Vysvetľujeme, čo bol vojnový komunizmus, aké boli ciele tohto systému a aké dôsledky mal.
Čo bol vojnový komunizmus?
Vojnový komunizmus sa nazýval politickým a ekonomickým systémom, ktorým bolo spravované Sovietske Rusko (pred existenciou tzv ZSSR) medzi júnom 1918 a marcom 1921 v rámci ruskej občianskej vojny. Pozostávalo z manažmentu úplne zameraného na udržanie Mestá a do Červenej armády najlepšie zásoby zbraní a jedlo vzhľadom na výnimočné podmienky vyvolané vojnou.
Vojnový komunizmus bol nariadený Vyššou hospodárskou radou, známou ako VSNJ, a vyvrcholil vyhlásením Novej hospodárskej politiky (NEP), ktorú navrhol Vladimír Lenin a ktorá trvala do roku 1928. metóda Špeciálne podujatie pozostávalo zo série ekonomických a politických opatrení, ako napríklad:
- The vláda Ovládal všetky veľké továrne v Rusku.
- Železnice prešli pod vojenskú kontrolu.
- Vláda plánovala a kontrolovala výrobu podľa svojich potrieb.
- Požadovalo sa maximum disciplína a poslušnosť voči robotníkom (zákaz štrajku).
- „Nepracujúce“ triedy museli vykonávať povinné práce.
- Prídel a riadená distribúcia potravín a tovaru.
- Ilegalizácia všetkých foriem podnikania súkromné.
- Rozdelenie poľnohospodárskych prebytkov roľníkov medzi populácia všetky.
Treba poznamenať, že tieto opatrenia boli prijaté v kontexte občianskej vojny, takže v praxi boli oveľa menej koordinované a koherentné. Mnohé územia boli izolované a konali bez pokynov centrálnej vlády, tak sa to často chápe ako komunizmus vojna ako len zúfalý súbor opatrení na víťazstvo v ozbrojenom konflikte.
Ciele vojnového komunizmu
Diskutuje sa o skutočnom účele vojnového komunizmu. Pre mnohých, vrátane boľševikov, to nebolo nič iné ako pokus prežiť občiansku vojnu a vyhrať za každú cenu. Z tohto pohľadu by sovietska vláda fungovala pod tlakom sociálno-ekonomických nepredvídaných udalostí.
Vojnový komunizmus je však obviňovaný aj z toho, že bol a stratégie presadzovať nepopulárne a radikálne ekonomické a sociálne opatrenia, ako je vyhladzovanie súkromný pozemok a trhové hospodárstvo, pričom ich bolo možné pripísať naliehavosti vojnového úsilia.
Dôsledky vojnového komunizmu
Vojnový komunizmus ešte viac skomplikoval ťažkosti, ktoré im občianska vojna priniesla Podmienka ruský. Odmietnutie roľníkov odovzdať svoju nadprodukciu spôsobilo masívny exodus z r Mestá na vidiek, kde bolo ľahšie sa živiť, čo spôsobilo, že veľké mestá ako Moskva a Petrohrad stratili v rokoch 1918 až 1920 približne 50 a 75 % svojej populácie.
Nedostatok vytvoril čierny trh s tovarom, napriek tomu, že platilo stanné právo proti špekuláciám, a pád rubľa vytvoril systém výmenného obchodu s tovarom a potravinami. 90 % z mzdy sa platilo skôr tovarom ako peniazmi a v roku 1921 nastal obrovský hladomor, ktorý spôsobil 3 až 10 mil. úmrtia.
Táto katastrofálna séria udalostí sa skončila po vypuknutí roľníckych štrajkov a povstaní (ako napr. Tambovské povstanie) v celej krajine, pred ktorým bolo rozhodnuté zaviesť model tzv. kapitalizmu štátnej denominovanej novej hospodárskej politiky (NEP), v ktorej bolo povolené zakladanie malých súkromných spoločností. Posledný model existoval až do roku 1928, kedy ho nahradil prvý päťročný plán Josifa Stalina.