rast populácie

Demografa

2022

Vysvetľujeme, čo je rast populácie a typy rastu populácie. Aké sú jej príčiny a dôsledky.

Svetová ľudská populácia je dokonalým príkladom rastu populácie.

Čo je rast populácie?

Rast populácie alebo demografický rast je tzv zmeniť v počte obyvateľov daného geografického regiónu v čase. O tomto termíne sa často hovorí ľudí, ale dá sa využiť aj pri štúdiu o populácií zvieratami (podľa ekológia a biológia). Rast populácie je teda nárast (alebo pokles, ak je negatívny) celkového počtu jedincov za určité časové obdobie. počasie usadený.

Štúdium populácií a ich dynamika populačných zmien umožňuje ponúknuť dôvody a teórie týkajúce sa rastu alebo poklesu populácie, ako aj predvídať jeho dôsledky v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Preto je predmetom štúdia štatistiky a iných disciplín špecializovaný, ako aj dôležitý zdroj údajov navrhovať sociálne, ekonomické, ekologické politiky atď.

Svetová ľudská populácia je dokonalým príkladom trvalého rastu populácie, najmä počas minulého storočia. Z 2,6 miliardy v roku 1950 (keď OSN Bol ešte mladý), v roku 1987 dosiahol počet ľudí na planéte 5 000 miliónov, v roku 1999 6 000 miliónov a v roku 2015 7 300 miliónov. Očakáva sa, že toto globálne číslo dosiahne 8,5 miliardy do roku 2030 a 11,2 miliardy do roku 2100, ak sa zachovajú súčasné podmienky.

Typy rastu populácie

V zásade existujú dva typy rastu populácie, jeden pozitívny a jeden negatívny. O pozitívnom raste hovoríme vtedy, keď sa počet obyvateľov analyzovaného regiónu za sledované obdobie zvýšil, to znamená, že je viac osadníkov. A, logicky, rast bude negatívny, keď populácia príde o osadníkov, čiže sa zmenšila.

Príčiny rastu populácie

Ak populácia dosiahne optimálne hygienické podmienky, pôrodnosť sa zvýši.

Príčiny rastu populácie môžu byť rôzne, napr.

  • Plodnosť a podmienky zdravie. Keď populácia dosiahne optimálne hygienické podmienky, ktoré jej umožňujú žiť po reprodukčnom veku a rozširovať sarodiny, vo všeobecnosti sadzby pôrodnosť pribúdajú, populácia je plodná a bohato sa rozmnožuje. Na druhej strane, keď sú podmienky nepriateľské, jedinci sa radšej nerozmnožujú alebo sa množia málo, alebo jednoducho nespĺňajú minimálne podmienky na prekročenie reprodukčného veku. Ďalším dôležitým prvkom je miera smrť infantilná, ktorá musí byť nízka, aby umožnila novým jedincom rásť, formovať sa a prípadne sa aj rozmnožovať.
  • Zvýšenie dlhovekosti.Ak budú ľudia žiť dlhšie, budú sa môcť viac rozmnožovať a dožijú sa aj dospelosti svojich potomkov, čím sa vygeneruje staršia populácia.
  • Migrácie. Príchody a odchody jednotlivcov, ktorí sa rozhodnú urobiť svoje života inde (imigranti) alebo ktorí prichádzajú z iných regiónov do skúmaného regiónu (imigranti), nielenže prispieva ku kultúrnemu a genetickému obohateniu, ale môže tiež pridávať nových osadníkov alebo odoberať jednotlivcov, ktorí odišli.
  • Zmeny v kvalite života vo všeobecnosti. A hospodárstva mocný politika stabilný, vysoký dopyt pracovníkov alebo veľký spotrebiteľský trh pre služby Zvyčajne sú to faktory, ktoré generujú prisťahovalectvo a pozitívny populačný rast, keďže obyvatelia majú životnú úroveň, ktorá im zaručuje budúcnosť.

Dôsledky rastu populácie

Nárast populácie môže spôsobiť nárast znečistenia.

Zvyšovanie počtu obyvateľov môže priniesť mnohé výhody, ale aj problémy a neočakávané dôsledky, ako napr.

  • Zvýšený dopyt po tovaroch a službách. Tie populácie, ktoré v priebehu času zažívajú trvalý pozitívny rast, začínajú vyžadovať čoraz viac vstupov na udržanie úrovne dopyt, ktorá umožňuje obsadenie pracovných miest, mobilizáciu ekonomiky, ale aj to, že existuje väčšia konkurencieschopnosť a že sa šíria určité pocity nespokojnosti (ako napr xenofóbia).
  • Výmena a kultúrne a genetické obohatenie. Miešanie je obrovským zdrojom rozmanitosti a bohatstva. Z tohto dôvodu populácie, ktoré zostávajú príliš dlho izolované, kultúrne a geneticky stagnujú, pretože nemajú zdroj nových nápadov alebo nápadov. Genetické informácie odlišné (čím sa zníži podiel tary a mutácie).
  • Zhoršenie životnej úrovne. Keď hostiteľská spoločnosť nemôže migrantom alebo novým generáciám ponúknuť minimum potrebné, nekontrolovaný nárast populácie môže zvýšiť znečistenie, hustota obyvateľstva (spôsobujúce preplnenosť a nedostatok určitého tovaru a služby, čo ich logicky predražuje), resp chudoba.

Miera rastu populácie

Miera rastu populácie (PGR pre jeho skratku v angličtine) je index, ktorý označuje rast alebo pokles počtu jedincov a geografia určené počas konkrétneho obdobia. Pomocou oficiálnych údajov získaných od miestnej byrokracie a registračných zariadení sa dá určiť použitím nasledujúceho vzorca:

Rýchlosť rastu = (konečná populácia - počiatočná populácia) / počiatočná populácia

Pozitívna miera rastu naznačuje nárast počtu obyvateľov, zatiaľ čo záporná miera poklesu populácie. V oboch prípadoch môže byť variácia populácie vyjadrená ako funkcia tempa rastu, to znamená percento variácie:

Pomer rastu = rýchlosť rastu x 100 %

V tých prípadoch, v ktorých je miera rastu nulová, budeme v prítomnosti populácie v rovnováhe: ani v prírastku, ani v úbytku. To znamená, že pôrodnosť a úmrtnosť sú rovnocenné.

Krajiny s vyššou hustotou obyvateľstva

Monako má hustotu približne 19 307 obyvateľov/km2.

Hustota obyvateľstva udáva, do akej miery je konkrétne územie obývané, za predpokladu priemerného rozloženia obyvateľstva na jeho povrchu. Regióny s najvyššou hustotou sú tie, ktoré majú najmenšiu plochu na obyvateľa, zatiaľ čo najmenej obývané pridelí každému veľkú plochu.

Krajiny s najhustejším osídlením by sa nemali zamieňať s krajinami s najväčším počtom obyvateľov; prvé môžu predstavovať vysokú hustotu v dôsledku ich obmedzených geografických rozmerov, čo im umožňuje mať relatívne malú populáciu.

Podľa údajov z roku 2017 je sedem najhustejšie obývaných krajín sveta:

  • Monako. In Európe, s hustotou cca 19 307 obyv./km2.
  • Singapur. In Ázie, s hustotou cca 8 017 obyv./km2.
  • Bahrajn Na Blízkom východe s hustotou približne 2 617 obyvateľov/km2.
  • Vatikán. V Európe s hustotou približne 1 818 obyv./km2.
  • slad. V Európe s hustotou približne 1 387 obyv./km2.
  • Maledivy. V Ázii s hustotou približne 1 188 obyv./km2.
  • bangladéšsky V Ázii s hustotou približne 1 145 obyv./km2.
!-- GDPR -->