Vysvetlíme, čo je robotník, jeho vlastnosti a aký je jeho pôvod. Tiež, aká je história robotníckeho hnutia.
čo je to robotník?
V podstate je pracovník a zamestnanca priemyselný. Teda človek, ktorý vykonáva a pracoval fyzické, manuálne alebo hnacie stroje a nástroje, výmenou za mzdu, ktorá sa vo všeobecnosti počíta podľa hodín práce.
Hoci to nie je presne synonymum, pojem robotník sa často používa v rovnakom zmysle ako „robotník“, najmä keď sa odkazuje na modernú robotnícku triedu. Používa sa tiež „proletársky“ a „proletariátu“označovať robotníka a robotnícku triedu z politickej a ideologickej perspektívy, najmä z filozofickej školy od Karla Marxa (t.j. marxizmu).
Slovo robotník pochádza z lat operátor, čo znamenalo „pešiak“ či „nádenník“, ale aj to, čo je typické pre prácu. V skutočnosti toto latinské slovo pochádza z opus, „práca“ alebo „práca“ a súvisí so súčasným výrazom „obsluha“ (napríklad strojového zariadenia).
Hoci toto slovo existovalo už v rímskej antike, to, čo dnes chápeme ako robotník, je typické pre priemyselnú spoločnosť, ktorá sa zrodila s moderným svetom, od r. Priemyselná revolúcia osemnásteho a devätnásteho storočia. Existencia robotníkov je nevyhnutná pre model priemyselnej práce kapitalizmu súčasní, pretože tieto poskytujú „pracovný“ prvok produktívnej rovnice.
Od 20. storočia je bežné, že tento typ pracovníkov je organizovaný a spoločensky a politicky zastúpený v odboroch a/alebo odborov, to znamená, že majú samosprávne organizácie, ktoré im umožňujú opätovne prerokovať podmienky zamestnania so zamestnávateľmi a so štátom.
Robotníci pracujú ako pracovnej sily v továrňach a v stavebnom sektore, buď autonómne alebo poloautonómne, alebo ako námezdní pracovníci na výplatnej listine podnikania. Vykonávajú tam prácu, ktorá sa považuje za nešpecializovanú, to znamená, že si nevyžaduje predchádzajúce štúdium ani vyčerpávajúcu akademickú prípravu, a preto často patrí medzi najhoršie platené.
Keď sa hovorí o celku pracujúcich národa, často sa hovorí o Robotnícka trieda, a keď je táto trieda organizovaná na aktívnu obranu ich práv, zvyčajne sa označujú ako robotnícke hnutie.
Pôvod robotníckej triedy
Robotnícka trieda je najmodernejšou z premien robotníckej triedy, od vstupu o Európe na Moderná doba a začiatok industrializácie. Stalo sa to v polovici až koncom 18. storočia, keď sa objavili prvé továrne a vytvoril sa významný dopyt po mestských robotníkoch.
Značná časť roľníckej populácie Západu (a neskôr aj sveta) tak opustila vidiek a migrovala do miest, aby sa mohla stať súčasťou novej expandujúcej oblasti práce, ktorá bola aj lepšie platená. Toto sa stalo známym ako vidiecky exodus.
Tak sa v priebehu devätnásteho storočia vytvorila nová spoločenská trieda: trieda priemyselných robotníkov, teda robotníkov, termín, ktorým sa odlišovali od vidieckych robotníkov alebo roľníkov. Preto je výskyt robotníckej triedy historickým príznakom veľkej sociálnej zmeny, ako napr buržoázia prevzal úlohu spoločenská trieda dominantné miesto starého aristokracie.
Okrem toho, vzhľad robotníckej triedy znamená väčšinou začiatok života mestský, vzhľadom na to, že roľnícky exodus značne zvýšil počet obyvateľov Mestá a sústredil v nich veľkú väčšinu, pričom zostal vidiecke zóny v rukách pomerne menšinového obyvateľstva.
robotnícke hnutie
Robotníci 18. storočia sa ocitli bezmocní pred svojimi zamestnávateľmi a pracovali v úprimných podmienkach vykorisťovanie pôrod.
Museli tolerovať pracovné dni dlhšie ako 12 hodín bez rozdielu medzi maloletými a dospelými. Hygienické a priemyselné bezpečnostné podmienky boli žalostné, ohrozovali ich zdravie a neponúkali im žiadnu ochranu v prípade incidentov, nehôd alebo súdnych sporov s majiteľmi tovární.
Následne sa robotníci začali združovať do malých bratstiev alebo bratstiev, ktoré kopírovali cechový model stredovekýa kde by si mohli navzájom pomáhať.
Mnohé z týchto prvých bratstiev dokonca zasiahli proti začínajúcej automatizácii v továrňach, zničili krosná a iné stroje, ktoré vytlačili remeselníkov a robotníkov, keďže tam, kde bolo predtým potrebných niekoľko zamestnancov, so strojom sa dalo najať oveľa menej a vyrobiť viac. Toto hnutie proti strojom sa stalo známym ako luddizmus.
Prvé robotnícke spoločnosti mali teda dvojaký účel: poskytovať vzájomnú pomoc znevýhodneným pracovníkom a odolávať neľudským podmienkam raného kapitalizmu, vyžadujúc lepšie mzdy a zníženie denného pracovného dňa.
Počiatočná odpoveď vlád bol zákaz všetkých druhov združení pracovníkov, čo uvrhlo odbory do radikálnych pozícií ako napr anarchizmu a potom komunizmu.
Triumf robotníckych spoločností bol však nezastaviteľný.Počas celého 19. storočia nové právnické osoby umožnili robotníckej triede bojovať za svoje blaho a do určitej miery sa podieľať na politika národné. Tak v roku 1834 vznikla vo Veľkej Británii tzv Veľká Trae Union („Unión de Sindicatos de Oficios“), ktorý slúžil ako jadro pre rôzne pracovné skupiny, ktoré dávali hlas pracovníkom v tej istej oblasti.
Robotnícke hnutie malo veľký význam pri budovaní súčasných spoločností. Zohral napríklad kľúčovú úlohu pri získaní všeobecného volebného práva pre mužov, pri skrátení pracovného dňa na 8 hodín a zavedení výhod, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť, ako sú ročná platená dovolenka, dni choroby , štátne sviatky a povinné sociálne poistenie.
Okrem toho bolo robotnícke hnutie silne ovplyvnené tzv doktríny marxizmu, anarchizmu, socializmu a iné kritické prístupy ku kapitalistickému poriadku, ktoré viedli k rôznym robotníckym revolúciám v 20. storočí. Mnohí z nich neskôr nastolili komunistické režimy, ako sa to stalo v Rusku na začiatku storočia, keď v ZSSR.