Vysvetlíme, čo je škola ako inštitúcia, jej vznik, históriu a aké typy existujú. Okrem toho pôvod termínu a jeho ďalšie významy.
čo je škola?
Školou nazývame vo veľmi širokom zmysle každé zariadenie resp inštitúcie od vyučovanie, teda v ktorej sa podáva určitý druh poučenia, či už deťom, mládeži alebo dospelým. V mnohých krajinách je však tento výraz často vyhradený pre vzdelanie prvého, teda odkázať na základnú školu.
Keď hovoríme o škole, zároveň môžeme mať na mysli vzdelávaciu inštitúciu, výchovno-vzdelávaciu procedúru (čiže vyučovanie) alebo vyučovanie v samotnej škole.
V tejto rozmanitosti zmyslov sa navyše výraz „škola“ používa aj na označenie doktríny alebo hodnoty konkrétneho autora, k množine ich nasledovníkov, ktorí sa k nim hlásia (napr. aristotelovský myšlienkový smer), alebo aj k spoločným znakom kompendia tzv. umeleckých diel ktorí zdieľajú historický moment, tradície kultúrny alebo geografický región (škola flamenca v maľovanie, napríklad).
Slovo škola v každom prípade pochádza z latinčiny schola a tento z gréčtiny scholé, čo by sa dalo preložiť ako „voľný čas“ alebo „voľný čas“. Aby sme pochopili tento zmysel, musíme sa vrátiť k organizácii grécka spoločnosť podľa Aristotela (384-322 pred Kr.), ktorý rozlišoval čas odpočinku (anapauza), pracovny cas (ascholía) a voľný čas (scholé), ktorá sa venovala zveľaďovaniu ducha.
Zatiaľ čo prvé dve obdobia (odpočinok a práca) boli venované prežitiu tela, posledné bolo úplne bezplatné a bolo možné ho investovať do hľadania vedomostí, ktoré jednotlivca zaujímali. To sa zmenilo, keď v gréckom staroveku vznikli prvé filozofické školy a slovo škola sa stalo synonymom pre „centrum štúdia“ alebo „centrum poznania“.
Pôvod školy
Aj keď sa to dnes zdá zvláštne, moderné poňatie školy, teda centra, do ktorého chodia deti a mládež (prípadne niektorí dospelí) trénovať a vzdelávať sa, je v histórii ľudstva pomerne nedávne. ľudskosť. V dávnych dobách bolo odovzdávanie vedomostí a remesiel rodinnou záležitosťou, v rámci ktorej rodičia učili svoje deti remeslu, ktoré budú vykonávať po celý život.
Mnohé staroveké náboženské kultúry však medzi mládežou podporovali rituálne učenie. Spoločnosti ako indická a hebrejská teda ponúkali vzdelanie buď praxou v rukách gurua (ako v hinduizme a džinizme), alebo čítaním posvätných textov (ako je Talmud).
Iné kultúry, ako napríklad čínska a egyptská, namiesto toho navrhli viac-menej byrokratizované inštitúcie, v ktorých boli jednotlivci technicky a profesionálne vyškolení podľa kultúrnych alebo politických potrieb komunity. monarchie.
Egypťania napríklad vyvinuli vzdelávací systém založený na „domoch vyučovania“ (čiže školách), v ktorých sa čítanie a čítanie vyučovalo od 6. roku života. písanie, urbanizmus, náboženstvo, počítanie, plávanie a gymnastika, medzi inými znalosťami, a to skúškou odlíšilo tých, ktorí prešli zo základnej školy na vyššiu, kde dostali odbornejšie vyučovanie zamerané na formovanie kasty kňazov.
Veľký model vzniku západnej vzdelanosti sa však zrodil v starovekom Grécku, a pozostával z kombinácie intelektuálnych a telesná výchova. Presný model sa mohol líšiť od regiónu k regiónu Helénskeho Grécka a bol zameraný iba na občanov slobodných mužov (teda s výnimkou žien, otrokov a cudzincov, ktorí sa museli učiť remeslá na základe opakovania alebo rodinného vyučovania).
Grécka škola bola tzv payeia a spočívalo v prenose dvoch typov vedomostí: hodnôt (vedieť, ako byť) a techniky (vedieť, ako robiť), z rúk učiteľa (grammatikós alebo rétor), ktorej hlavnou úlohou bolo propagovať mnemotechnické pomôcky a vykonávať fyzické tresty medzi študentmi. Presným účelom takéhoto poznania by mohlo byť vycvičiť občanov na vojnu, ako je to pri spartskom modeli, alebo im naplniť miestne hodnoty, ako v prípade Atén.
Smerom do IV storočia a. C. starí Gréci systematizovali národný vzdelávací model v tom, čo sa stalo známym ako enkiklos paideia (teda encyklopédia). Podľa tohto organizovaného modelu pozostávalo grécke vzdelávanie z:
- Domáce rodičovstvo do 7 rokov (tzv trofej) z rúk matky alebo zdravotnej sestry a spočívala v vštepovaní gréckych hodnôt a tradícií.
- Neskôr chlapec vstúpil payeia poskytovaný štátom, kde ho súkromní učitelia školili v rôznych vedomostiach až do jeho 14 rokov (v Sparte až do 18).
- Potom dospievajúci vstúpil do efébia (v Aténach) resp melestrénia (v Sparte) až do veku 20 rokov, aby dostal prevažnú časť zložitejších pokynov, ktoré ho sprevádzali počas jeho života a ktoré z neho urobili gréckeho občana v celej svojej kráse.
Typy škôl
Vo všeobecnosti je dnes rozdiel medzi:
- Verejná škola: Je poskytovaná a udržiavaná štátom. Je súčasťou vysoko štandardizovaného systému verejného vzdelávania,
- Súkromná škola: Je finančne podporovaná tretími stranami. Tým, ktorí si to môžu dovoliť, môžete ponúknuť špecializované alternatívy, ako je bilingválne vzdelávanie, vzdelávanie zamerané na určité zručnosti, náboženská výchova resp. vzdelávacie modely avantgarda.