judaizmus

Kultúra

2022

Vysvetľujeme, čo je judaizmus, jeho pôvod, vlastnosti a presvedčenie. Tiež jeho hlavné prúdy a aké sú jeho sväté knihy.

Judaizmus je považovaný za najstaršiu formu monoteizmu.

čo je judaizmus?

Judaizmus je náboženstvo židovského alebo hebrejského ľudu, ktorý je považovaný za najstaršiu formu monoteizmu s viac ako 4000 rokmi histórie. Je to jedno z troch veľkých abrahámovských náboženstiev spolu s kresťanstvo a do islam. To druhé znamená, že sú dedičmi histórie prorok Abrahám (Ibrahim), jeden z troch veľkých biblických patriarchov, a ktorí veria v existencie jediného Boha stvoriteľa.

Pojem judaizmus však označuje aj zložitý fenomén, ktorým je židovská kultúra a tradícia, v ktorej náboženstvo, resp. Spravodlivosť a spoločenská organizácia sú integrované do hebrejského spôsobu života, ku ktorému sa striktne hlásia Haredi alebo ultraortodoxné komunity. Judaizmus sa teda zároveň považuje za náboženstvo, a kultúra a jeden národa.

Možno práve preto na rozdiel od iných náboženstiev neexistuje homogénny spôsob praktizovania judaizmu. Neexistuje ani jediný, univerzálny, organizovaný a systematizovaný orgán texty náboženské, ktorými sa náboženstvo riadi.

Avšak Tóra a Tanach (ekvivalent z kresťanského hľadiska biblickému Starému zákonu) tvoria ústredné sväté knihy tohto náboženstva. V každom prípade existujú rôzne prúdy judaizmu, medzi ktorými vynikajú nasledovné:

  • Ultraortodoxný judaizmus. Tiež nazývaný haredi alebo haredi (hebrejsky: „tí, čo sa trasú pred Bohom“), praktizuje obzvlášť zbožný a sektársky judaizmus, ktorý sa obracia chrbtom k spoločnosti moderný a zahŕňa tradičné hebrejské hodnoty. Sú ľahko rozlíšiteľné podľa tmavého oblečenia, charakteristických klobúkov a obrovských rozmerov rodiny. Tento prúd je rozdelený do dvoch skupín: yazidi a mitnagdim.
  • ortodoxný judaizmus. O dôslednom dodržiavaní židovských zákonov resp halahaIde o jeden z hlavných a väčšinových prúdov judaizmu. Dá sa v ňom dokonca zaradiť ultraortodoxný judaizmus (ako obzvlášť fanatickú víziu), ako aj ďalšie aspekty ako moderný ortodoxný judaizmus, oveľa ochotnejší aktualizovať svoje presvedčenie tak, aby vyhovovalo súčasnému svetu, alebo náboženský sionizmus, ktorý obhajuje stvorenie. z a Podmienka Žid cez náboženské argumenty.
  • Reformný judaizmus. Nazývaný tiež „progresívny“ alebo „progresívny“ judaizmus, je dedičom liberálneho judaizmu, ktorý sa objavil v Nemecku počas osvietenstva (18. storočie), a zosúladil buržoázne hodnoty liberalizmu so židovským náboženstvom, čím sa buduje moderná a intelektuálna vízia, ktorá sa často nazývala „židovské osvietenstvo“.
  • Konzervatívny judaizmus. Tiež nazývaný masorti, vznikla v Nemecku v 19. storočí ako protireakcia na reformný judaizmus, navrhujúca návrat k židovskému právu (masoret Y halaha), ale bez toho, aby ste sa otočili chrbtom kontext moderného sveta a do demokraciu, a prijímanie sionizmu ako politika.
  • Sekulárny judaizmus. V tomto prúde sú považovaní všetci tí, ktorí patria k židovskej tradícii z rodinných alebo kultúrnych dôvodov, ale praktizujú náboženské obrady málo alebo vôbec a vôbec sa neriadia židovskými zákonmi, ale prijali morálny moderného sveta.

Ako uvidíme, judaizmus má bohatú a zložitú kultúrnu históriu, keďže je to náboženstvo a spôsob života tých najstarších, ktorí dnes prežili. V stovkách krajín sú židovské chrámy (nazývané synagógy) väčšej či menšej veľkosti, v ktorých sa stretáva židovská kongregácia, aby prijala duchovné a morálne vedenie od rabína.

Charakteristika judaizmu

Pre judaizmus je šabat (sobota) dňom odpočinku.

Všeobecné črty judaizmu možno zhrnúť takto:

  • Je to abrahámovské a monoteistické náboženstvo, to znamená, že predpokladá existenciu jediného, ​​všadeprítomného Boha, Stvoriteľa vesmíru, ktorý dostáva meno Jahve. Ten istý Boh sa mal zjaviť všetkým prorokom staroveku, ako boli Abrahám, Mojžiš, Noe, medzi inými.
  • Náboženstvo je reprezentované Dávidovou hviezdou, znakom, ktorý si izraelský kráľ Dávid umiestnil na svoju vlajku a erb, a menorou alebo rituálnym sedemramenným svietnikom inštalovaným v prvých židovských chrámoch v Jure.
  • Židovské obrady a ich oslavy sa riadia kalendárom, ktorý spája lunárny a solárny, ktorého pôvod pochádza z dávnych čias. Podľa tohto kalendára soboty (sabat alebo šabat) sú sväté dni v týždni venované odpočinku, počas ktorých by sa nemalo pracovať.
  • Židovský svet sa riadi židovským právom resp halaha, obsiahnutý v Talmude, hlavnom právnom korpuse náboženstva. Tento korpus sa skladá z Tóry a Mišny, pričom náboženský kult sa riadi tým, čo je ustanovené v Tanachu.
  • Rituálnym jazykom tohto náboženstva je hebrejčina, ktorá sa považuje za posvätný jazyk. V tomto jazyku sú napísané všetky židovské posvätné texty. Sú však aj spoločenstvá, v ktorých sa liturgia podáva v jidiš alebo v latinčine.
  • Nežidia („nežidia“ resp gojim) môže konvertovať na náboženstvo na Willa v tom prípade ich zvyšok komunity považuje za legálnych Židov. Na to je nevyhnutná mužská obriezka, očistný kúpeľ v mikve a súhlas rabínskeho súdu.
  • Judaizmus dodržiava kóšer stravu, ktorá zakazuje konzumáciu bravčového mäsa a iných „nečistých“ zvierat a vyžaduje úpravu mäsa špecifickou metódou krvácania. Okrem toho zakazuje akúkoľvek aproximáciu medzi krvou a mliekom.

Pôvod judaizmu

Judaizmus vznikol vo vzdialenom staroveku na Blízkom východe, asi pred 4000 rokmi. Podľa vlastných zakladajúcich mýtov sa začína patriarchom Abrahámom, ktorého Boh povolal, aby opustil svoju vlasť Ur (Mezopotámia) a vydal sa na pochod do regiónu dnešného Izraela, v tom čase známeho ako Kanaán, čo bude ich zasľúbená zem.

Abrahám, spolu so svojím synom Izákom a jeho vnukom Jakobom, sa pustili do kočovného pastierskeho života so svojím kmeňom, až kým neboli zredukovaní na otroctvo egyptským faraónom.

Potom bol Bohom pomazaný nový prorok: Mojžiš, ktorý viedol svoj ľud späť do Kanaánu, v exode cez Červené more, ktorý trval 40 rokov na púšti. Nakoniec sa Židia usadili v Jerichu, v poľnohospodárskej oblasti Kanaán, a tam malo svoj pôvod židovské kráľovstvo Izrael, ktorého súčasťou bolo dvanásť kmeňov: Asher, Naftali, Manasses, Zebulon, Issachar, Gad, Efraim, Dan. , Benjamin, Rúben, Júda a Simeon.

Je dôležité poznamenať, že náboženský pôvod judaizmu sa zhoduje s pôvodom hebrejského ľudu a jeho históriou.

Hlavné presvedčenia judaizmu

Pre judaizmus bolo desať prikázaní poslaných Bohom, aby viedli Židov.

Hlavné presvedčenia judaizmu možno zhrnúť takto:

  • Je len jeden a jediný Boh (Jahve), Stvoriteľ vesmíru, a jeho vyvoleným ľudom sú Hebrejci, s ktorými má zmluvu od pradávna. Z tohto dôvodu musí byť židovský národ „svetlom medzi národmi“ a niesť Božie posolstvo svetu.
  • Desať biblických prikázaní nadiktoval sám Boh Mojžišovi na hore Sinaj, aby prostredníctvom nich vládol židovskému ľudu a približoval ho k spáse.
  • Príde mesiáš, ktorý bude vládnuť židovskému ľudu a zvyšku sveta, ktorý bude posledným prorokom židovskej tradície. Na rozdiel od kresťanstva, ktoré verí v Ježiša Nazaretského ako mesiáša, judaizmus ešte len čaká.
  • Obsah Tóry nadiktoval prorokom sám Boh a je verným odrazom jeho Božej vôle.

Sväté knihy judaizmu

Judaizmus má Tanakh ako posvätnú knihu, ktorá zodpovedá 24 knihám Starého zákona kresťanov a ktorá sa skladá z:

  • Takzvaný pentateuch, teda prvých päť kníh Biblie, u Hebrejov známy ako Tóra.
  • Kniha prorokov alebo Neviim.
  • Kniha spisov alebo Ketuvim.

Okrem toho Hebrejci riadia svoje zákony dvoma ďalšími knihami:

  • Mišna, zbierka ústnych rozprávaní o Tóre, odovzdaných Mojžišovi priamo Bohom.
  • Talmud alebo Gemara, nesmierny súbor komentárov a výkladov Mišny, realizovaný Amorejcami v druhom storočí.
!-- GDPR -->