Vysvetlíme, čo to bol nacizmus, ako vznikol, aké sú jeho vlastnosti a vzťah k fašizmu. Tiež, čo bol holokaust.
Čo bol nacizmus?
Nacizmus alebo národný socializmus (v nemčine nacionalizmus) je nemecký variant fašizmu, vznikla v 20. rokoch 20. storočia. Presadzovala ju Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP) a jej vodca Adolf Hitler (1889-1945).
Bola to ideológia a politická prax reakčných hodnôt, totalitný, ktorý odlišoval občanov z jeho rasy a že založenie tretej nemeckej ríše (tzv Reich).
S nacizmom pri moci sa Nemecko rýchlo stalo a diktatúra a militarizovať svoje spoločnosti. Bol vybudovaný režim jednej strany, ktorý vložil do Adolfa Hitlera totalitu politickej moci a vytvoril pre neho pozíciu „sprievodcu“ alebo „...Vodca” (führer), prozreteľnosťou údajne predurčený doviesť Nemecko k bývalej sláve. Takéto túžby viedli k Európe do WWII.
Najkontroverznejšou črtou nacizmu však bola pravdepodobne jeho osobitná interpretácia dejín z r evolučné teórie Charlesa Darwina, v tom, čo je známe ako „sociálny darwinizmus“, to jest presvedčenie v ktorej musia rôzne ľudské etnické skupiny medzi sebou súťažiť, aby prežili len tí silní a zdatní, ktorí prevezmú všetky zdroje.
To viedlo k nacizmu a nemeckému ľudu k prenasledovaniu považovaných za „nižšie rasy“ (untermenschen), najmä Židov, ktorým Hitler vyznával osobitnú nenávisť, a podniknúť opatrenia na ich násilnú deportáciu a následne v kritických časoch 2. svetovej vojny na ich vyhladenie.
Charakteristika nacizmu
Nacizmus nebol vždy v súlade so svojimi ideologickými predpokladmi, ani ho nebolo možné vysvetliť tradičnými politickými pojmami. Vo všeobecnosti sa vyznačoval nasledujúcim:
- Bolo to antidemokratické, totalitné, militaristické hnutie, rasistický Y nacionalista, vertikálne organizovaná okolo postavy jej večného a nesporného vodcu Hitlera.
- Jej ideologická pozícia ašpirovala na „tretiu cestu“ medzi konzervatívnou pravicou a revolučnou ľavicou. Tak propagovala a Podmienka silná a zároveň silne rozvrstvená spoločnosť s občanmi prvej, druhej a tretej triedy, etnicky diferencovanými.
- Nacizmus mal za nepriateľov marxizmus a všetky formy komunizmu alebo anarchizmu, ale bol aj proti buržoázia tradičný a judaizmus, pričom v tom druhom vidí symbol úžery a požičiavania. Nacisti vo svojich nacionalistických bludoch dokonca tvrdili, že všetci boli súčasťou globálneho sprisahania proti Nemecku.
- Nacistický štát bol represívny a policajný, s jednou stranou a považoval sa za nepriateľov národa nielen Židom a komunistom, ale aj homosexuálom, Jehovovým svedkom, Cigánom a všetkým, ktorí sa stavali proti jeho modelu vláda. Mnohí z nich boli privedení na otrocké práce a neskôr uväznení v koncentračných táboroch.
- Nacistická zahraničná politika bola založená na myšlienke „životného priestoru“ (Lebensraum) potrebné na to, aby nemecký ľud dosiahol slávu, na ktorú bol určený. Na to bolo potrebné pripojiť územia susedov z východnej Európy a znovu ich osídliť nemeckou krvou po tom, čo ich „očistili“ od ich tradičných osadníkov.
- Nacisti sa považovali za priamych potomkov ľudu árijský, predpokladané rasovo a jazykovo homogénne indoeurópske etnikum, z ktorého by pochádzali všetky tradičné európske národy. Z tohto dôvodu považovali rasové miešanie za akt proti prírode a bdeli nad zachovaním genetickej čistoty nemeckého ľudu.
Vzostup nacizmu
Hoci Hitler patril k ešte stále menšinovej strane, v roku 1933 bol vymenovaný za kancelára.
Nacizmus sa objavil v Nemecku vo Weimarskej republike, ktorá vznikla po nemeckej porážke v r Prvá svetová vojna a podpisom Versaillská zmluva, v ktorom boli porazení konfliktu vystavení sérii zdrvujúcich politických a ekonomických podmienok.
Nenávisť, nespokojnosť, zlé životné podmienky a pocit zrady boli niektoré z pocitov, ktoré viseli vo vzduchu a z ktorých sa ozýval Hitlerov hlas.
Okrem toho sa od začiatku 20. storočia v germánskych populáciách Európy, vnútri i mimo Nemecka a Rakúsko-Uhorskej ríše, uhniezdil silný pangermanistický sentiment, ktorý túžil po mocnom národe, ktorý by ich spojil, alebo ako neskôr sám Hitler navrhol: "Ríša, ktorá trvá tisíc rokov."
Tak sa v roku 1919 Hitler pripojil k Nemeckej robotníckej strane (DAP), ktorej nacionalistické kázanie ho zviedlo, a rýchlo sa stal jedným z jej vodcov a popredných rečníkov.
Po reforme strany a založení NSDAP bol v roku 1921 Hitler prvýkrát predstavený ako führer, čím sa začali zúrivé preteky o uchopenie politickej moci v atmosfére všeobecnej krízy, z ktorej boli obviňovaní sociálni demokrati. Nacisti vytvorili svoje vlastné šokové jednotky, SA (sturmabteilung), ktorými môžete predvádzať a zastrašovať svojich protivníkov.
Ruka v ruke s ďalšími politickými činiteľmi, ako bol Franz von Papen (1879-1969), ktorý videl Hitlera ako bábku, cez ktorú sa dostáva k moci, vstúpila nacistická strana do riadenia štátu napriek tomu, že bola stále menšinovou stranou. V roku 1933 bol teda Hitler vymenovaný za kancelára Nemecka, čo mu dalo kontrolu nad Nemeckom výkonná moc.
Jeho prvou akciou bola žiadosť o rozpustenie parlamentu (Reichstag) a vypísanie nových volieb na ten istý rok, ktoré boli prerušené vypálením legislatívnej budovy (pravdepodobne na Hitlerov rozkaz) a vyhlásením výnimočného stavu, ktorý viedol k zrušeniu základných práv ústavy č. 1919.
Každopádne, voľby sa konali a nacizmus získal 44% hlasov. Hitler však mal eso v rukáve: požiadať parlament o vyhlásenie zvláštnych právomocí, pomocou ktorých by krízu zvládal.
Tento splnomocňujúci zákon mu bol udelený v roku 1933 vďaka silnému sociálnemu a politickému nátlaku zo strany členov nacistickej strany. Po získaní diktátorských právomocí Hitler zakázal a rozpustil opozičné strany, čím naštartoval svoj politický režim.
Nasledujúci rok sa konala neslávne známa „noc dlhých nožov“ (Nacht der langen Messer), v ktorej nacistické jednotky (novo vytvorené SS a Gestapo) obliehali zvyšky odporcov Nemecka, vraždili a zatýkali hlavných politikov.
Medzi obeťami bol bývalý kancelár Kurt von Schleicher (1882-1934), či bývalí Hitlerovi spolubojovníci, ktorí už neboli užitoční pre velenie, resp. vernosť bol podozrivý ako Gregor Strasser, Gustav Ritter von Kahr a Ernest Röhm.
Prostredníctvom tohto prevratNacizmus prevzal takmer všetky štruktúry štátu. Posledné kroky k totálnej diktatúre sa udiali po smrti nemeckého prezidenta Paula von Hindenburga (1847-1934): v roku 1934 Hitler oznámil, že právomoci prezidenta budú odteraz prevedené na kancelára, teda na jeho osobu.
Po schválení plebiscitu, v ktorom nacisti získali 90 % hlasov, sa tak formálne začala nemecká Tretia ríša.
Holokaust
Dnes je známy ako holokaust (v hebrejčine šoa, „Katastrofa“) na to, čo v tom čase nacisti pokrstili ako „konečné riešenie“ (Endlösung) pre Židov Európy, teda systematický a rozsiahly plán na vyhladenie „nižších rás“, ktoré obývali krajiny okupované nemeckou armádou počas druhej svetovej vojny, najmä Židov.
Podobný genocídu odohrala sa medzi koncom leta 1941 a koncom vojny v roku 1945. Stála životy dvoch tretín európskej židovskej populácie, odhadom 6 miliónov ľudí.
Okrem toho boli v sieti koncentračných táborov a nútených prác, z ktorých mnohé mali aj plynové komory a priemyselné krematóriá, popravené milióny Poliakov, Cigánov, telesne a mentálne postihnutých, homosexuálov a sovietskych vojnových zajatcov.
Holokaust je považovaný za najväčšiu genocídu 20. storočia a jednu z najväčších v súčasných dejinách ľudskosť.
Nacizmus a fašizmus
Vo všeobecnosti sú nacizmus a fašizmus viac-menej ekvivalentné pojmy. Obidve sú extrémne, radikálne a nedemokratické politické tendencie, najmä tie s rasistickým alebo rasovým pozadím. xenofóbny. V tom čase však výraz „fašista„Mal na mysli talianske politické hnutie homológne s nacizmom, ktoré viedol Benito Mussolini.
Talianski fašisti sa držali podobných militaristických, antikomunistických a imperialistických hodnôt ako Nemci. Svoj názov dostali z latinského výrazu fasces, preložiteľné ako „robiť“, a ktoré starí Rimania používali ako symbol autority. Jeho úlohou bolo obnoviť v Taliansku slávu starovekej Rímskej ríše a zmocniť sa afrických kolónií svojich európskych rivalov.
Pád nacizmu
Nacizmus skončil začiatkom roku 1945, keď bola nemecká Tretia ríša definitívne porazená spojenými armádami Sovietskeho zväzu a západných spojencov (Spojené štáty americké a Veľká Británia).
Keďže už bolo všetko prehraté, Hitler a mnohí z jeho najvyšších predstaviteľov spáchali samovraždu vo svojom podzemnom bunkri v Berlíne. Na druhej strane mnohí vysokí vojenskí vodcovia Ríše boli zajatí a súdení medzinárodným súdom v Norimberskom procese v rokoch 1945 až 1946.