- Čo je to hovorový jazyk?
- Charakteristika hovorového jazyka
- Rozdiely s formálnym jazykom
- Príklady výrazov a hovorových slov
Vysvetlíme, čo je to hovorový jazyk, jeho vlastnosti, rozdiely s formálnym jazykom a príklady jeho výrazov.
Čo je to hovorový jazyk?
Hovorí sa tomu hovorový jazyk, hovorová reč alebo hovorový register k spôsobu hovorenia, ktorý zvyčajne používame v bežnom a každodennom živote, v situáciách, v ktorých nemusíme venovať osobitnú pozornosť Jazykalebo vynaložiť ďalšie úsilie pri komunikácii, ako je to pri formálnej reči alebo formálnom registri.
Tento režim hovorí je ten s najväčšou rozmanitosťou v rámci toho istého idiom, keďže nehovoríme rovnakým spôsobom v rôznych geografických oblastiach existujúce, ani v rôznych vrstvách v rámci toho istého mesto. Keďže ide o hovorovú reč, neexistujú žiadne predpisy, ani pravidlá spravovať, ale najdôležitejšie je, že slúži na efektívnu každodennú komunikáciu.
Každodenné precvičovanie jazyka sa teda môže veľmi líšiť od toho, čo možno vidieť v učebniciach. Hovorovú reč je ťažké písomne zaznamenať, pretože sa neustále mení a z určitého uhla pohľadu je používanie jazyka skutočnejšie a konkrétnejšie, aj keď sa vymyká normám a konvenciám jazyka. Z rovnakého dôvodu je nevhodné jeho použitie vo formálnych, akademických alebo prestížnych situáciách.
Charakteristika hovorového jazyka
Hovorový jazyk sa vyznačuje nasledujúcimi znakmi:
- Ide o každodenný, neformálny a nedbalý prejav jazyka, ku ktorému dochádza v situáciách dôveryhodnej spoločenskej výmeny, alebo v takých, v ktorých je zbavená potreby komunikovať rýchlo a efektívne, namiesto toho, aby sme to robili správne a opatrne.
- Je v podstate ústny, ťažko sa prepisuje, pretože do značnej miery závisí od kontextových a paralingvistických prvkov: gestá, tón, situácia, prostredie atď.
- Možno budete málo rešpektovať gramatické pravidlá, jazykovú logiku a dokonca aj správnu výslovnosť slov, pokiaľ dokážete efektívne komunikovať. V ňom prevláda použitie nad 100% štandard.
- V tom idiómy, barbarstvo, neologizmy a vulgarizmy (neslušnosť). Nemali by sme však nevyhnutne stotožňovať hovorový alebo každodenný jazyk s vulgárnym alebo vulgárnym jazykom.
- Je spoločná pre všetky sociálne vrstvy, úrovne vzdelania a miesta pôvodu, no v každom prípade predstavuje dôležité rozdiely v rozmanitosti, tvorivosť a inovácie.
- Je spontánny, krátky a účinný.
- Neporiadne veci ako napr Elipsa (vynechanie častí modlitba), nadbytočnosť, opakovanie, odbočka atď.
Rozdiely s formálnym jazykom
Zásadný rozdiel medzi hovorovým jazykom a formálnym jazykom súvisí so starostlivosťou o tvary, teda s rešpektom, ktorý sa venuje gramatickým pravidlám a starostlivým výberom slov. V tomto je to ekvivalentné pravidlám etikety obliekania: existujú situácie na nosenie košieľ a šortiek a situácie na nosenie obleku a kravaty.
Týmto spôsobom je formálny jazyk ekvivalentný opatrnejšiemu, plánovanejšiemu a správnemu používaniu jazyka, typickému pre situácie, v ktorých je potrebná určitá korekcia: akademické aktivity, konferencie, výstavy atď. Prehrešky, ktoré sú v hovorovom jazyku povolené, vo formálnom nie, ako sú frazémy, vulgarizmy či lajdácke výrazy.
Príklady výrazov a hovorových slov
V španielčine sú výrazy a obraty, ako sú tieto, súčasťou hovorového jazyka:
- Použite množné číslo namiesto druhej osoby: "Ahoj, Manuel, ako sa máme?" alebo "Ukľudnime sa!"
- Opakovanie predmet: "Včera som sa videl s Máriou a tiež som povedal Márii, aby ti zavolala."
- Rečnícke otázky alebo "frázy-echo": "Vieš? Včera sme videli tvojho otca"
- Špeciálne použitie určitých spojky: "Tak ty spolu chodíš a nič si mi nepovedal!" alebo "Ale aký veľký je Miguelito!"
- Používanie citosloviec s rôznymi zmyslami, ako napríklad "eh?", "Ah?", "Ay", "och", "wow!", atď.
- Používanie „skamenelých“ imperatívov alebo dôrazného významu, ako napríklad „poď“, „poď“, „hej“ alebo „pozri“, napríklad: „Pozri, chlapče, nehovor so mnou takto!“ alebo „Znova vsadíš všetko? Poďme!".
- Použitie výplní, ako v: "Potom prišiel učiteľ a povedal nám, aby sme sa viac snažili."