mapovanie

Geografický

2022

Vysvetlíme, čo je kartografia, jej históriu, odvetvia, prvky a na čo slúži. Okrem toho digitálna a sociálna kartografia.

V papierovej alebo digitálnej podobe je kartografia vytváranie, analýza a štúdium máp.

Čo je kartografia?

Kartografia je odvetvím geografia zodpovedný za grafické znázornenie geografickej oblasti, zvyčajne v dvojrozmernom a konvenčnom vyjadrení. Inými slovami, kartografia je umenie a veda robiť, analyzovať, študovať a pochopiť všetky druhy mapy. V širšom zmysle je to aj súbor máp a podobných dokumentov, ktoré existujú.

Kartografia je stará, ale súčasná veda. Pokúste sa uspokojiť túžbu ľudská bytosť aby vizuálne reprezentoval povrch planéta Zem, čo je pomerne náročné vzhľadom na to, že ide o geoid.

K tomu táto veda využíva systém projekcií, ktorý sa snaží slúžiť ako ekvivalencia medzi guľou a rovinou. Takto vytvára vizuálny ekvivalent obrysov pozemská geografia, jeho úľavu, jeho uhly, všetky podliehajú špecifickej škále a predchádzajúcemu kritériu, ktoré vyberá, ktoré veci sú dôležité reprezentovať a ktoré nie.

História kartografie

Kartografia sa zrodila s túžbou ľudskej bytosti skúmať a podnikať, čo sa stalo pomerne skoro v histórii: prvá mapa v histórii pochádza z roku 6 000 pred Kristom. C., a pozostával z a maľovanie nástenná maľba v Anatólii, v staroveku mesto z Çatal Hüyük.

Potreba tvorby máp bola pravdepodobne spôsobená zriadením obchodných ciest a vojenským plánovaním dobytia, pretože v tom čase neexistovali. štát obdarený územím.

Prvá mapa sveta, teda prvá mapa celého sveta, ktorú poznajú spoločnosti západné 2. storočie nášho letopočtu C., Bolo to dielo rímskeho Claudia Ptolomeja, možno podľa túžby hrdej Rímskej ríše vymedziť jej rozsiahle hranice.

Na druhej strane, v stredoveku bola arabská kartografia najrozvinutejšia na svete, rovnako ako Čína pochádzajúca z 5. storočia. Stredovek.

Skutočná explózia kartografie na Západe prišla spolu s expanziou prvých európskych impérií, medzi 15. a 17. storočím. Európski kartografi spočiatku kopírovali staré mapy a používali ich ako podklad pre svoje vlastné, až do vynálezu kompasu, tzv. ďalekohľad a prieskum im umožnil usilovať sa o väčšiu presnosť.

Najstarší glóbus, teda najstaršie zachované vizuálne zobrazenie moderného sveta v troch rozmeroch, sa objavil v roku 1492 a bol dielom Martína Behaima. Začlenenie Amerika (s týmto názvom) bola vyrobená v roku 1507 a prvá mapa s odstupňovaným rovníkom sa objavila v roku 1527.

Počas tejto cesty sa druhy kartografických dokumentov vo svojej podstate značne zmenili. Prvé ploché mapy boli vyrobené ručne a používali sa na navigáciu pomocou hviezdy ako referenciu.

Ale čoskoro boli vytlačené objavením sa nových technológie grafika, ako napr tlač a litografia. V poslednej dobe sa objavila elektronika a výpočtový navždy zmenili spôsob tvorby máp. V súčasnosti existujú globálne a satelitné polohovacie systémy, ktoré ponúkajú oveľa presnejšie zobrazenie planéty, než kedy boli schopné.

Význam kartografie

Mapovanie je dnes nevyhnutné. Je nevyhnutný pre všetky globálne aktivity, ako napr Medzinárodný obchod a masové medzikontinentálne cestovanie, keďže si vyžadujú minimálne pochopenie toho, kde sa veci na svete nachádzajú.

Keďže rozmery zemegule sú také veľké, že nie je možné uvažovať o nej ako o celku, kartografia je veda, ktorá nám umožňuje najlepšie možné aproximácie.

Odvetvia kartografie

Tematické mapovanie analyzuje len niektoré aspekty geografie.

Kartografia zahŕňa dve hlavné oblasti: všeobecnú kartografiu a tematickú kartografiu.

  • Všeobecná kartografia. Zaoberá sa reprezentáciami sveta širokého charakteru, to znamená, že je zameraný na všetky publiká a na informačné účely. Mapy sveta, národné mapy, všetky pozostávajú z tohto špecifického odvetvia.
  • Tematická kartografia. Toto odvetvie na druhej strane zameriava svoje geografické zastúpenie na určité aspekty, témy alebo špecifické špecifikácie, ako sú ekonomické, poľnohospodárske, vojenské prvky atď. Do tohto odvetvia kartografie patrí napríklad mapa svetovej ťažby ciroku.

Na čo slúži kartografia?

Ako sme povedali na začiatku, kartografia má veľkú funkciu: vypracúvanie zobrazení našej planéty s rôznym stupňom presnosti, mierkou a rôznymi prístupmi. Zaoberá sa tiež štúdiom, porovnávaním a kritikou týchto máp a zobrazení, aby bolo možné diskutovať o ich silných a slabých stránkach, námietkach a možných zlepšeniach.

Na mape napokon nie je nič prirodzené: je to objekt technologického a kultúrneho spracovania, abstrakcia, ktorú si ľudské bytosti vyvinuli, trochu z toho, ako si predstavujeme našu planétu.

Prvky kartografie

Všeobecne povedané, kartografia zakladá svoju reprezentačnú prácu na sérii prvkov a konceptov, ktoré jej umožňujú presne organizovať rôzne obsahy mapy podľa špecifického uhla pohľadu a mierky. Takéto kartografické prvky sú:

  • Mierka. Keďže svet je nesmierne veľký, aby sme ho mohli vizuálne reprezentovať, musíme zmenšiť veľkosť vecí konvenčným spôsobom, aby sme zachovali proporcie vecí. V závislosti od použitej mierky budú vzdialenosti, ktoré sa bežne merajú v kilometroch, merané v centimetroch alebo milimetroch, čím sa vytvorí kritérium ekvivalencie.
  • Paralely. Zemeguľa je kartograficky rozdelená na dve sady línií, z ktorých prvá je rovnobežná. Ak je planéta rozdelená na dve hemisféry od rovníka, potom rovnobežky sú čiary rovnobežné s touto imaginárnou horizontálnou osou, ktoré delia zemeguľu na klimatické pruhy na základe dvoch ďalších čiar známych ako trópy (rakovina a Kozorožec).
  • Meridiány. Druhá skupina čiar, ktoré rozdeľujú zemskú zemeguľu podľa konvencie, poludníky pretínajú rovnobežky kolmo, pričom poludník je „os“ alebo centrálny (nazývaný „nultý poludník“ alebo „Greenwichský poludník“) Tá, ktorá prechádza cez Kráľovské observatórium Anglicka v Greenwichi v Londýne a ktorá sa teoreticky zhoduje s osou rotácie Zeme. Odvtedy bol svet rozdelený na dve polovice, ohraničené poludníkom každých 30°, čím sa zemská guľa rozrezala na sériu segmentov.
  • Súradnice. Prechod rovnobežky a poludníky je dosiahnutá mriežka a s ňou súradnicový systém, ktorý umožňuje priradiť k akémukoľvek pozemskému bodu a zemepisnej šírky (určené rovnobežkami) a a dĺžka (určené meridiánmi). Aplikovaním tejto teórie funguje globálne polohovacie systémy.
  • Kartografické symboly. Mapy majú svoje vlastné Jazyk, ktorý umožňuje identifikovať prvky z úrokna základe osobitného dohovoru. Tak sú napríklad určité symboly priradené mestám, iné hlavným mestám, ďalšie prístavom a letiskám atď.

Digitálna kartografia

Digitálne mapovanie ponúka veľké množstvo informácií a interaktívne využitie.

Od nástupu digitálnej revolúcie na konci 20. storočia len málo vied uniklo potrebe využívať informačné technológie. V tomto kontexte je digitálna kartografia použitie satelitných a digitálnych reprezentácií pri výrobe máp.

Staroveké techniky Kreslil a tlač na papier sú preto dnes záležitosťou zberateľov a ročník. Prístup majú aj tie najjednoduchšie mobilné telefóny súčasnosti internet a teda k digitálnym mapám. V nich je možné zaviesť obrovské množstvá informácie obnoviteľné a fungujú aj interaktívne.

Sociálna kartografia

Sociálna kartografia je kolektívna a participatívna metóda mapovania. Skúste sa rozísť pravidlá a kultúrnych predsudkov, ktoré so sebou prináša tradičná kartografia, zrodená podľa subjektívnych kritérií týkajúcich sa stredu sveta, významu regiónoch a ďalšie podobné politické kritériá.

Sociálna kartografia sa teda rodí z myšlienky, že nejestvuje žiadne kartografické cvičenie komunity, a že vypracovanie máp by sa malo vykonávať čo najviac horizontálne.

!-- GDPR -->