Športová terapia sa používa na rôzne účely. Ide najmä o prevenciu a rehabilitáciu. To, ktoré cviky a športy sú vhodné, závisí najmä od symptómov pacienta a základných chorôb.
Čo je to športová terapia?
Športová terapia sa používa na rôzne účely. Ide najmä o prevenciu a rehabilitáciu.Cvičenie je neliečivá liečba. Jeho počiatky siahajú až do 19. storočia. V súčasnosti získava čoraz väčšiu popularitu a aplikáciu. Športová terapia by nakoniec mala zmierniť, kompenzovať alebo regenerovať psychologické a / alebo fyzické ťažkosti. Cvičením sa dá predchádzať sekundárnemu poškodeniu. Okrem toho by sa mali posilniť sociálne faktory a mala by sa podporovať informovanosť o vlastnom zdraví.
Okrem aktívnej zložky samotná športová terapia pozostáva z výchovných, psychologických a socioterapeutických prvkov. Počas rôznych sedení by sa malo zvýšiť povedomie o tele, koordinácia a vytrvalosť. Snahou športovej terapie nie je súťažné športy. Namiesto toho by mala aktivovať postihnutú osobu a pomôcť im zlepšiť jej zdravie. Lekár rozhodne, kedy je konkrétna športová terapia nápomocná. Vykonávanie pravidelných športových aktivít však môže zásadne zabrániť mnohým sťažnostiam.
Funkcia, účinok a ciele
Metódy športovej terapie sú rôzne. Nie každý šport je vhodný pre každého pacienta. Napríklad ľudia, ktorí boli nedávno operovaní, sa nemôžu zúčastniť plaveckého kurzu alebo ľudia s poškodenými kolenami môžu behať. Úlohou vyškoleného personálu je preto vybrať si ten správny tréning a na začiatku pacienta profesionálne sprevádzať. Kým lekár nariadi terapiu, plánovanie a dávkovanie je preto na zvážení pohybového terapeuta.
V súvislosti s takýmto prístupom je cieľom často starostlivosť o duševne chorých ľudí, pomoc pri lepšom uvedomovaní si života a tela a zníženie úrovne utrpenia spojeného s duševnými a psychologickými poruchami. V závislosti od sťažností sa stretnutia uskutočňujú na jednotlivých zasadnutiach alebo v menšej skupine. Práca s ostatnými pacientmi umožňuje výcvik sociálnych zručností. Jednou z metód je koncentrovaná pohybová terapia. Pacienti tu zvyčajne dostanú iba niekoľko usmernení, ktoré je potrebné implementovať. Namiesto toho terapeut vytvorí spojenie so súčasnou situáciou. Ide napríklad o objavenie priestoru, simuláciu určitých akcií alebo vyskúšanie rôznych krokov.
Konanie a prežívanie sa chápu koncentrovanou pohybovou terapiou nielen ako zameranie, ale aj ako pohyb. Pacienti by si mali byť vedomí svojho tela aj konania. Po fyzickej časti sa relácia prejednáva ústne. Tu by sa malo diskutovať o vnútorných a vonkajších konfliktoch, pocitoch alebo ašpiráciách. Vo všeobecnosti umožňuje sústredená pohybová terapia účastníkom naučiť sa byť blízko k iným ľuďom alebo vedome odhaliť jednotlivé hranice. Pocity alebo obavy, ktoré vzniknú počas interakcie, môžu poskytnúť vodítka o stave mysle. Preto je dôležité, aby zasadnutie vždy skončilo podrobnou diskusiou. Cieľom terapie je okrem iného poskytnúť postihnutým príležitosť vyjadriť sa neverbálne. Otvorená komunikácia je pre mnoho chorých ľudí zložitá.
Ďalšou metódou, ktorá sa často používa zo zdravotných dôvodov, je integračná pohybová terapia. Jednotlivé stretnutia sú zriedkavé, namiesto toho je to prístup, ktorý si vyžaduje interakciu s inými ľuďmi. Telo, pocity a myšlienky by sa mali vnímať vedome. Športová terapia však nie je zameraná výlučne na duševné choroby. Zahŕňa tiež cvičenia, ktoré napríklad obnovia mobilitu po operácii. Napríklad pri herniovanom disku môže byť užitočné posilnenie chrbtových svalov a po operácii kolena jemne ohnite a napnite nohu.
Svoje lieky nájdete tu
➔ Lieky proti napätiu a svalovej bolestiRiziká, vedľajšie účinky a nebezpečenstvá
Pri športovej terapii sa spravidla neočakávajú príznaky. Z psychologického hľadiska sa to môže stať, keď sa pacient nechce otvoriť v skupine alebo všeobecne, čo môže viesť k odmietnutiu. Okrem toho nemožno vylúčiť, že tento prístup nebude viesť k očakávanému úspechu. Je však nepravdepodobné, že cvičenie bude mať negatívny vplyv na zdravie dotknutej osoby.
Počas športovej terapie sa však môžu objaviť príznaky regenerácie telesných chorôb. Vyskytujú sa častejšie, keď fyzioterapeut dáva pacientovi nejaké cvičenia na domáce použitie a tieto sa vykonávajú nesprávne. Najmä pri tréningoch, ktoré ovplyvňujú chrbát alebo kolená, sa často môžu objaviť chyby v aplikácii, čo môže mať za následok ďalšie sťažnosti. Napríklad je dôležité, aby kĺb nebol počas cvičenia nikdy úplne napnutý, ale vždy udržiaval mierny sklon v koncovej a začiatočnej polohe. Okrem toho by sa vždy mala venovať pozornosť polohe tela, v ktorej je chrbát v priamej línii a nevytvára sa žiadna dutá časť chrbta.
Inak nemožno vylúčiť vývoj napätia vo svaloch. Tieto príznaky sa prejavujú hlavne bolesťou. Postihnuté miesto je často stvrdnuté a v závislosti od jeho polohy môže obmedziť pohyb určitých častí tela. Príliš skorý stres pri športovej terapii u nedávno operovaných kĺbov často vedie k bolesti a zlému hojeniu rany. Najmä po operácii kolena by sa noha mala pohybovať pomaly a kĺb by sa nemal okamžite napnúť ohnutím.