Vysvetlíme, čo je socializácia a čo sú socializačné činitele. Tiež, z čoho pozostáva terciárna socializácia?
Čo je socializácia?
Pojem socializácia o socializácie pozostáva z proces ktorým jednotlivci vítajú sociokultúrne prvky sociálneho kontextu, v ktorom sa nachádzajú prostredníctvom vzájomného vzťahu so zvyškom jednotlivcov takým spôsobom, že koncepty o realita k jeho osobnosť počas rozvoja procesu sociálnej adaptability.
Inými slovami, práve vzťahom k iným ľuďom jedinec získava perspektívy, usmernenia, normy a hodnoty kultúrne určitého spoločnosti a v konkrétnom historickom momente.
Socializácia sprevádza človeka vo všetkých vývojových štádiách, avšak nevyhnutná je v období dojčenského a detského veku. Vďaka tomu sú známe sociálne formy, ktoré sa považujú za „správne“, pokiaľ ide o to, ako sa správať pred ostatnými Ľudia.
Je súčasťou toho, ako uvedomenie, prevzatie sociálnych štruktúr, v ktorých sa zúčastňuje a v ktorých pôsobí, pričom pre seba zahŕňa rozlišovanie medzi prijateľným (pozitívnym) správaním alebo hodnotami a hodnotami, ktoré sa považujú za neprijateľné (negatívne). ) v danej spoločnosti.
Stojí za to objasniť, že tento proces sa netýka výlučne rôznych období vývoja ľudský život, ale je to citeľné aj na určitých spoločenských zmenách, ktorými môže človek prejsť počas svojho spoločenského života, ako je medzikultúrna zmena, ktorá znamená prechod z jedného kultúrneho okruhu (národa, sociálnej skupiny, panstva a pod.) do iného, zahŕňa proces resocializácie.
Socializačné prostriedky
Socializujúci agenti sú prvky, ktoré zasahujú do socializácie. Môžu to byť jednotlivci resp inštitúcií ktoré majú veľký vplyv na osoba a vo svojom sociálnom správaní a sú aj prostredníctvom ktorých bude jednotlivec rozvíjať svoju sociálnu aktivitu.
Týmto spôsobom možno rozlíšiť dva typy socializácie:
- Primárna socializácia. To, čo jednotlivec dostáva počas prvých rokov života, v detstve a v detstve, keď má vzťah k svojmu rodinaje to nevyhnutné tak pre dobrý osobný a psychický rozvoj, ako aj pre ich sociálny rozvoj a začlenenie sociálnych smerníc, pretože to bude definovať ich identity. Potom, po tejto fáze, začína sekundárna socializácia.
- Sekundárna socializácia. Zámerom je poskytnúť jednotlivcovi a vyhliadka odlišná od reality, v ktorej už nemá prednosť vízia ich rovesníkov alebo príbuzných, ale skôr vízia rôznych socializačných činiteľov, ktorá rozširuje ich vedomosti, sú vzťahy s ľuďmi mimo rodinné puto. Začína sa to, keď detstvo alebo detstvo jednotlivca, priateľov, učitelia, sú príklady socializačných činiteľov tohto štádia, ktoré sa budú vyvíjať dlhšie obdobie ako primárne.
Existuje terciárna socializácia?
Terciárna socializácia by sa vzťahovala na ľudí považovaných za nebezpečných.
Na druhej strane sa v súčasnosti diskutuje o názve socializácie, ktorú by sme mohli nazvať terciárny alebo „resocializačný“ proces. Išlo by o istý druh procesu sociálnej reintegrácie, ktorý sa uplatňuje v prípadoch, keď ľudia utrpeli odchýlku od normy alebo preukázali správania nazývané „spoločensky nebezpečné“ alebo kriminálne.
Jeho cieľ Ide o úpravu správania tých, ktorí prekročili normu, a to sa dosiahne zásahom odborníkov, ktorí sú implicitnými socializačnými činiteľmi v tomto terciárnom type socializácie. V tomto prípade ide o orgán certifikovaných odborníkov ako sú psychiatri, sociálni pedagógovia, lekári či psychológovia. Je bežné, že táto socializácia prebieha v rámci príslušných inštitúcií, ako sú polepšovne alebo väznice.