- Čo je industrializácia?
- Charakteristika industrializácie
- Príčiny industrializácie
- Dôsledky industrializácie
- Industrializácia a imperializmus
- Industrializácia v Mexiku
Vysvetľujeme, čo je industrializácia, jej charakteristiky, príčiny a dôsledky. Tiež jeho vzťah k imperializmu.
Čo je industrializácia?
Industrializácia je prechodom k spoločnosti industrializovaný, to znamená proces budovania socioekonomického poriadku, ktorý sa točí okolo priemyslu, a teda ktorej hlavnou ekonomickou činnosťou je transformácia o suroviny v Produkty prepracované, čím im v procese pridávame hodnotu.
Industrializácia bola ústredným fenoménom pri vstupe Západu do modernity zo strany spoločnosti Priemyselná revolúcia a kapitalizmu, koncom 18. storočia a počas celého 19. storočia. Vznikol vo Veľkej Británii vďaka rastúcej mechanizácii remesiel, ktorá umožnila rýchlu a masívnu výrobu tovaru, ktorý sa predtým vyrábal ručne.
Tento model bol neskôr exportovaný do USA a zvyšku Európea napokon do zvyšku sveta, ktorému sa podarilo urobiť skok smerom k industrializácii obzvlášť nerovnomerným spôsobom.
Na druhej strane industrializácia je dnes spojená s ekonomickou (a teda politickou) mocou, takže národov Takzvaný Prvý svet sú tiež zvyčajne industrializované štáty. Na druhej strane poľnohospodárske spoločnosti alebo spoločnosti, ktoré sa živia predajom o Surový materiálSú to tí, ktorí tvoria takzvaný tretí svet, malé priemyselné štáty.
Charakteristika industrializácie
Industrializácia sa vyznačuje nasledujúcimi znakmi:
- Pozostáva zo začlenenia priemyselnej činnosti do jadra hospodárskej činnosti krajín.
- Vznikla vo Veľkej Británii medzi 18. a 19. storočím s priemyselnou revolúciou.
- Bolo poháňané rodiacim sa kapitalizmom a následkom hromadenia bohatstva merkantilizmus a imperializmu.
- Premenila výrobné vzťahy sveta, pretože dala vznik továrni a Robotnícka trieda.
- Spôsobilo to vidiecky exodus do Mestáa tým aj enormný rast miest.
- Bola to súčasť konca spoločnosti feudálny ktoré viedli k vzniku modernej spoločnosti.
Príčiny industrializácie
Existuje mnoho vysvetlení, ako predtým poľnohospodárske alebo vidiecke spoločnosti vstupovali do priemyselného sveta. Ten hlavný mal čo do činenia s koncom feudálny systém ktorá vládla v Európe počas r Stredovek, ktorý uvoľnil veľké množstvo pracovnej sily roľníka, ktorý sa musel zapojiť do voľného trhu práce.
Teda namiesto zberu úrody feudálny pán, mohli títo ľudia ponúknuť buržoázia jeho pracovná sila a zúčastňovať sa na trhu s tovarom spotreba.
Týmto spôsobom vznikol kapitalizmus ako systém a buržoázia ako trieda Dominantná sila zmenila usporiadanie výrobných síl sveta a vytvorila pracovné miesta, ktoré nesúvisia s držbou pôdy a poľnohospodárstvom, ale s technologickým pokrokom a premenou hmoty, teda s výrobou. V tomto sa ťažba a ťažkého priemyslu, a komerčný boom, ktorý v tom čase nastal.
Hneď ako sa zistilo, že takáto výroba alebo výroba sa dá robiť rýchlejšie a masívnejšie pomocou strojov, bol urobený prvý krok k nezastaviteľnému modernizačnému procesu. Svet sa teda za niečo viac ako dve storočia zmenil oveľa radikálnejším spôsobom ako celý stredovek.
Napokon, spoločnosti, ktoré sa dnes stále snažia industrializovať, to robia v duchu súťaženia na rovnocennejšom základe, pokiaľ ide o právomoci priemyselný planéta, a preto tak musí urobiť pri nakladaní s vlastnými ekonomiky závislosť.
Dôsledky industrializácie
Dôsledky industrializácie navždy zmenili svet. Hlavnými z nich boli:
- Premenila roľnícku pracovnú silu (roľníctvo), ktorá podporovala výrobu počas stredoveku, na robotnícku triedu (proletariát), ktorá predávala svoju pracovnú silu systému výmenou za plat.
- Podporilo to obrovský vidiecky exodus na Západe, ktorý preľudnil mestá a prinútil ich enormne rásť, čím sa premenili na novú scénu moci a moderného života.
- Vyčerpaná väčšina zdrojov minerály Y prirodzené Európy, čím sa položili základy imperializmu a kolonializmu.
- Položil základy pre expanziu kapitalizmu vo svete a definitívne ustanovil buržoáziu ako novú vládnucu triedu.
- V ľudovej predstavivosti predstavil stroj ako pracovný nástroj, čo so sebou prinieslo aj jeho odolnosť.
- Umožnilo to zvýšenie svetovej produkcie, čím otvorila budúcnosť konzumná spoločnosť.
- To dalo vznik vykorisťovanie mnohých prírodných zdrojov, najmä tých fosílie (uhlie, plynu, Ropa), vzhľadom na to, že energetické potreby priemyselnej spoločnosti nikdy neprestali rásť.
Industrializácia a imperializmus
Vybudovanie industriálnej spoločnosti, ktorej továrne rástli a bolo potrebné ich neustále kŕmiť surovinami, malo za následok rýchle vyčerpanie európskych zdrojov, a tak vyvolalo potrebu využiť zdroje zvyšku planéty.
Obchodovanie za týchto podmienok by však znamenalo politické oslabenie priemyselných krajín. Preto cesta k surovinám viedla cez vojenskú a politickú nadvládu iných národov a kultúrcez kolonializmus a imperializmus.
A tak európske ríše, ktoré už mali za sebou obdobia koloniálnej expanzie v r Amerika Y Ázie, pristúpili k distribúcii Afriky tiež. Agresívne a dominantne sa priblížili k menej industrializovaným krajinám, aby s nimi mohli obchodovať za podmienok výhodnejších pre Európu.
Táto etapa je známa ako imperializmus a hoci začala európskymi koloniálnymi ríšami (Veľká Británia, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Portugalsko a v menšej miere Nemecko), neskôr sa k nim pridali aj Spojené štáty americké.
Imperializmus nevyhnutne viedol k stretu záujmov medzi koloniálnymi ríšami, čo položilo základy pre súbor tzv. konflikty, medzi nimi aj najprv Y Po druhé svetové vojny v 20. storočí. Potom sa európske impériá zrútili a Spojené štáty sa stali imperiálnou mocnosťou sveta v konkurencii so socialistickým blokom vedeným ZSSR.
Industrializácia v Mexiku
Mexické hospodárstvo, podobne ako mnohé krajiny kolonizované Španielskom na americkom kontinente, bolo až do polovice 20. storočia v podstate vidiecke. Z tohto dôvodu boli mnohé z ich bojov a konfliktov spôsobené držbou pôdy a spôsobom života roľníkov.
To všetko sa výrazne zmenilo po roku 1940, nástupom Manuela Ávila Camacha (1897-1955) k moci, časom prechodu popri vojenskom vedení na civilné. Potom bol vytvorený ambiciózny plán industrializácie, ktorý mal priazeň Spojených štátov, s ktorými malo Mexiko nespočetné pohraničné konflikty.
Tak pristúpili k zakladaniu a rozširovaniu základných priemyselných odvetví, využívaniu ropných zásob území a uspokojiť dopyt po oceli spojeneckých krajín v vojna. Znamenalo to okrem iného elektrifikáciu krajiny a rozšírenie existujúcej železničnej siete, ako aj súboru diaľnic.
Hlavné priemyselné odvetvia zrodené v tom čase boli typu textilné, jedlo, oceľ, chémia, papier, ropa, cement a papier, ako aj energetický priemysel. Napriek dôležitým zmenám, ktoré to prinieslo spoločnosti a mexickej ekonomike, objem výroby od roku 1947 začal klesať.
Tento pokles bol spôsobený sčasti absenciou surovín a sčasti tlakmi, ktoré industrializácia kládla na váhu, pretože dopyt dovezené stroje a zdroje, ktoré sa nevyrábajú lokálne, viedli k devalvácii a trvalému zvýšeniu inflácie.