multikulturalizmus

Kultúra

2022

Vysvetľujeme, čo je multikulturalizmus, jeho charakteristiky a príklady. Okrem toho interkulturalita, multikulturalita a transkulturalita.

Multikulturalizmus znamená, že rôzne kultúry koexistujú a zachovávajú si svoje rozdiely.

Čo je multikulturalizmus?

V širšom zmysle multikulturalizmus alebo multikulturalizmus poukazuje na prítomnosť viacerých tradícií kultúrneho spolužitia spoločnosti, bez toho, aby museli obetovať svojich príslušných identity; to znamená k priateľskému etnickému a kultúrnemu pluralizmu. Presný význam tohto pojmu je však zložitý a závisí od konkrétnej oblasti, v ktorej sa používa, ako napr sociológia, politická filozofia resp hovorový jazyk.

Myšlienka multikulturalizmu vzniká v kontext z demokracie Západní liberáli, ktorých spoločnosti postupne absorbovali zmeny sťahovavý zvyšku planéty, spočiatku ako dôsledok kolonializmu európsky, neskôr ako riadne globálny fenomén.

Žijú tu teda ľudia rôzneho etnického, náboženského a jazykového pôvodu národov založená na a Národná identita Prísnejšie. Toto je, samozrejme, ideálne prostredie pre napätie a rivalitu, ale aj pre výrazné obohatenie kultúra prijímač.

Multikulturalizmus možno chápať ako alternatívu ku konceptu „taviaci hrniec“, Podľa ktorého sa multietnické spoločnosti stávajú kultúrne homogénnymi počas procesu asimilácie, v ktorom prevláda dominantná kultúra (hoci nie neznečistená).

Na druhej strane multikultúrna spoločnosť umožňuje integráciu bez toho, aby v procese obetovala identitu menšinových kultúr, pričom im ponúka priestor na to, aby existovali ako rovnocenní v každom zmysle.

Tieto menšiny však nie sú vždy migrantského pôvodu. V mnohých prípadoch sú potomkami pôvodných obyvateľov území kolonizovaných právomoci európske krajiny, ktoré boli viac-menej násilne asimilované do a Podmienka moderné založené podľa západného hľadiska.

V tomto zmysle je multikulturalizmus súčasťou oveľa väčšieho politického hnutia, ktoré sa zasadzuje za začlenenie marginalizovaných skupín do spoločnosti, ako je LGBTQ populácia, ľudia s postihnutím atď.

Charakteristika multikulturalizmu

Vo všeobecnosti možno multikulturalizmus charakterizovať takto:

  • Pojem môže mať politické alebo ideologické využitie, podľa ktorého pozostáva z nevyhnutného začlenenia etnických a kultúrnych menšinových sektorov spoločnosti ako rovnocenných, čo im umožňuje zachovať si kultúrnu identitu. Zároveň môže mať deskriptívne využitie, použiteľné pre tie spoločnosti, ktoré vzhľadom na svoj historický pôvod zahŕňajú rôznorodé etniká, náboženstva a kultúry.
  • Vo všeobecnosti multikultúrna perspektíva navrhuje, aby obyvatelia a krajina spolunažívať pokojne v rozdieloch bez toho, aby museli obetovať svoju kultúrnu identitu v prospech dominantnej.
  • Jeho nasledovníci ho považujú za spravodlivejší, komplexnejší a tolerantnejší sociálny model, ktorý ľuďom umožňuje vyjadriť, kým skutočne sú.
  • Na druhej strane je kritizovaný, pretože jeho prístup je akosi nedosiahnuteľný: samotný spolužitie medzi rôznymi kultúrami vedie k integrácii za rôznych podmienok a je otázne, či kultúry musia byť nevyhnutne udržiavané v stave „čistoty“, keďže sú to živé organizmy, ktoré sa časom menia.
  • Ďalším zdrojom napätia pre multikulturalizmus sú body filozofického alebo právneho konfliktu medzi rôznymi kultúrami, v otázkach spoločenského významu, akými sú diskriminácia, miesto žien v spoločnosti alebo niektoré tradičné praktiky.

Príklady multikulturalizmu

Bolívijskú spoločnosť tvorí 36 rôznych skupín pôvodných obyvateľov.

Niekoľko súčasných príkladov multikulturalizmu je nasledovných:

  • Mnohonárodný štát Bolívia. Bolívijskú spoločnosť od svojho vzniku tvorí 36 rôznych skupín domorodých osadníkov, medzi ktorými prevládajú Aymarovia a Kečuovia, ako aj mesticovia, plod španielska kolonizácia. To v poslednom čase viedlo k multikultúrnemu prístupu štátu: napríklad ústava krajiny uznáva 36 úradných jazykov okrem španielčiny.
  • Kanadská spoločnosť. Kanadská spoločnosť, považovaná za jednu z najprogresívnejších a najrozmanitejších v západnom svete, sa od 70. a 80. rokov 20. storočia riadi hodnotami multikulturalizmu. V skutočnosti jeho návrh na rôznorodé a spravodlivé V medzinárodnom meradle sa považuje za vzor a je dôvodom masívneho prijímania migrantov.

Interkulturalita, multikulturalita a transkulturalita

Ďalšími pojmami súvisiacimi s komplexnými procesmi kultúrnej integrácie sú interkulturalita, multikulturalita a transkulturalita, ktoré si zaslúžia, aby sme ich vnímali samostatne:

  • Plurikultúrnosť. Multikultúrna perspektíva sa od multikultúrnej odlišuje tým, že neobhajuje jedinečné kultúrne identity, ale chápe ich ako zhluk kultúrnych trendov a tradícií rôzneho pôvodu, ktoré koexistujú v rámci spoločnosti alebo dokonca v rámci toho istého jednotlivca.Identita by teda nebola niečím statickým, ale viacnásobným a každý človek má multikultúrnu kapacitu, ktorá mu umožňuje integrovať sa do rôznych kultúrnych prostredí súčasne.
  • Interkulturalita. Na druhej strane interkulturalita je podobná multikulturalizmu vo svojej myšlienke, že kultúrna integrácia by mala prebiehať za rovnakých podmienok, bez dominancie jednej kultúry nad druhou, ale prostredníctvom dialóg a zosúladenie. Toto povoľuje konflikty charakteristické pre kultúrny kontrast sú riešené pokojne, horizontálne a synergicky, podporujúc stretávanie kultúr a nevyhnutnú hybridizáciu, ktorá umožňuje a podporuje spolužitie.
  • Transkulturalita. Myšlienka transkulturality vyvoláva možnosť, že kultúrna identita je hlboko živená rôznymi tradíciami a pôvodmi, pridávajúc prvky komplexným spôsobom na vytváranie nových tradícií a nové formy kultúry. V tomto zmysle ide viac ako o kultúrnu integráciu o viac-menej chaotickú hybridizáciu, prvý výsledok globalistických pracovných, ekonomických a obchodných trendov. V tomto zmysle by kultúrne identity boli prinajlepšom prechodné a neustále sa meniace.
!-- GDPR -->