecifickými aplikáciami v technike, ako napr elektriny, výpočtový mávať astronómia, napríklad.
Okrem toho, príklady vedeckého myslenia sú obrovské množstvo racionálne poznanie, empirický, overiteľné a oznamovateľné. Medzi nimi sú zákony o fyzické, aplikácie chémia, pochopenie anatómia a biochémia.
Vedecké myslenie nachádzame aj v menej zjavných súvislostiach, ako je uvažovanie matematikov a logické, teórie sociologický, psychologický, ekonomické a ďalšie spoločenské vedy. Vo všetkých prípadoch je potrebné, aby vyhovovali predpokladom a požiadavkám vedeckej metódy.