Vysvetlíme, čo je matematické myslenie a aké sú jeho vlastnosti. Tiež jeho história a význam pre vedu.
Čo je to matematické myslenie?
Vo všeobecnosti matematickým myslením alebo matematickým uvažovaním označujeme formu uvažovania, ktorá je schopná vykonávať operácie logického a abstraktného typu pomocou formálny jazyk, čo je v tomto prípade matematika.
Matematika (slovo z gréckeho slova μαθηματικά, “vedomosti“) Možno definovať ako formálny systém uvažovanie logický, ktorý študuje vlastnosti a vzťahy medzi imaginárnymi entitami, ako sú čísla, geometrické obrazce alebo vzťahové symboly.
Slávny francúzsky filozof René Descartes ju definoval ako „vedu poriadku a miery“, zatiaľ čo Galileo Galilei ju chápal ako „jazyk prírody“.
Matematické myslenie sa riadi a nastaviť objektívne, ale abstraktné zákony, to znamená, že nezávisia od prírody, ani od subjektivity človeka, ktorý usudzuje, ale od samotného systému znakov a vzťahov, ktorý tvorí matematiku.
Je to presný spôsob uvažovania, ktorý nie je otvorený výkladu. Predstavuje jeden z modelov reprezentácie realita zložitejšie a staršie ľudskosť, prekonaný iba verbálnym jazykom.
Z jej lona povstali vedy celé, ako napr fyzické, čo nie je nič iné ako aplikácia matematického myslenia na sily pozorovateľné objekty reálneho sveta, príp disciplín s obrovským vedeckým prínosom, ako je štatistika, logika, atď.
Pozri tiež:
História matematického myslenia
Matematické myslenie je naozaj staré v histórie ľudskosti. V praveku Skôr, súdiac podľa dôkazov nájdených v juhoafrických lokalitách, pred 70 000 rokmi existovali prvé formy matematického myslenia.
Vďaka nemu si primitívni ľudia vyvinuli jednoduché systémy na sledovanie počtu zvierat v stáde (v zásade žiadne, jedno, dve alebo veľa). Na druhej strane si ženy viedli akýsi menštruačný záznam, ktorý vystopoval 28 až 30 znamienok na kameni alebo kosti.
Existujú aj neskoršie dôkazy o tomto type uvažovania v egyptskej civilizácii 5. tisícročia pred Kristom. Ale len medzi 3 000 až 2 600 pred Kr. Prvá známa matematika sa objavila v severnej Indii a Pakistane so vznikom kultúry údolia Indus.
Tam sa zrodil jeho vlastný číselný a metrický systém, ktorý predchádzal systému vyvinutému v starovekej Číne počas dynastie Shang (1600 až 1046 pred Kristom), jeden z najstarších známych. Nakoniec v roku 539 n. C., asýrsko-babylonské mezopotámske kultúry vyvinuli svoj vlastný systém, ktorý spolu s Arabmi a Egypťanmi zrodil helenistické.
V tom období sa grécky starovek priniesol mnohé z matematických úvah, ktoré používame dodnes, dielo veľkých filozofov ako Pytagoras, Thales z Milétu, Eratosthenes alebo Archimedes zo Syrakúz.
Tieto poznatky, prenášané do Rímskej ríše a odtiaľ ku kresťanským národom a zvyšku Západu, sú základom matematiky, ktorú dnes praktizujeme.