Vysvetľujeme, čo je jazyk, prečo je spoločenským faktom a rôzne príklady. Tiež rozdiely s dialektmi a s jazykom.
čo je to jazyk?
Jazyk alebo jazyk je jazykový kód používaný ľuďmi alebo a národa komunikovať, a to nejakým spôsobom odráža ich histórie kultúry a jej koncepcie sveta. Inými slovami, jazyk je špecifický spôsob, ako priradiť určité skutočné referencie (konkrétne ako kameň a abstraktné myšlienky) k Jazykový znak (do pevnej a zavedenej série zvuky), ktorý zdieľa skupina alebo a komunity človek.
Pokiaľ vieme, schopnosť vytvárať jazyky je jedinečná pre ľudská bytosť. The zvierat sú samozrejme schopní komunikovať, ale nie vytvárať jazykové znaky, ktorými by reprezentovali realita.
Napríklad jeden pes môže vrčať na druhého, aby ho upozornil, že je pripravený brániť sa, ale nemôže si spojiť iné zavrčanie pre každý konkrétny dôvod, pre ktorý chce, aby ten druhý odišiel, ani to nemôže naučiť. kód k iným psom a vytvoriť si spoločné správanie.
Z tohto pohľadu je každý jazyk spoločenský fakt: nevyhnutne ho zdieľa skupina hovoriacich, ktorí sa tento kód naučia v ranom veku a zhmotnia ho v hovorí špecifický, teda v špecifickom spôsobe jeho vyjadrenia. Rôzne spôsoby rozprávania tým istým jazykom sú teda známe ako dialekty. Jazyky bez rečníkov sa nazývajú „mŕtve jazyky“.
Na svete je asi 7 000 rôznych jazykov, aj keď mnohé sa stratili histórie. Podľa toho, čo založil Ferdinand de Saussure (1857 – 1913), otec o lingvistika štrukturálny, keďže každý jazyk je sociálnym a mentálnym kódom stanoveným konvenciou a tradície, je vždy v neustálom procese zmeniť a modifikácia.
Postupom času sa teda vytvárajú nové slová, staré sa vyhadzujú, začleňujú sa nové zvraty a spôsoby používania, vznikajú a zanikajú dialekty a dokonca sa z dlhodobého hľadiska rodia a umierajú celé jazyky.
To je dôvod, prečo odborníci klasifikujú existujúce a minulé jazyky podľa ich pôvodu a ich formálnych alebo štrukturálnych tendencií v súbore rodín v priebehu času. Napríklad románske jazyky sú potomkami latinčiny a majú určité podobnosti vo forme a podstate.
Jazyky a dialekty
Keďže jazyk je kód, mentálny vzorec výslovnosti a asociácie referentov, existuje iba v našich hlavách, to znamená, že jazyk je abstraktný, mentálny model, neoddeliteľný od myslel si rovnaký. Na druhej strane ich formy materializácie, teda formy vyjadrenia a výslovnosti, môžu byť veľmi odlišné, bez toho, aby tým porušili systém pravidiel typických pre jazyk.
Každá z konkrétnych foriem materializácie jazyka je dialektom, najmä ak sa variácie vyskytujú v geograficky vzdialených komunitách. Napríklad španielsky jazyk má rôzne realizácie: polostrovná španielčina, ktorou sa hovorí iba v Španielsku, španielčina River Plate, ktorou sa hovorí v Argentíne a Uruguaji, karibská španielčina s kanárskymi a africkými vplyvmi atď.
Na druhej strane, keď sa variácia vyskytuje v rámci toho istého spoločnosti, ale v rôznych sociálnych vrstvách sa nazýva sociolekt. To znamená, že hovoriaci z nižších vrstiev spoločnosti majú tendenciu používať jazyk iným spôsobom ako ľudia zo strednej a vyššej triedy.
Musíme si však uvedomiť, že na to, aby sme mohli hovoriť o dialekte alebo sociolekte, musíme byť v prítomnosti rôznych prejavov toho istého jazyka, a nie dvoch rôznych jazykov, aj keď jeden predstavuje dominanciu (z politických alebo historických dôvodov) nad jazykom. iné. Napríklad baskičtina, galícijčina a katalánčina nie sú dialekty španielčiny, ale jazyky s úplne nezávislou históriou.
Niekedy sa nárečia môžu od seba natoľko líšiť, že sa stávajú vzájomne nezrozumiteľné, ako napríklad v Taliansku s regionálnymi nárečiami. Ak dialekty jazyka pokračujú v historickej trajektórii, ktorá ich stále viac a viac odlišuje, postupom času sa môžu stať rôznymi jazykmi, ako sa to stalo s latinčinou staroveku, ktorej dialekty sa stali samostatnými jazykmi.
Rozdiely medzi jazykom a jazykom
V zásade ide o pojmy jazyk a jazyk synonymá, to znamená, že znamenajú presne to isté. Môžu však predstavovať určitý odstup, pokiaľ ide o ich použitie: prvý z oboch je zvyčajne preferovaný v akademických diskurzoch, najmä v oblasti lingvistiky, a bol to ten, ktorý si Saussure vybral, aby založil svoju klasickú dichotómiu (to je dvojica komplementárnych protikladov) jazyka / reči.
Na druhej strane výraz jazyk má väčšie politické konotácie, a preto sa v prejavoch zvyčajne uprednostňuje nacionalistov alebo v politických diskusiách a často sa používa, keď sa odkazuje na hodnoty tradičné domoviny.
Jazykové príklady
Nie je ťažké vymyslieť jazykové príklady, ako napríklad:
- Angličtina (britská a americká).
- španielčina (polostrovná a latinskoamerická).
- Čínske (mandarínske, kantonské a ich ďalšie odrody).
- ruský.
- francúzsky.
- nemecký.
- taliansky.
- grécky.
- Arab.
- švédsky.
- arménsky.
- poľský.
- Nahuatl.
- kečuánsky.
- baskický.
- Hausa.
- katalánsky.
- maďarský.
- srbský.
- český.
- Xhosa.
- svahilčina.
- Maya.
- škótska galčina.
- hindčina.
- japončina.
- nórsky.
- rumunský.
- bulharčina.
Nasledujte s: Jazyk