Vysvetlíme, čo je semiotika, jej pôvod a čo je semiotická funkcia. Tiež príklady a ich vzťah k semiológii.
Čo je semiotika?
Hovorí sa tomu semiotika resp semiológia (v závislosti od akademického pohľadu) na veda odvodené od filozofia, ktorá sa venuje štúdiu systémov z komunikácia v rámci spoločnosti človek. Vo všeobecnosti ju možno definovať ako vedu, ktorá študuje znaky ľudskej komunikácie (sémiózu).
Ako uvidíme neskôr, semiotika je nová veda, ale starovekej histórie, často chápaná ako „teória zmyslu“, teda pokus o vedecké pochopenie schopnosti ľudská bytosť konštruovať znaky, teda manipulovať a konštruovať rôzne idiómy.
Sú však aj takí, ktorí semiotiku považujú za metavedu, keďže je zároveň vedou sama o sebe a nástrojom na štúdium iných oblastí vedeckého poznania, pričom vždy vychádzame z ich príslušných znakov alebo jazykov.
Kľúčovým pojmom na pochopenie semiotiky je semióza, chápaná ako vytváranie významu z používania znakov nejakého druhu, pokiaľ sú tieto znaky interpretovateľné v mysli osoby, ktorá ich prijíma alebo číta. Podľa tradičnej semiotiky teda každá semióza, teda každý význam, zahŕňa tri rôzne prípady:
- Objekt na reprezentáciu, ktorý patrí do rádu realita (konkrétne alebo abstraktné).
- Znak, ktorý ho predstavuje, tzv reprezentovať a že ho nahrádza v jeho neprítomnosti (teda: keď čítam „kameň“, nemám v ruke kameň, ale slovo v ústach).
- Tlmočník, ktorý je schopný zachrániť odkaz na predmet z označenia, ktoré prijíma.
Pôvod semiotiky
Názov semiotika pochádza z gréčtiny semena ("Sign") a vytvoril ho anglický filozof John Locke (1632-1704). Existovala však už v určitých vedných odboroch, napríklad v medicíne, v ktorej sa používala viac-menej ako synonymný od diagnózy, teda ako interpretácia znakov, ktoré choroba spôsobuje v ľudskom tele.
To je čiastočne spôsobené tým, že ľudský záujem o znamenia a význam sa datuje do staroveku histórie druhu. Pre založenie semiotiky bolo veľmi dôležité dedičstvo filozofov ako Platón (asi 427-347 pred Kr.), Aristoteles (384-322 pred Kr.) a neskorší stredovekí myslitelia.
Jedným z jeho predchodcov bol americký filozof Charles Peirce (1839-1914), ktorý ho pokrstil ako Semiotické: " doktrína kauzálne-nevyhnutné alebo formálne znaky “. Spočiatku to bola disciplína spojená s lingvistika.
Významní myslitelia tejto disciplíny ako Talian Umberto Eco (1932-2016) sa však domnievajú, že korene semiotiky boli už v pojednaniach väčšiny veľkých mysliteľov západnej tradície.
Semiotická funkcia
In psychológia, semiotická funkcia alebo symbolická funkcia je schopnosť ľudského mozgu vytvárať znaky, vyvinutá podľa teórií švajčiarskeho psychológa Jeana Piageta (1896-1980) od dvoch rokov veku, na začiatku predoperačného obdobia inteligencie.
Piaget túto funkciu popisuje ako možnosť evokovania absentujúcich významov, či už sú to udalosti, predmety alebo vzťahy, z konštrukcie znakov, teda diferencovaných označujúcich.
Inými slovami, ide o funkciu, ktorá umožňuje ľudskému mozgu pracovať so znakmi, teda vytvárať gestá, symboly alebo prostriedky, ktoré odkazujú na konkrétny odkaz, ktorý momentálne chýba, ale ktorý je vyvolaný prostredníctvom zdroja jazyk.
Semiotika a semiológia
Pojmy semiotika a semiológia sa považujú za viac-menej synonymá, najmä preto, že v roku 1969 sa Medzinárodná semiologická asociácia, ktorá sa stretla v Caracase vo Venezuele, rozhodla používať tento pojem semiotika aby sa predišlo zmätkom. Je to preto, že každý termín pochádza zo samostatnej akademickej histórie: z francúzštiny, o ktorej sa hovorí sémotikou, a anglosaský, ktorý hovorí o semiológia.
Príklady semiotiky
Semiotika ako disciplína sa uplatňuje v mnohých oblastiach poznania, čím vznikajú aplikované formy, ktoré slúžia ako príklady semióza:
- Lekárska alebo klinická semiotika, ktorá sa zameriava na štúdium, klasifikáciu a rozpoznávanie znakov, ktoré choroba zanecháva v tele pacienta.
- Hudobná semiotika, ktorá študuje znaky konvenčnej reprezentácie jazyka hudbaako sú skóre a vnútorné štruktúry.
- semiotika výpočtový alebo výpočtová, ktorá sa venuje štúdiu typov znakov vytvorených v rámci umelých jazykov, ako sú počítačové kódy a programovacie jazyky.
- Sociálna semiotika, ktorá sa pokúša študovať fungovanie znakov v rámci spoločnosti bez toho, aby ignorovala ľudské a subjektívne prvky, ktoré na druhej strane ignoruje lingvistická perspektíva.
- Vizuálna semiotika, ktorá študuje výlučne interpretáciu obrazov, Fotografie a iné prísne vizuálne čítania reality.