Vysvetľujeme, čo je cenzúra, aké typy existujú a jej vzťah k slobode prejavu. Tiež, čo je autocenzúra.
Čo je cenzúra?
Cenzúra spočíva v odstránení alebo úprave umeleckého alebo komunikačného materiálu (ako napr text, film alebo obraz), ak to orgány považujú za odporujúce morálke, urážlivé, škodlivé alebo nepohodlné. Tí, ktorí vykonávajú cenzúru, sú známi ako cenzorov.
Tento mechanizmus represie alebo kontroly prejavu sa môže uplatňovať z ideologických, politických alebo morálnych dôvodov a vykonáva sa pred šírením alebo zverejnením materiálu, aby sa filtrovalo to, čo je sprístupnené verejnosti.
Hoci cenzúra je typická a častá v autoritárskych režimoch resp diktatúr, v ktorom sa autorita politika kontroluje, čo sa môže alebo nemôže povedať, aby nič neohrozovalo etablovanú moc, a to aj v demokracie Liberáli vždy existuje minimálna miera cenzúry určená na kontrolu. Napríklad je bežné, že spravodajské relácie a filmy vysielané v televízii v časoch vhodných pre všetkých divákov cenzurujú čelnú nahotu, grafické znázornenie sexuálneho aktu a násilné činy, ktoré môžu uraziť vnímavosť verejnosti.
Slovo (a do veľkej miery aj prax) „cenzúra“ pochádza zo starovekého Ríma a verejnej funkcie cenzor, magistrát poverený prípravou sčítania (sčítanie ľudu) obyvateľstva: tam sa určovalo, kto a koľko je občanov, koľko vlastnili a koľko prispievali Rímskemu štátu.Tento cenzor však mohol zo zoznamu vyškrtnúť tých, ktorí sa dopustili trestných činov závažné, zločiny velezrady alebo činy v rozpore s verejnou slušnosťou, ktoré viedli k strate ich rímskeho občianstva.
typy cenzúry
Existujú rôzne typy cenzúry v závislosti od kritérií, ktoré sa berú do úvahy:
a) Podľa spôsobu, akým sa cenzúra vykonáva:
- Priama cenzúra. Vyskytuje sa, keď materiál, ktorý je v rozpore s pravidlá je zakázané alebo upravené úradmi, to znamená, keď sa cenzúra vykonáva priamo na objekte alebo na médiá. Napríklad v diktatúre je bežné zakázať čokoľvek názorový príspevok byť kritický voči vláda, označujúc to za podvratné alebo konšpiračné.
- Nepriama cenzúra. Vyskytuje sa vtedy, keď odveta autority nie je uplatňovaná priamo na zakázaný text, jeho autora alebo jeho šíriteľov, ale koná diskrétne alebo nepriamo, teda súbežne bráni šíreniu materiálu. Napríklad v diktatúre môže vláda obmedziť prístup k novinám opozičných novín alebo zabrániť televíznemu kanálu obnoviť jeho povolenia alebo konať iným spôsobom, ktorý jej umožní cenzurovať svojich oponentov, bez toho, aby konala frontálne.
b) Podľa stupňa zásahu do cenzurovaného materiálu:
- Totálna cenzúra. Nastáva vtedy, keď je cenzurovaný materiál úplne zakázaný, čím sa úplne obmedzuje jeho zverejnenie alebo vystavenie verejnosti. Tak sa to napríklad stalo v stredoveku s knihami zakázanými katolíckou cirkvou, ktoré boli zozbierané a určené na spálenie na verejnej hranici.
- Čiastočná cenzúra. Stáva sa to vtedy, keď úrady zasiahnu do cenzurovaného materiálu s cieľom skryť časť alebo časť bez toho, aby sa zakázalo verejné vystavenie alebo zverejnenie zvyšku diela.To sa napríklad deje pri videách s názorným alebo šokujúcim obsahom v spravodajských reláciách, v ktorých sú určité detaily rozmazané alebo rozmazané, aby sa ochránila citlivosť publika.
c) Podľa toho, čo motivuje cenzúru:
- morálna cenzúra Vyskytuje sa vtedy, keď sú dôvody na cenzúru materiálu morálny, to znamená, keď materiál vykazuje prvky, ktoré sú v rozpore s tým, čo verejná morálka považuje za vhodné alebo hodné. Napríklad úplná čelná nahota je často cenzurovaná v publikáciách určených pre širokú verejnosť.
- Politická cenzúra. Dochádza k nemu vtedy, keď sú dôvody cenzúry materiálu politické alebo stranícke, teda keď frakcie, ktoré ovládajú politickú moc (vládu), nechcú alebo nemajú záujem o to, aby sa o niektorých informáciách vedelo. Tento typ cenzúry je typický pre nedemokratické režimy, ako sa to stalo pri pálení komunistických kníh v r. nacizmu nemecký.
- náboženská cenzúra Vyskytuje sa vtedy, keď sú dôvody na cenzúru materiálu náboženské alebo dogmatické, to znamená, keď materiál vykazuje prvky, ktoré sú v rozpore s dogma úradné alebo sú neúctivé k prevládajúcej viere. Tento typ cenzúry je typický pre fundamentalistické náboženské režimy a ultrakonzervatívne diktatúry, ako je to v prípade radikálnych islamistických vlád, v ktorých je akékoľvek grafické znázornenie proroka Mohameda zakázané.
- Vojenská cenzúra. Vyskytuje sa vtedy, keď dôvody cenzúry materiálu súvisia s ochranou štátnych tajomstiev alebo informácií považovaných za príliš nebezpečné z hľadiska strategickej alebo národnej obrany na to, aby sa otvorene šírili medzi verejnosťou. Napríklad utajované spisy Ústredného spravodajského úradu (CIA) v Spojených štátoch.
- Firemná cenzúra. Vyskytuje sa, keď dôvody cenzúry materiálu súvisia s ochranou podnikových alebo priemyselných tajomstiev.Tento typ cenzúry sa často vykonáva neoficiálne prostredníctvom vplyvu, ktorý má spoločnosť na komunikačné alebo vysielacie médium. Napríklad pokus niektorých farmaceutických spoločností skryť vedľajšie účinky ich masovo predávaných produktov.
autocenzúra
Autocenzúra pozostáva z cenzúry, ktorú jednotlivec vykonáva na sebe predtým, ako ju formálne uplatní cenzor. Nastáva vtedy, keď médiá, tvorcovia a umelci, novinári a iné možné subjekty, ktoré sú cenzurované obzvlášť prísnou alebo otvorene diktátorskou autoritou, prestanú riskovať cenzúru zo strachu z následkov, ktoré to môže priniesť, a radšej skryjú citlivé informácie alebo že môže vás dostať do problémov.
Tento typ cenzúry je bežným dôsledkom, keď bola cenzúra opakovane alebo traumaticky utrpená, a považuje sa za jav, ktorý je v rozpore so slobodou prejavu. V iných oblastiach, ako je osobná, však možno hovoriť o „autocenzúre“ v prenesenom zmysle, čo znamená zdržanlivosť alebo rozvážnosť pri rozprávaní, aby sme nepovedali niečo, čo by sme mohli neskôr ľutovať.
Cenzúra a sloboda slova
Hoci cenzúra môže mať demokratické využitie ako súčasť ochrany neplnoletých osôb alebo na ochranu vojenských záujmov štátu, v demokratických a liberálnych spoločnostiach je cenzúra vo všeobecnosti odmietaná. Interpretuje sa ako pokrok v slobode prejavu ľudí, keďže s ospravedlnením obhajoby štátnych záujmov alebo ochrany verejnej morálky možno vykonávať selektívne umlčovanie alebo politické prenasledovanie.
V priebehu histórie mnohí umelci trpeli cenzúrou svojich diel, pretože vtedajšia morálka netolerovala ich umelecké prejavy alebo považovala ich prácu za nebezpečnú.
Napríklad autori ako markíz de Sade (1740 – 1814) a Oscar Wilde (1854 – 1900) často videli, že ich diela boli cenzurované alebo zakázané, a oni sami boli potrestaní blázincom alebo väzením. To isté sa stalo indickému autorovi Salmanovi Rushdiemu (1947-), ktorý bol v roku 1988 prenasledovaný a cenzurovaný moslimskými úradmi rôznych krajín, v ktorom jeho štvrtý román (tzv. satanské verše) bol zakázaný a verejne spálený.