Vysvetľujeme, čo je individualizmus a aké sú jeho rôzne významy. Tiež ich rozdiely s kolektivizmom.
Čo je individualizmus?
Individualizmus je politický, morálny a filozofický smer, ktorého hodnoty najvyššie sú autonómia a sebestačnosť jednotlivca v spoločnosti, zdôrazňujúc ich „morálnu dôstojnosť“ tvárou v tvár akémukoľvek pokusu o zásah zo strany Podmienka alebo akékoľvek iné inštitúcie vo svojich osobných rozhodnutiach a voľbách.
Individualizmus sleduje úplné oslobodenie jednotlivca, a preto ho stavia do centra svojich záujmov, keďže ľudské práva a individuálne slobody sú jej hlavnými baštami. Mnohé politické a sociálne hnutia pijú z prúdu individualizmu (ako napr liberalizmu, existencializmus a anarchizmu individualista), na rozdiel od doktrín ovplyvnených kolektivizmom (t komunizmu, socializmuanarchosyndikalizmus atď.).
Tento prúd pochádza z individuálnej spásy, ktorú predstavuje náboženstvo Christian počas Stredovek, ale bola drasticky upravená prevládajúcou ideológiou počas r Priemyselná revolúcia, takže sa stala ďalšou súčasťou spôsobu videnia sveta, ktorý navrhli kapitalizmu.
Iné významy
Individualizmus sa chápe aj ako tendencia v umeleckej a bohémskej sfére odporovať tradícií etablovali a vsadili na sebatvorbu a osobné experimentovanie, dištancovali sa od ľudových či masových názorov.
A v bežnom alebo populárnom jazyku sa dá použiť ako synonymum pre egocentrizmus, narcizmus, sebectvo alebo ten typ správania, v ktorom individuálna túžba prevažuje nad blahobytom masy.
Individualizmus a kolektivizmus
Individualizmus a kolektivizmus sú protichodné doktríny. Kým prvý obhajuje individuálne slobody a slobodnú existenciu ako tzv cieľ aby sa to dosiahlo, druhý obhajuje sociálnu zodpovednosť, povedomie komunity a kladenie potrieb komunity na želanie jednotlivca.
Filozofické doktríny ako slobodné myslenie, etické sebectvo (alebo morálne sebectvo) alebo objektivizmus sú produktom spojenia individualizmu a kapitalizmu (v tom, čo sa nazýva ekonomický individualizmus) a sú do určitej miery dedičmi buržoázneho liberalizmu Moderná doba.
Z kolektivizmu sú tieto doktríny považované za produkt nie príliš altruistickej spoločnosti, zameranej na sebectvo a individuálne výhody namiesto spoločného blaha.
Individualizmus v dnešnej spoločnosti
Súčasná spoločnosť sa často zmieta medzi kolektivizmom a individualizmom ako jeho dvoma protikladnými a možnými tendenciami. Koncom 20. storočia a začiatkom 21. storočia bol po páde veľkých kolektivistických projektov východného komunistického bloku, znovuzjednotení Nemecka a otvorení Číny globálnym trhom zaznamenaný výrazný trend smerom k individualizmu v globálnom meradle. To viedlo k tomu, že prevládajúcim systémom bol individualizmus politika Y hospodárstva súčasného sveta.
Kolektivistické projekty však majú tendenciu sa znovu objavovať, ako sa to stalo v Latinská Amerika v desaťročí poznačenom progresívnymi a populistickými vládami ako Hugo Chávez (Venezuela), Cristina Fernández de Kirchner (Argentína), Luis Ignacio Lula da Silva (Brazília), Evo Morales (Bolívia) a Rafael Correa (Ekvádor). Pre niektorých však bilancia nie je príliš priaznivá (najmä vo venezuelskom prípade) a to viedlo k novému návratu ku kapitalistickému individualizmu v regióne.