verejná moc

Vysvetľujeme, čo je verejná moc, aké sú jej vetvy, jej vzťah k politickej moci a ďalšie charakteristiky.

Verejná moc je rozdelená do troch vetiev.

Čo je verejná moc?

Verejné právomoci sú rôzne právomoci Podmienka v republike, to znamená, keď štát vykonáva monopol násilie. Povedať môcť zrodený z potreby Ľudia žiť medzi našimi rovesníkmi a robiť to v relatívnom pokoji a poriadku. Z tohto dôvodu je potrebná prítomnosť konsenzuálnej autority, ktorá nahrádza tzv zákona najsilnejší.

Všetka verejná moc vychádza zo štátu a vo vecnejšom alebo materiálnom zmysle z orgánov a inštitúcií ktoré to tvoria. Je prísne riadená právnym systémom, to znamená súborom zákonov, prostredníctvom ktorých sa spoločnosti sa zaviazal dodržiavať. Inými slovami, verejná moc je legitímna len vtedy, ak pochádza od štátneho subjektu a koná v súlade so zákonom.

Na druhej strane verejná moc sa nazýva aj moc štátu donucovať občanov aby dodržiavali zákony a prijímať rozhodnutia pre kolektívne blaho. Inými slovami, je to schopnosť štátu brániť sa a regulovať sa.

Preto je nerovnomerne rozdelená medzi verejné orgány spoločnosti, čím sa niektoré stavajú nad ostatné v závislosti od úrovne ich kolektívnej dôležitosti.

Charakteristika verejnej moci

Spoločnosti sú skutočnými „konšteláciami“ síl v tom zmysle, že skupiny Ľudia získavajú a uplatňujú moc nad ostatnými, keď získavajú zdroje alebo vplyv.

Faktory ako napr náboženstvo, tlač a ekonomické skupiny vykonávajú kvótu moci v reálnom živote populácia. Uprostred tohto stretnutia vôle je verejná moc štátu na to, aby zaručila minimálny rámec poriadku a fungovania.

Verejná moc je:

  • Donucovacie Keďže môže byť jednotlivcovi uložený bez jeho súhlasu.
  • Vonkajšie. Pretože pochádza z iných inštancií, než je on sám, ktorými sú inštitúcie.
  • Autonómny. Keďže inštitúcie si užívajú autonómia v rámci hierarchie právomocí a sú vo všeobecnosti organizované do troch rôznych odvetví, ktoré sú zodpovedné za monitorovanie ostatných a udržiavanie rovnováhy alebo protiváhy.

Vďaka autonómii pobočiek štátu nemôže žiadna verejná moc riadiť celý štát. Tieto odvetvia sú: výkonná, zákonodarná a súdna.

Odvetvia verejnej moci

Podľa teórie deľby verejnej moci majú tri zložky verejnej moci za úlohu vzájomne sa monitorovať a slúžiť ako protiváha k rozhodnutiam ostatných, ako aj vzájomne sa legitimizovať a vytvárať vyvážený štát, oslobodený od autoritatívnosti. Ide o tieto zložky verejnej moci:

  • Výkonná moc. Predstavuje politické vedenie o vláda, ktorý sa dostane do rúk prezidenta, premiéra a podobne, zvoleného ľudovou vôľou (aspoň v demokratických vládach). Súčasťou je aj ministerský vlak, guvernéri, starostovia a primátori a predsedovia rôznych verejných orgánov určených prezidentom. Všetky tieto osoby môžu byť zbavené funkcie inými mocnosťami prostredníctvom postupov stanovených v ústave.
  • Zákonodarná moc. Zaoberá sa tvorbou zákonov, ktoré upravujú fungovanie spoločnosti a samotného štátu, čo znamená ich vytváranie, zrušenie alebo nápravu.Uvedené zákony môžu byť dočasné alebo trvalé a niekedy ich môže vetovať prezident alebo súdy môžu vyhlásiť za neústavné, ak sú v rozpore s tým, čo je ustanovené v ústave. Túto moc má parlament, ktorého členovia sú volení ľudovým hlasovaním medzi rôznymi politickými silami v krajine.
  • Splnomocnenie. Má na starosti zvládanie z Spravodlivosť, teda vykladať to, čo je ustanovené v ústave a zákonoch, presadzovať to. To znamená vyhodnocovať prípady, vykonávať výskumu, ukladať sankcie a priznávať náhradu. Táto právomoc sa zvyčajne skladá z hierarchického stromu súdov a sudcov, ktorí sú vo všeobecnosti menovaní zákonodarnou alebo výkonnou mocou a sú štruktúrovaní v rôznych komorách alebo súdoch, aby sa zaoberali každou konkrétnou záležitosťou, ktorú zákon vyžaduje.

Verejná moc a politická moc

Politická moc je moc, ktorú majú rôzni politickí aktéri a národa, a to im umožňuje ovplyvňovať spôsob, akým sa spoločnosť správa, vždy v rámci toho, čo ustanoví zákon. Ak totiž nie je prispôsobená tomu, čo je ustanovené v právnom systéme, akákoľvek politická moc je nelegitímna, dokonca aj pokiaľ ide o inštitúcie štátu.

Napríklad výkonná aj zákonodarná moc závisia od legitimity verejného hlasovania a nikdy nemôžu byť menovaní spôsobom, ktorý by bol v rozpore s tým, čo predpokladá zákon. Namiesto toho je výkonná moc legitimizovaná jej menovaním inými verejnými mocnosťami.

Môžete však mať politickú moc a nebyť súčasťou Štátu, ako je to v prípade odborov resp odborovs ekonomickými skupinami alebo organizovanou občianskou spoločnosťou. Tým sa spoločnosť mení na konšteláciu politických síl, ktoré má štát neľahkú úlohu organizovať.

!-- GDPR -->