ekonomický liberalizmus

Vysvetľujeme, čo je ekonomický liberalizmus, jeho výhody, nevýhody a vlastnosti. Okrem toho jeho hlavní predstavitelia.

Ekonomický liberalizmus bráni súkromné ​​vlastníctvo a trhovú ekonomiku.

Čo je ekonomický liberalizmus?

Ekonomický liberalizmus je vlastné ekonomické myslenie doktrína filozofický z liberalizmu. Je založená na myšlienke, že ekonomické aktivity by mali byť čo najviac oslobodené od štátnych zásahov a že trhu by sa malo umožniť dosiahnuť bod samoregulácie prostredníctvom voľnej súťaže.

Liberalizmus, ktorý sa objavil v Európe v 18. storočí, mal obrovský vplyv na politika, kultúra a najmä hospodárstva momentu, proti zásahu štát v ekonomike, ako bolo v tom čase protekcionistické pravidlo.

Spočiatku sa táto doktrína nazývala voľný obchod, pretože obhajovala voľnú výmenu meny a znižovanie prekážok výroby a obchodu. Jedným z jej vrcholných predstaviteľov bol klasický ekonóm Adam Smith.

Liberálne ekonomické myslenie sa zvyčajne zhrnie do francúzskeho výrazu laissez faire, laissez passer („Pusť, pusť“) vlastne zdedené z predchádzajúcich ekonomických teórií (konkrétne z fyziokracie), keďže bráni voľný pohyb tovaru a slobodu ekonomického výkonu.

Podobne ekonomický liberalizmus bráni súkromný pozemok a trhové hospodárstvo. Do tohto rozsahu je myslel si nadácie, ktorá podporila úspech kapitalizmu.

Charakteristika ekonomického liberalizmu

Vo všeobecnosti je ekonomický liberalizmus založený na:

  • Chrániť ekonomickú slobodu súkromných subjektov pred čo najväčším počtom zásahov štátu: bariéry, tarify, kontroly atď.
  • Obhajovať súkromné ​​vlastníctvo a voľný pohyb tovaru ako základné prvky spoločnosti.
  • Obhajovať potrebu voľnej súťaže medzi ekonomickými aktérmi, ktorá by ich viedla k maximálnemu úsiliu a maximálnej vynaliezavosti získať pozície na trhu.
  • Tvrdiť, že voľný trh sa bude regulovať sám, ak dostane príležitosť, prostredníctvom síl o ponuka a dopyt, dosiahnutie ideálneho stavu tvorby bohatstva.

Výhody a nevýhody ekonomického liberalizmu

Ekonomický liberalizmus spája veľké cnosti a hlboké rozpory v závislosti od uhla pohľadu, z ktorého sa naň pozeráte.

Výhody ekonomického liberalizmu:

  • Voľná ​​kapacita pre vynaliezavosť a podnikanie ekonomické, čo motivuje inovácie a priemyselný rozvoj (najmä technologický).
  • Propagácia investície a šetrenie, ako spôsoby akumulácie bohatstva a spoločenskej prestíže.
  • Nezávislosť ekonomických aktérov štátu, ktorá sa premieta aj do politickej nezávislosti.

Nevýhody ekonomického liberalizmu

  • Koncentrácia bohatstva v priemyselných a finančných vrstvách, ktorá vytvára Sociálna nerovnosť a ekonomický.
  • Vykorisťovanie bezohľadnosť robotníckej triedy, najmä v počiatočných štádiách kapitalizmu, v ktorom nebolo zastúpenie únieani pracovné zákony, ani pracovné výhody akéhokoľvek druhu.
  • Možnosť nekalej súťaže, nekalých praktík a absencia minimálnych predpisov potrebných na zaručenie sociálneho zmieru.

Predstavitelia ekonomického liberalizmu

Adam Smith bol otcom ekonomického liberalizmu.

Hlavnými predstaviteľmi liberálneho ekonomického myslenia boli:

  • Adam Smith (1723-1790). Škótsky ekonóm známy ako otec ekonomického liberalizmu, ktorý sa vo svojej práci venuje ekonómii z filozofického hľadiska Bohatstvo národov z roku 1776. Tam obhajoval prirodzené ľudské tendencie a kritizoval súčasné inštitúcie, uisťujúc, že ​​ak na ľudská bytosť Ponechaný sám sebe by našiel nielen to najlepšie pre seba, ale aj pre svojich blížnych.
  • David Ricardo (1772-1823). Podnikateľ, anglický politik a ekonóm židovského pôvodu, je považovaný za priekopníka tzv makroekonomika moderného a jedného zo základných mysliteľov kvantitatívnej teórie peňazí. Jeho práca, hoci je svojou povahou liberálna, je dôležitá tak pre neoklasických ekonómov, ako aj pre marxisti.
  • Thomas Malthus (1766-1834). Anglikánsky duchovný britského pôvodu a člen Kráľovskej spoločnosti, bol veľmi vplyvným mysliteľom v politickej ekonómii a demografia, najmä za jeho prácu Populačná explózia.

Príklady ekonomického liberalizmu

Na začiatku 21. storočia celý svet prijal ekonomickú slobodu, aj keď nie nevyhnutne tak, ako to vtedy formulovali osvietené myšlienky. Boj medzi pracovné pohyby a doménou buržoázia Industrializmus vytvoril nové a umiernenejšie formy ekonomického liberalizmu a kapitalizmu počas 19. a 20. storočia.

Naďalej však dochádza ku konfrontácii medzi sektormi, ktoré volajú po návrate k pôvodnému liberalizmu (neoliberalizmus) a sektormi, ktoré sa viac zasadzujú za kontrolovanejší kapitalizmus (developmentalizmus alebo sociálna demokracia).

Príkladom najextrémnejšieho ekonomického liberalizmu súčasnosti sú teda ekonomické modely krajín ako Spojené štáty americké, Čile, Spojené kráľovstvo, Peru a Kolumbia.

!-- GDPR -->