- Čo bola Versaillská zmluva z roku 1919?
- Hlavné body zmluvy
- Príčiny Versaillskej zmluvy
- Dôsledky Versaillskej zmluvy
Vysvetľujeme, čo bola Versaillská zmluva, podmienky, ktoré kládla Nemecku, jej príčiny a dôsledky.
Čo bola Versaillská zmluva z roku 1919?
Versaillská zmluva bola jednou z mierových dohôd, ktoré definitívne ukončili túto dohodu Prvá svetová vojna 28. júna 1919. Jeho názov pochádza z miesta jeho podpisu, v Zrkadlovej sieni paláca mesta Versailles vo Francúzsku.
Táto udalosť, do ktorej zasiahlo viac ako 50 krajín, konkrétne ukončila vojnový stav medzi Nemeckou ríšou (resp. Druhou nemeckou ríšou) a spojeneckými krajinami.
Jedenásť mesiacov pred podpísaním Versaillskej zmluvy bolo už medzi stranami podpísané prímerie v r. vojna. Trvalo však niekoľko mesiacov rokovaní na Parížskej mierovej konferencii, kým sa dospelo k definitívnej dohode.
Táto zmluva vstúpila do platnosti 10. januára 1920, čím bola Nemecká ríša podrobená prísnemu odzbrojovaciemu režimu. To ho prinútilo prevziať plnú morálnu a materiálnu zodpovednosť za doteraz najväčší a najkatastrofickejší ozbrojený konflikt v novodobej histórii ľudskosť.
Uvalenia zahŕňali napríklad gigantické odškodné pre víťazné krajiny. Podmienky zmluvy vyvolali obrovskú nevôľu v populácia Nemčina a pocit, že dlh by nebolo možné zaplatiť. V dôsledku toho bol čiastočne zodpovedný za vzostup nacizmu a za nástup Adolfa Hitlera k moci.
Po páde cisárstva vznikla v Nemecku Weimarská republika. Jeho politická slabosť sa však pridala k veľmi zlým životným podmienkam Robotnícka trieda nemecký. Preto bola autorita zmluvy po roku 1922 podkopaná a jej obmedzenia systematicky porušované nacistickým režimom v 30. rokoch.
Hlavné body zmluvy
Versaillská zmluva pozostávala z pätnástich častí, z ktorých každá pozostávala z rôzneho počtu článkov, ktoré podrobne popisovali uznesenia uložené porazeným v rôznych tematických osiach. Zahŕňali všetko od sankcií, ekonomických a finančných doložiek až po predefinovanie hraníc Nemecka a záruky, ktoré by zabránili konflikty.
Vo všeobecnosti tieto ustanovenia uložili Nemecku nasledovné:
- Zmenšenie nemeckého územia o Európe z 540 766 km2 (1910, pred vojnou) na 468 787 km2 a povinnosť postúpiť spojencom celú svoju koloniálnu ríšu, rozdelenú najmä medzi Spojené kráľovstvo a Francúzsko.
- Akýkoľvek druh politickej únie medzi Nemeckom a novovzniknutou Rakúskou republikou (po rozpade Rakúsko-Uhorska) bol zakázaný.
- Dodávka všetkého nemeckého vojnového materiálu spojencom spolu s ich vojnovou flotilou a redukcia ich armády len na 100 000 mužov a 4 000 dôstojníkov, bez ťažkého delostrelectva, ponoriek alebo letectva. Bola im tiež zakázaná výroba vojnového materiálu a bol rozpustený generálny štáb armády. Rovnako bola zrušená povinná vojenská služba.
- Demilitarizácia Porýnia a okupácia ľavého brehu Rýna spolu s internacionalizáciou Kielského prieplavu.
- Spoločnosť národov bola vytvorená, aby sa takýto konflikt neopakoval, a Nemecku bolo zakázané do nej vstúpiť pod zámienkou, že to bolo národa a jej spojenci príčina vojny a jej jediná zodpovednosť.
- Celá nemecká obchodná flotila bola odovzdaná spojencom a bolo dohodnuté každoročné sedenie 200 000 ton nových lodí, ktoré nahradia tú zničenú v spojeneckých krajinách. Bolo tiež dohodnuté dodať obrovské množstvo materiálnych zdrojov, ako je minerálne uhlie, kusy dobytka a všetky druhy súkromný pozemok Nemci na koloniálnom území. Okrem toho by Nemecko v priebehu piatich rokov dodalo spojencom polovicu svojej farmaceutickej a chemickej výroby a celú výrobu podmorských káblov.
- Nemecko muselo zaplatiť prehnanú sumu 132 000 miliónov nemeckých mariek zlata (ekvivalent 442 miliónov amerických dolárov v roku 2012), čo je číslo, ktoré presahuje medzinárodné rezervy.
Príčiny Versaillskej zmluvy
Prvá svetová vojna bola príčinou Versaillskej zmluvy.
Versaillská zmluva má jediný a veľký dôvod: porážku centrálnych mocností počas prvej svetovej vojny. Vzhľadom na zničujúcu povahu konfliktu víťazi reagovali zlomyseľne na svojich porazených nepriateľov a podrobovali ich rôznym zmluvám, ktoré sa im podľa vlastného uváženia hodili. Versaillská zmluva bola len jednou z nich.
Na druhej strane po podpísaní prímeria sa konali mierové konferencie z roku 1919, na ktorých sa zúčastnili predstavitelia víťazných mocností a porazeným nebol umožnený prístup. Všetko, na čom sa dohodli, im teda bolo vnútené bez toho, aby mali hlas alebo hlas. To nám umožňuje pochopiť pocit svojvôle, ktorý podnietil Versaillskú zmluvu.
Dôsledky Versaillskej zmluvy
Podmienky zmluvy boli prijaté ako urážka a poníženie. Jeho ekonomické dôsledky v Nemecku boli katastrofálne, rozpútali hyperinfláciu, sociálne utrpenie a politickú nestabilitu, faktory, ktoré neskôr umožnili vznik tzv. fašizmu.
Tieto podmienky boli také urážlivé, že americký Senát odmietol podpísať zmluvu, a preto nebol súčasťou Ligy národov, čo značne ubralo na jej štatúte. môcť do rodiaceho sa OSN.