• Čo je to občianska participácia?
• Význam občianskej participácie
• Mechanizmy participácie občanov
• Príklady občianskej participácie

Vysvetľujeme, čo je občianska participácia, jej mechanizmy a prečo je dôležitá. Aj príklady z nedávnej histórie.

Účasť občanov umožňuje vláde poznať ľudovú vôľu.

Čo je to občianska participácia?

In politika Y Verejná správa, sociálna participácia alebo občianska participácia je aktívny zásah organizovaného občianstva do rozhodovanie a hospodárenie s verejnými zdrojmi a ďalšie záležitosti, ktoré majú vplyv na ich vlastný život. Toto sa vykonáva v súlade s Podmienkaprostredníctvom demokratických mechanizmov, ktoré zhromažďujú ľudový hlas a oznamujú ho príslušným úrovniam vláda.

Ide o legitímne právo obyvateľov a národa demokratický, ku ktorému však možno pristupovať z veľmi odlišných teoretických perspektív. Vo všeobecnosti je však spojená s kontrolou verejnej správy a s zodpovednosť na rozhodovanie postupy.

To znamená, že čím viac budú občania zapojení a aktívni pri výkone politickej moci, tým budú mať väčšiu kvótu kontroly nad spôsobom, akým sa táto moc vykonáva, a tým väčšiu zodpovednosť budú mať pri rozhodovaní v tomto smere.

Pre participáciu občanov je nevyhnutné, aby boli občania organizovaní, informovaní a oddaní ich zlepšovaniu, čo je pravý opak toho, čo je tradične známe ako abstinencia, teda ako politická apatia a nezáujem o fungovanie spoločnosti.

Apatické občianstvo sa len zriedkavo podieľa na chode svojho demokraciea prispievajú k zvýšeniu korupcia, autoritárstvo a oddelenie výkonu z politika skutočných potrieb občanov.

Význam občianskej participácie

Účasť občanov je kľúčová, pokiaľ ide o presadzovanie zodpovednosti pri výkone politiky, a to tak na strane volených zástupcov konať podľa hlasu ľudu, ako aj tých, ktorí svoje rozhodnutia vyjadrujú hlasovaním v konzultáciách, referendách, resp. voľby.

Vlády s malou alebo žiadnou účasťou občanov môžu v skutočnosti konať slobodne, beztrestne páchať korupciu alebo vzďaľovať svoju politiku od skutočných potrieb ľudí, čo často vedie k neúspešným vládam, ktoré nie sú schopné zabezpečiť ľuďom blahobyt.

Občianska organizácia a participácia je kľúčom k zlepšeniu vzťahu medzi občanmi a vedúcimi predstaviteľmi vlád, legitimizácii ich konania a posilneniu demokratických a republikových cvičení, zníženiu miery korupcie (a beztrestnosť) a zabezpečenie súladu s Ľudské práva.

Mechanizmy participácie občanov

Vo všeobecnosti je koncept občianskej participácie spojený s myšlienkou priamej demokracie, v ktorej ľudia zohrávajú aktívnu úlohu vo verejnom rozhodovaní, či už prostredníctvom verejných konzultácií, alebo vytváraním občianskych organizácií a rád. à-vis verejným orgánom. Vo všeobecnosti to znamená, že občania majú prístup k nasledujúcim mechanizmom účasti:

• Iniciatívy z zákona alebo ľudové iniciatívy, čo sú formálne návrhy na uzákonenie alebo zrušenie pravidlá, opatrenia alebo zákony, ktoré môžu občania urobiť svojim zástupcom pred zákonodarná moc, teda ich poslancom.
• referendá. Referendum je ľudová konzultácia, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom hlasovania s cieľom, aby ľudia schválili alebo zamietli nejaký právny text, ako napr. predpisov alebo zákony.
• Plebiscitov. Priame konzultácie s občanmi vo veci veľkého významu pre verejný život.

Príklady občianskej participácie

V roku 1988 participácia občanov definovala koniec Pinochetovej vlády.

Niektoré príklady občianskej participácie sú:

• V argentínskom meste Rosario navrhla vláda ako súčasť Komplexného plánu mobility úplný zákaz vjazdu áut do centra mesta. Nespokojní občania sa zorganizovali, aby ľudovým hlasovaním odmietli tento návrh, ktorý napokon nebol zahrnutý do definitívneho plánu.
• Na konci vojenskej diktatúry pod vedením Augusta Pinocheta v Čile sa v roku 1988 uskutočnil národný plebiscit, v ktorom sa s občanmi konzultovalo, či by vojenský vodca mal alebo nemal zostať pri moci až do roku 1997. Napriek atmosfére prenasledovania, ktoré existovalo a investovanie verejných zdrojov do kampane za „Áno“, organizovaní občania sa hromadne vyjadrili za „Nie“, vyhrali s 54,71 % hlasov.
• V Argentíne počas oslobodzujúcej revolúcie v roku 1957 vládnuca vojenská junta zrušila súčasnú ústavu a rozhodla sa reformovať predchádzajúcu podľa vlastného uváženia. Na tento účel boli vypísané voľby, ktoré zakázali účasť peronizmu, ktorého militanti sa rozhodli hlasovať bianko, čím sa dosiahla väčšina nulových hlasov s 25 % z celkového počtu hlasov a preukázala sa nezákonnosť akéhokoľvek pokusu o zmenu ústavy zo strany vládcov. ..