Vysvetľujeme, čo je to dedičstvo, aké typy dedičstva existujú a prečo je dôležité. Tiež, aké sú genotypy a fenotypy.
čo je dedičstvo?
In biológia Y genetikadedičstvom sa rozumie súhrn procesov, ktorými sú fyzikálne, biochemické alebo morfologické vlastnosti živé bytosti Prenášajú sa z rodičov na ich potomkov. K tomuto prenosu dochádza vďaka génom, minimálnym jednotkám biologických informácií obsiahnutých v chromozómov a vyjadrené molekulárne v matrici DNA.
Dedičnosť zahŕňa zdanlivo paradoxný proces stálosti a variácií: určité všeobecné charakteristiky druhu zostávajú počas generácií nedotknuté, zatiaľ čo medzi jednotlivcami rovnakého druhu sa vyskytujú veľké rozdiely. Je to možné, pretože každý z nich má rovnaký genetický rámec (genóm) určený druhov, ale vyjadrené v absolútne jedinečnej konfigurácii génov, ktoré zdieľajú len jednovaječné dvojčatá.
Genetický obsah jedincov sa replikuje počas delenia buniek (konkrétne počas replikácie jadra) a je náchylný na mutácie alebo zmeny, z ktorých niektoré môžu byť prenesené na potomstvo a niektoré nie. V týchto zmenách, typických pre náhodné kombinatorické genetické procesy, môžu existovať choroby, choroby, metabolické vzorce a možno aj črty správanie.
Typy dedičstva
Vďaka genetickým štúdiám trvajúcim viac ako sto rokov výskumu, dnes vieme, že k dedičnosti môže dôjsť štyrmi rôznymi spôsobmi, podľa toho, ako sú gény usporiadané vo vnútri chromozómov. Ide o tieto formy:
- Dominantný. Tie zdedené črty, ktoré prejavujú preferenciu prejavovať sa, a preto sú prítomné vo fenotype jedinca.
- recesívne Tie zdedené znaky, ktoré sú prítomné v genóme, ale neprejavujú sa. Môžu sa prejaviť iba vtedy, keď nie sú v prítomnosti dominantného génu.
- Kodominantný. V určitých prípadoch môžu byť oba znaky vyjadrené súčasne v akomsi kombinatorickom, pričom ani jeden nedominuje a ten druhý je recesívny.
- Stredne pokročilý. Nazýva sa tiež čiastočná dominancia a vyskytuje sa vtedy, keď sa dominantný gén vôbec neprejaví a urobí tak napoly, čo má za následok prechodnú situáciu, spojenie medzi génmi, polovičné prejavenie.
Význam dedenia
Bez dedenia nemá rozmnožovanie veľký zmysel.
Genetická dedičnosť je životne dôležitá pre existenciu a kontinuitu života, ako ho poznáme. Vlastne by sa dalo povedať, že je to biologická vlastnosť, ktorá dáva cieľ do života: šírenie genómu druhu a jeho postupné prispôsobovanie sa prostrediu zaručujú prežitie celého druhu, aj keď jedince zahynú.
Dedičstvo tiež umožňuje evolúcia nakoľko nadobudnuté a úspešné výhody je možné preniesť na potomstvo, čo môže v radikálnych prípadoch znamenať vytvorenie úplne nového (špeciácie).
Bez dedičnosti by sa životu zabránilo v zložitosti a diverzifikácii a druhy by sa len ťažko mohli snažiť opakovať sa vo vákuu bez toho, aby boli schopné preniesť genetickú pamäť druhu na nové generácie. Bez dedičstva, reprodukcie nedáva to veľký zmysel.
Genotyp a fenotyp
Genóm je genetický rámec druhu, ktorého časť zostáva nezmenená počas generácií (pokiaľ, ako sa to deje v evolúcii, nenastane taká radikálna a úspešná variácia, že to dá podnet na vznik nového druhu). Každý jedinec má jedinečný a neopakovateľný prejav uvedeného genómu, teda celkovej genetickej informácie svojho organizmu, ktorú budeme nazývať genotyp.
Všetky bunky jadrové bunky ľudského tela majú vo svojej DNA celý genotyp organizmu, okrem pohlavných buniek alebo gamét, ktoré majú polovičnú genetickú záťaž, pretože ich účelom je zmiešať tento polovičný genotyp s druhou polovicou genotypu opačnej gaméty počas oplodnenie (vajíčka a spermie).
Tento genotyp sa na druhej strane zhmotňuje v sérii fyzikálnych a vnímateľných charakteristík, ktoré tvoria fenotyp individuálny. Avšak, hoci genotyp je Genetické informácie ktorý v zásade riadi fenotyp, ten bude tiež určený prostredím, v ktorom sa jedinec vyvíja, takže:
Genotyp + prostredie = fenotyp.
Týmto spôsobom budú niektoré špecifické stavy každého jednotlivca pripísané jeho genotypu, zatiaľ čo iné budú výsledkom dynamický zmien, ktoré prináša jeho prostredie.
Príklady dedenia
Ak chceme vidieť príklady dedenia, bude stačiť ísť do genealogického albumu alebo do vlastného rodina. Tieto spoločné črty s nimi (fyzická podobnosť, bežné choroby alebo slabosti, farba oči alebo vlasy) sú obsiahnuté v našom genóme, pretože ich dostávame od našich rodičov prostredníctvom zaťaženia ich DNA použitej na vytvorenie tej našej.
Ďalším príkladom dedičnosti je evolúcia prirodzeným výberom. Známy je prípad motýle z brezy z Anglicka Priemyselná revolúcia, keď továrne a smog začali zaplavovať vysiela a kmene stromov. Tieto bledo sfarbené motýle sa vynímali na stenách zatemnených sadzami a boli také priehrada jednoduchšie pre predátorov. Takýto tlak prostredia spôsobil zmenu v pigmentácii motýľov, ktoré následne zmenili svoju farbu na matnú šedú alebo hnedú. Keďže boli motýle menej zistiteľné, množili sa a rozmnožovali, prenášali gény tmavej farby na svoje potomstvo, čo im zaručovalo väčšiu pravdepodobnosť prežitia.