• Čo je to anorganická zlúčenina?
• Aké vlastnosti majú?
• Typy anorganických zlúčenín
• Príklady anorganických zlúčenín

Vysvetlíme, čo je anorganická zlúčenina a jej vlastnosti. Tiež typy anorganických zlúčenín, ktoré existujú a príklady.

Anorganické zlúčeniny sú menej zastúpené ako organické.

Čo je to anorganická zlúčenina?

Na rozdiel od organických zlúčenín, typických pre chémiu života, anorganické zlúčeniny sú tie, ktorých zloženie nie je založené hlavne na uhlíku a vodíku, ale zahŕňa rôzne typy prvkov, takmer všetci známi Periodická tabuľka.

Tieto zlúčeniny vznikajú prostredníctvom reakcií a fyzikálnych javov prítomných v prírody, ako solárna energia, pôsobenie elektriny alebo tepla a pod., ktoré umožňujú tvorbu rôznych látok. ich atómov Y molekuly zvyčajne sa pripojí iónové väzby alebo kovalentný.

Napriek rôznorodosti dostupných prvkov sú anorganické zlúčeniny oveľa menej zastúpené a rozmanité ako organické. Okrem toho majú spôsob nomenklatúry rôzne a zvyčajne sú zapojené do rôznych procesov.

Anorganické zlúčeniny je možné rozdeliť na: oxidy, peroxidy, hydridy, soli, hydroxidy a oxkyseliny.

Aké vlastnosti majú?

Anorganické zlúčeniny majú vysoké teploty topenia a varu.

Anorganické látky sa môžu navzájom veľmi líšiť, takže ich vlastnosti nie sú vždy bežné alebo univerzálne. Vo všeobecnosti však možno spomenúť niektoré vlastnosti:

• Dobrí vodiči teplo a z elektriny.
• The iónová väzba (elektrovalentné).
• Majú body z fúzia Y vriaci.
• Niektorí pevnýzvyčajne vykazujú tvrdosť a krehkosť.
• Zvyčajne sú organizované vo forme kryštálov, keď sú to pevné soli, kvôli nedostatočnej pohyblivosti medzi nimi ióny.

Typy anorganických zlúčenín

Hydroxidy vznikajú spojením kovu s hydroxylovou skupinou.

Anorganické zlúčeniny majú širokú škálu štruktúr, ale možno ich klasifikovať podľa počtu prvkov podieľajúcich sa na tvorbe každej zlúčeniny takto:

• Binárne zlúčeniny. Sú to tie, ktoré sú zložené iba z dvoch chemických prvkov. Ako napríklad:
  • Oxidy Sú to zlúčeniny vznikajúce spojením kyslíka (O2) s niekt kovový prvok (zásadité oxidy) príp nekovový (oxidy kyselín) z periodickej tabuľky. Napríklad: oxid chlóru (VII) alebo dichlórheptaoxid (Cl2O7), oxid železitý (II) alebo oxid železnatý (FeO).
  • Peroxidy Peroxidy vznikajú spojením peroxidovej skupiny (O22-) s kovovým prvkom. V týchto zlúčeninách má kyslík oxidačné číslo -1. Napríklad: peroxid zlata (III) (Au2 (O2) 3), peroxid lítia (Li2O2).
  • Hydridy Môžu byť kovové a nekovové. Kovové hydridy vznikajú spojením hydridového aniónu (H–) so záporným elektrickým nábojom s akýmkoľvek katiónom kovu (kladný náboj). Nekovové hydridy vznikajú spojením nekovu (ktorý v tomto prípade vždy reaguje s najnižším oxidačným stavom) a vodíka. Hydridy sú vo všeobecnosti plynné a sú pomenované tak, že pred názov nekovu nasleduje fráza -vodíka. Napríklad: hydrid Lítium (LiH), hydrid berýlia (BeH2), fluorovodík (HF (g)), chlorovodík (HCl (g)).
  • Hydráty alebo binárne kyseliny. Sú to binárne kyseliny zložené z vodíka a nekovu iného ako kyslík. Napríklad: kyselina chlorovodíková (HCl (aq)), kyselina fluorovodíková (HF (aq)) alebo hydrogén selén (H2Se (aq)).
  • Binárne soli. Sú to zlúčeniny tvorené súbormi elektricky nabitých atómov, buď katiónov (+) alebo aniónov (-). Tieto soli sa skladajú iba z dvoch typov atómov. Napríklad: chlorid vápenatý (CaCl2), bromid železitý alebo bromid železitý (FeBr3).
• Ternárne zlúčeniny. Sú to zlúčeniny, v ktorých sú zapojené tri chemické prvky. Ako napríklad:
  • Hydroxidy Sú to zlúčeniny vznikajúce spojením kovového prvku s hydroxylovou skupinou (OH–). Bežne sa nazývajú „zásady“ alebo „zásady“. Napríklad: hydroxid sodný (NaOH), hydroxid germánsky (IV) (Ge (OH) 4).
  • Oxacidy. Sú to kyslé zlúčeniny, ktoré vznikajú reakciou medzi anhydridom (nekovovým oxidom) a Voda. Jeho vzorec vždy závisí od vzoru HaAbOc, kde A je prechodný kov alebo nekov a a, b a c sú indexy, ktoré označujú množstvo každého atómu. Napríklad: kyselina sírová (H2SO4), kyselina uhličitá (H2CO3)
  • Ternárne soli. Sú to zlúčeniny tvorené súbormi elektricky nabitých atómov, buď katiónov (+) alebo aniónov (-). Tieto soli sa skladajú len z troch typov atómov. Napríklad: dusičnan lítny (LiNO3) a síran meďnatý (CuSO4).

Príklady anorganických zlúčenín

Amoniak je anorganická molekula zložená z vodíka a dusíka.

Niektoré bežne používané anorganické zlúčeniny sú:

• Voda (H20). Napriek tomu, že je na svete taký hojný a je preňho nenahraditeľný života, voda je anorganická látka. Táto látka je kvapalná pri teplota normálna (25 ºC) a pevná, keď sa ochladí pod 0 ºC. Na druhej strane, keď je vystavená teplotám nad 100 ºC, stáva sa para.
• Chlorid sodný (NaCl). Je to obyčajná soľ, ktorú používame na jedenie. Skladá sa z atómu sodíka a atómu chlóru a nachádza sa hojne v Zemská kôra, najmä rozpustené vo vodách mora.
• Amoniak (NH3). je a molekula anorganická zlúčenina vodíka a dusíka. Táto látka sa vylučuje spolu s inými (napr. močovinou) ako odpad z metabolizmu rôznych živých tvorov. Zvyčajne prichádza v plynnej forme a má charakteristický nepríjemný zápach.
• Oxid uhličitý (CO2). Je to plyn zložený z uhlíka a kyslíka. U nás je mimoriadne hojný atmosféru keďže rôzne metabolické procesy ho vylučujú ako vedľajší produkt, napr zvieracie dýchanie, fermentácia, atď. Zároveň je to elementárny vstup na vykonanie fotosyntéza z rastliny.
• Oxid vápenatý (CaO). Nazýva sa aj „nehasené vápno“ a má široké využitie v stavebníctve. Získava sa kalcináciou vápencových alebo dolomitových hornín, bohatých na minerálne zdroje vápnika.