• Čo sú jazykové odrody?
• Diatopické alebo geografické lingvistické odrody
• Diastratické alebo sociálne lingvistické odrody
• Vek alebo chronolektové jazykové odrody
• Iné typy jazykových odrôd

Vysvetlíme, aké sú jazykové odrody a vlastnosti diatopických, diastratických, vekových a ďalších odrôd.

Každý jazyk sa zhmotňuje prostredníctvom rôznych jazykových variácií.

Čo sú jazykové odrody?

In lingvistika, je známy ako jazyková rozmanitosť alebo jazyková modalita pre každú z rôznych foriem, ktoré prirodzený jazyk nadobúda resp. idiom, záležiac ​​na kontext geografický, Sociálna a vek, v ktorom ho jeho reproduktory používajú. Inými slovami, hovoríme o významných variáciách, ktorým jazyk prechádza v závislosti od objektívnych podmienok každého hovoriaceho.

Tieto variácie jazyka sa prejavujú v jeho slovnej zásobe, intonácii, výslovnosti alebo ešte centrálnejších črtách a prejavujú sa najmä v ústnosti, menej v písaní. Týmto spôsobom, počutím niekoho hovoriť, je možné získať informácie týkajúce sa ich geografickej extrakcie (t. j. počúvaním ich dialekt), jeho spoločenská trieda a úroveň vzdelania (váš sociolekt) alebo váš približný vek (váš chronolekt).

Termín odroda sa používa na označenie ktoréhokoľvek z týchto prípadov, pričom sa rozumie, že ide o použitia, ktoré sa líšia od ideálnej normy, ktorá existuje len ako abstrakcia alebo všeobecný vzor, ​​pretože nikto nehovorí „neutrálne“, ale vyjadruje sa prostredníctvom prostredníctvom variantu, ktorý mu zodpovedá podľa geografických, sociálnych a kultúrnych vzťahov, ktoré určujú miesto jeho vyjadrenia, teda „odkiaľ“ hovorí.

Z konkrétneho hľadiska sa teda každý jazyk alebo jazyk zhmotňuje prostredníctvom viac-menej veľkého a viac-menej nesúrodého súboru jazykových variet, ktoré sú mu vlastné.

Diatopické alebo geografické lingvistické odrody

Tak ako sa ten istý druh v priebehu storočí líši, ak je geograficky oddelený, až kým nevzniknú dva úplne odlišné druhy, niečo podobné sa stane aj s jazykom. Dialekty sa bežne nazývajú tieto významné variácie toho istého jazyka, v ktorom sa odohrávajú geografických oblastiach determinované a ktoré (zatiaľ) nepozostávajú z diferencovaných jazykov, ale z rôznych spôsobov hovorenia tým istým jazykom.

Ak však vezmeme do úvahy, že každý hovoriaci jazykom nevyhnutne patrí k nejakej geografii, a teda hovorí nejakým dialektom, môžeme usúdiť, že v skutočnosti je súčet dialektov jediným konkrétnym, materiálnym, možným prejavom jazyka. To znamená, že nikto nehovorí „univerzálnym“ jazykom, ktorý nesúvisí s dialektovými črtami v jeho výslovnosti alebo lexikón.

Existujú teda dialekty, ktoré sú si bližšie (ktoré predstavujú menšiu diferenciáciu), a ktoré sú preto navzájom ľahko pochopiteľné, zatiaľ čo existujú ďalšie, ktoré sa už od seba natoľko vzdialili, že je nemožné, aby si ich príslušní hovoriaci navzájom úplne porozumeli. , pričom Často sa obracajú na „univerzálne“ „pôžičky“, aby dosiahli spoločnú reč.

To je to, čo sa deje napríklad medzi nesmiernym množstvom variantov španielčiny, ktoré sa podstatne líšia medzi tým, čo sa hovorí v Mexiku, Kolumbii, Argentíne, Portoriku a Španielsku, aby sme vymenovali len niekoľko extrémnych prípadov.

Aj keď sú zmeny podstatné a rozpoznateľné, skupine rečníkov zloženej z ľudí z každej z týchto krajín bolo možné rozumieť bez väčších problémov, aj keď s občasnými kameňmi úrazu. Na druhej strane je vzdialenosť medzi talianskymi dialektmi taká veľká, že v mnohých prípadoch ide prakticky o samostatné jazyky.

Diastratické alebo sociálne lingvistické odrody

Ak sa jazyk medzi jednotlivými geografickými oblasťami líši, je tiež pravda, že sa tak deje na rovnakom mieste, ale v závislosti od sociálnych sektorov, ktorých sa týka, pretože nie každý, kto žije v rovnakom regióne, hovorí napríklad rovnako .

Ten je ovplyvnený faktormi ako sociálna trieda a vzdelanostná úroveň, pôvod etnický, povolanie alebo príslušnosť k určitým špecifickým sociálnym okruhom. Každý z týchto variantov teda možno považovať za sociolekt, teda za špecifický spôsob rozprávania o sociálnom okruhu alebo určitej skupine.

Tieto sociolekty majú tendenciu byť navzájom dosť odlišné, aj keď sú vždy nejakým spôsobom zapísané v regionálnom variante jazyka, to znamená, že ide o kompartmenty v rámci geografického variantu, ktoré odkazujú na veľmi špecifickú a miestnu oblasť spoločnosti. Napríklad mestský kmeň môže spravovať svoj sociolekt alebo to môže robiť populárna trieda alebo dokonca väzenská komunita (čo sa nazýva žargón zločinec“).

Vek alebo chronolektové jazykové odrody

Internet môže homogenizovať jazykovú vekovú rozmanitosť medzi rôznymi geografickými oblasťami.

Z určitého hľadiska sú chronologické variety jazyka vlastne typom sociolektu, teda špecializáciou predchádzajúcej kategórie, keďže ľudia určitého vekového rozpätia majú tendenciu rozprávať podobne, ale iba ak patria do rovnakého veková skupina, rovnaká geografická komunita a rovnaký sociálny okruh.

To sa stane, keď napríklad hovoríte o „spôsobe, akým mladí ľudia rozprávajú“, alebo keď identifikujete určitý spôsob rozprávania. hovorí s konkrétnou generáciou. Každý z nich je považovaný za možný chronolekt.

Táto špecifickejšia klasifikácia má však tendenciu prezentovať isté homogénne znaky z masifikácie internet a sociálne siete, ktorá prekonávaním obrovských geografických vzdialeností prostredníctvom virtuálnych a telematických komunít umožňuje vybudovať jednotnejší chronolekt medzi mladými používateľmi určitých typov aplikácií alebo určitých okruhov takzvanej kultúry 2.0. Memy sú toho dobrým príkladom.

Iné typy jazykových odrôd

Existujú aj ďalšie špecifickejšie formy jazykových variantov, všeobecne užitočné pre odborné štúdium jazyka alebo jazykov. spoločnostiod lingvistov, antropológov alebo sociológov. Niektoré z nich môžu byť:

• Diachrónne odrody, tie, ktoré súvisia s jazykovou zmenou prostredníctvom počasie, to znamená, že umožňujú štúdium toho, ako jazyk v priebehu času mutoval, keďže používanie je uložené norme. To sa robí štúdiom stredovekej španielčiny a porovnávaním napríklad s modernou.
• Menšinové odrody alebo ekolekty, tie, ktoré praktizuje veľmi malá skupina v rámci jazykovej komunity, ako napr. rodina alebo skupina priateľov alebo spolupracovníkov.
• Osobné alebo idiolektové odrody, tie, ktoré sú redukované na reč jedného jednotlivca, ktorého jazykové prejavy sú nejakým spôsobom odlišné od jazykového prejavu ich jazykového spoločenstva.
• Technologické variety alebo technolekty, tie, ktoré sa viažu na odborný jazyk a technológie, keďže objavenie sa nových referencií núti jazyk vytvárať slová a nové významy pre jeho rečníkov.