osobnosť

Vysvetľujeme, čo je osobnosť, jej zložky, faktory, typy a ďalšie vlastnosti. Tiež testy osobnosti.

Jedinci s rôznymi povahami reagujú na rovnakú situáciu odlišne.

čo je osobnosť?

Osobnosťou sa rozumie nastaviť psychickej dynamiky, ktoré sú jej charakteristikami osoba, teda na jeho vnútornú duševnú organizáciu, ktorá určuje spôsob, akým ten človek na danú situáciu zareaguje.

Inými slovami, osobnosť je vzorom postoje, myšlienky a opakujúce sa pocity, ktoré sú počas celého obdobia viac-menej stabilné života jednotlivca a ktoré umožňujú určitý stupeň predvídateľnosti, pokiaľ ide o jeho spôsob bytia.

Tento termín, prevzatý z psychológia, sa bežne používa v Jazyk ale jeho pôvod sa nachádza v latinskom výraze „osoba“, čo bola maska, ktorú používali herci divadlo z staroveku, pri zastupovaní postavy rozpoznateľné.

Toto slovo teda spočiatku súviselo s úlohami, ktoré hrali herci, a akosi neskôr sa prenieslo aj do iných oblastí života, z „ľudí“ sa stali iba tí. občanov plnohodnotné (a nie napr. otroci). Nakoniec z tohto výrazu vzniklo prídavné meno „osobný“ a odtiaľ pochádza osobnosť.

Dnes už chápeme, že osobnosť je séria mentálnych vlastností, ktoré ju umožňujú odlíšiť od ostatných, a že sú časom viac-menej verné samým sebe. Osobnosť sa však môže meniť, postupne modifikovať z počasie a prežitých skúseností.

Charakteristika osobnosti

Osobnosť funguje rôznymi spôsobmi bez straty súdržnosti.

Osobnosť je funkčný vzor konzistentný sám so sebou (hoci nie bez rozporov), všeobecne konsolidovaný a odolný voči zmenám. V rôznych situáciách však dokáže pôsobiť rôzne, keďže ide o zvnútornené psychické formy, ktoré až tak nezávisia na vonkajšku.

Na druhej strane, prvky osobnosti nesúvisia len s reakciami na určité podnety a situácie, ale aj so životným štýlom, presvedčenia Y motiváciea dokonca aj predstavy o svete.

Zložky osobnosti

Podľa školy a myšlienkového modelu psychoanalýzy, najmä štúdií Sigmunda Freuda (1856-1939), osobnosť jednotlivca tvoria tri dôležité faktory, ktoré pôsobia spoločne a oddelene:

  • I. Tiež známy ako vedomie alebo vedomie, je to zložka našej mysle, ktorú najviac vnímame, pretože nám neustále hovorí, kde sme a čo robíme alebo ako sa máme. To znamená oboje vnímanie vonkajšieho sveta, ako napr myšlienky a vnútorný svet. Jeho funkciou je poskytnúť nám a Princíp reality týkajúci sa existencie.
  • Super Ja. Chápeme sa ako súbor internalizácií, ktoré definujú „malo by byť“ o nás samých, to znamená, že je to prípad, keď sú zaznamenané existenciálne, sociálne, kultúrne zákony atď., ktoré prichádzajú zvonku a slúžia nám na to, aby nám poskytli a Princíp zjemnenia o nás samých.
  • The It. Identifikovaný ako Freudovo nevedomie (hoci nie sú synonymá), označuje zablokovaný alebo potlačený obsah našej mysle, ktorý je spojený s našimi primárnymi a biologickými potrebami, ako napr. kŕmenie, reprodukcie, atď. Má na starosti poskytovanie nám Princíp rozkoše.

Osobnostné faktory

Podľa modelu veľkej päťky (Veľká päťka, v angličtine), všetky osobnosti sú určené radom faktorov, ktoré sa u každého jednotlivca vyskytujú v rôznych pomeroch. Týchto päť faktorov je:

  • Faktor O (z Otvorenosť alebo otvorenie). Vzťahuje sa na mieru otvorenosti, ktorú jednotlivec prezentuje vzhľadom na nové skúsenosti, zmenu a rozmanitosť a dokonca aj zvedavosť. Jedinci obdarení veľkou otvorenosťou sú nepokojní, nápadití, originálni a túžiaci po tom hodnoty nie konvenčné. Jeho opačný pól tvoria konzervatívnejšie subjekty v spoločenskom a životnom prostredí, ktoré preferujú rodinné prostredie a kontrolovanejšie zážitky.
  • Faktor E (od Extraverzia alebo extroverzia). Extraverzia označuje vysoký stupeň sociability a úrok sociálnymi situáciami, spoločnosťou druhých a tendenciou vyhýbať sa osamelosti. Extravertní jedinci vyžadujú neustálu sociálnu stimuláciu a sú vysoko sústredení na vonkajší svet, na rozdiel od svojich protikladov, introvertov, ktorí sa vyhýbajú sociálnym situáciám, cítia sa pohodlne vo svojom vnútornom svete a majú tendenciu oceňovať osamelosť.
  • Faktor C (od Svedomitosť alebo zodpovednosť). Naráža na sebaovládanie, plánovanie a viazanosťtak v organizácii, ako aj pri plnení úloh. Je tiež známa ako „vôľa dosiahnuť“ a zvyčajne sa nazývajú jednotlivci, ktorí ju majú vo vysokých dávkach workoholici alebo workoholici, ktorí prejavujú veľmi vysoký stupeň oddanosti vykonávaným úlohám. Naopak, ich protipólmi sú ľudia nespoľahliví a nezáväzní, neformálni alebo laxní so svojimi zásadami. morálny.
  • Faktor A (prívetivosti alebo láskavosti). Vzťahuje sa na interpersonálne tendencie, konkrétne na empatia a schopnosť spájať sa s tým druhým. Ľudia s vysokou mierou láskavosti majú tendenciu byť ohľaduplní, altruistickí, dôverčiví a solidarita, zatiaľ čo ľudia s nízkou prívetivosťou majú tendenciu spájať sa nepriateľskejšie.
  • Faktor N (od Neuróza alebo neuroticita). Táto posledná črta súvisí s emocionálnou nestabilitou, ktorá z toho vyplýva úzkosť, starosti a katastrofické vnímanie vecí, ktoré sú dôsledkom neschopnosti mysle všetko predvídať a kontrolovať. Ľudia s vysokou úrovňou neuroticity majú tendenciu byť úzkostliví, vystresovaní, málo spoločenskí a môžu sa depresie, podráždenosť resp zraniteľnosť. Naopak, nízka úroveň tejto vlastnosti má tendenciu k stabilnejším osobnostiam, ktoré sa menej zaoberajú kontrolou a sú uvoľnenejšie.

Typy osobnosti

Jung zistil, že existujú rôzne spôsoby, ako byť introvert a extrovert.

Existuje mnoho a veľmi rôznorodých foriem klasifikácie osobnosti v závislosti od psychologického alebo psychoanalytického prístupu a konkrétnej metódy použitej na jeho pochopenie. Aby som uviedol príklad, psychoanalytik Carl Gustav Jung (1875-1961) navrhol klasifikáciu 8 typov osobnosti, ktorými sú:

  • Myslenie-introvert. Tie osobnosti, ktoré viac ako iné zaujímajú myšlienky ako fakty, teda ich vnútorná realita. Majú sklony k úvahám, abstraktným myšlienkam alebo teoretickým výzvam.
  • Sentimentálny-introvert. Osobnosti obsiahnuté vo svojom vlastnom emocionálnom svete, nepravdepodobné, že by sa vysporiadali s vonkajším svetom, ale schopné tak urobiť z emocionálneho, namiesto toho, aby odrážalo predchádzajúci prípad. Sú náchylní na pripútanosť, ale v intímnom a uzavretom kruhu.
  • Pocit introverta. Pre umelcov a tvorcov je to typická osobnosť, ktorá sa najviac zaoberá subjektívnym prežívaním bytia, čo ich môže viesť k životu v neskutočnom svete, vybudovanom na vlastnú mieru.
  • Intuícia-introvert. Typická osobnosť snívateľov, teda tých, ktorí si viac uvedomujú, čo sa stane, čo by sa mohlo stať alebo čo by chceli, aby sa stalo, ako reálnu súčasnosť. Svojím spôsobom sú v kontakte s ich nevedomým obsahom a môžu byť talentovanými tvorcami.
  • Myslenie-extrovert. Tieto osobnosti sa viac zaujímajú o fakty a vonkajšok, než o svoj vnútorný svet, najmä ako zdroj teórií a úvah, keďže je so svetom racionálne prepojený. Ich emócie a pocity sú preto potlačené a majú tendenciu zanedbávať svoje sociálne afektívne väzby.
  • Cítiť sa extrovertne. Je to profil tých najempatickejších, najspoločenskejších a najprispôsobenejších komunitnému prostrediu, typický pre tých, ktorí sa radi starajú o druhých alebo majú dobrý pocit z ochrany tretích strán. Ich intelektuálna činnosť je nevyhnutne rámcovaná tým, čo cítia.
  • Cítiť sa extrovertne. Je prepojený so skutočným z pocitov, ktoré vyvoláva, to znamená, že sa veľmi zaujíma o to, čo mu dáva skutočné prostredie a ostatní. Je typickou osobnosťou tých, ktorí žijú v hľadaní rozkoše, a preto majú tendenciu neustále hľadať nové podnety.
  • Intuícia-extrovert. Osobnosť dobrodruha, ktorého perspektíva sa zmení, keď dosiahne cieľ želaný, ale nikdy sa neprestane pohybovať. Majú tendenciu byť charizmatickí a nadchnúť ostatných svojimi nápadmi, pričom sú verní svojim intuíciu viac ako ich pocity a ich úvahy.

Poruchy osobnosti

Poruchy osobnosti sú osobnostné črty, ktoré sú skôr nepružné, neprispôsobivé a neprispievajú k adaptácii a životne dôležitému výkonu. Sabotujú sociálnu alebo emocionálnu výkonnosť jednotlivcov a často vedú k vážnejším komplikáciám.

Zvyčajne nemajú ľahké vyliečenie alebo liečbu, keďže sú súčasťou osobnosti subjektu, teda sú jeho súčasťou.

Poruchy osobnosti sa môžu navzájom veľmi líšiť a vždy sa riadia veľmi špecifickými stavmi pacienta, ale možno ich zhrnúť do troch skupín: 0

  • Výstredné a vzácne osobnosti, ako napríklad paranoidná porucha osobnosti, schizoidná porucha osobnosti alebo schizotypová porucha osobnosti.
  • Nestále, emocionálne a divadelné osobnosti, ako je histriónska porucha osobnosti, antisociálna porucha osobnosti, narcistická porucha osobnosti alebo hraničná porucha osobnosti.
  • Osobnosti s výraznou úzkosťou, ako je závislá porucha osobnosti, obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti, vyhýbavá porucha osobnosti.

Testy osobnosti

Existujú rôzne testy vedeckej platnosti, ktoré umožňujú študovať osobnosť.

Existuje množstvo testov osobnosti, ktoré sľubujú, že nás prevedú tým, ktorá z možných klasifikácií je pre náš spôsob bytia najvhodnejšia. Existujú profesionálne verzie, aplikované psychológmi a odborníkmi na ľudskú myseľ, ktorých výsledky sú vedci.

Existujú aj niektoré informatívneho charakteru, ktorých výsledky nie sú veľmi spoľahlivé, ale môžu slúžiť ako návod v tejto veci. Niektoré z nich si môžete pozrieť tu a tu.

!-- GDPR -->