Vysvetľujeme, čo je to byť asertívny, ako sa prejavuje a rôzne príklady. Tiež, prečo nenapísať "asertívny".
Čo to znamená byť asertívny?
Niekto je asertívny, keď dokáže vyjadriť svoje názor alebo vaše potreby pevným, ale nie nepriateľským spôsobom. To znamená, asertivita je to medzičlánok medzi pasivitou (nechanie druhých rozhodovať za vás) a agresivitou (ovládanie druhých a vnucovanie vlastného Will). Preto jeden osoba asertívny alebo asertívny komentár sú tie, ktoré potvrdzujú svoju vôľu bez toho, aby porušili vôľu iných.
Asertivita sa považuje za a hodnotu a žiaducou vlastnosťou u ľudí, pretože výrazne uľahčuje vyjednávanie a komunikácia. A správanie asertívny jasne hovorí, čo chcete, bez toho, aby ste museli nutne vstupovať konflikt.
Na to je potrebné vyjadriť informácie subjektívne (túžby, priania, názory) tak, aby neboli hrubé, zraňujúce, nevhodné alebo škodlivé ani pre samotného rečníka, ani pre tretie osoby.
Tento termín sa začal používať v oblasti psychológia od polovice 20. storočia, keď ho americký psychológ Andrew Salter (1914-1996) navrhol ako jednu z čŕt, ktoré tvoria osobnosť ľudí, aby boli ľudia s väčšou asertivitou a iní s menšou asertivitou. Na druhej strane naznačil, že asertivite sa dá naučiť a trénovať.
Príkladmi asertivity sú nasledujúce situácie:
- Keď človek môže zdvorilo odmietnuť návrh, ktorý nie je v jeho prospech, a nestratiť rešpekt alebo náklonnosť svojho partnera.
- Keď môže jedna osoba požiadať druhú o niečo dôrazne a výslovne, ale bez potreby štekať rozkazy a stretávať sa s odporom.
- Keď človek môže vyjadriť svoj názor na kontroverznú tému bez toho, aby ublížil náchylnosti zvyšku poslucháčov.
- Keď človek dokáže predvídať nadchádzajúci konflikt a včas ho riešiť kompromisom alebo dynamikou win-win (skôr ako win-lose).
- Keď sa človek cíti oprávnený spochybňovať orgán resp status quo, bez potreby vystupovať ako rebel alebo nepodriadený.
- Keď človek môže otvorene ukázať svoju emocionalitu (pozitívnu aj negatívnu) bez toho, aby ubližoval tretím stranám alebo potláčal svoj vnútorný svet.
Asertívny alebo asertívny?
Podľa Kráľovskej španielskej akadémie je správny pravopis „asertívny“ s „s“ a nie s „c“. Je to preto, že slovo pochádza z latinčiny asertus, preložiteľné ako „potvrdenie istoty niečoho“ a zložené z hlasov reklama- ("smerom"), pokojný („prepletať“ alebo „reťaziť“).