Čo je to barbarstvo, vysvetľujeme na jazyku a na rôznych príkladoch. Tiež aké typy existujú a vlastnosti každého z nich.
čo je to barbarstvo?
Za barbarstvo označujeme tie chyby alebo nepresnosti pri vyslovovaní alebo písaní slova alebo frázy alebo pri použití určitých cudzích slov (cudzinci) ešte nezačlenený do vlastného idiom. Ide o typ jazykovej chyby, ktorá je zvyčajne veľmi častá v hovorí hovorové a obľúbené, no z pohľadu o pravidlo Jazyk sa považuje za znak nedostatku kultúry alebo vzdelania.
Pojem barbarstvo pochádza zo slova barbar, ktoré vzniklo v r Staroveké Grécko odkazovať na perzský, ich večných rivalov, ktorých jazyk bol pre Grékov nezrozumiteľný.
Gréci sa vysmievali onomatopoeiou “Pub, Pub„Pretože tak im znela celá perzština. Postupom času vytvorili „barbara“ (barbaroi) ako hanlivé označovanie nielen ich, ale všetkých cudzincov, ktorých považovali za politicky a sociálne menejcenných, teda „ľudí, ktorí hovoria zle“.
Termín bol zdedený do jazyka Rimanov (Barbarus) a používal sa podobným spôsobom počas cisárskych čias na označenie susedných národov, ktoré nehovorili latinsky.
Preto sa výraz barbarstvo môže použiť aj ako synonymum pre barbarstvo alebo barbarstvo: násilný, brutálny, necivilizovaný čin alebo výrok. Možno si spomenieme na to, že Rímska ríša presne padla pod nájazdy tých národov, ktoré boli označené za barbarov.
V súčasnosti však barbarstvo chápeme ako jav typický pre hovorenie a písanie tým istým jazykom, keď odporujú jeho syntaktickému či gramatickému poriadku, teda jeho ideálnym normám.
Nie vždy je však možné ľahko odlíšiť barbarstvo od neologizmy (nové príspevky do jazyka) alebo cudzie slová (pôžičky z iných jazykov). Z tohto dôvodu sa mnohé barbarstvá nakoniec akceptujú a začlenia do jazyka.
Druhy barbarizmu
Existujú tri rôzne typy barbarstva v závislosti od aspektu jazyka, v ktorom sa chyba vyskytuje: prozodický (zvuk), morfologický (forma) alebo syntaktický (poradie). Pozrime sa na každý zvlášť:
Prozodické barbarizmy
Vyskytujú sa vtedy, keď dôjde k zmenám alebo nepresnostiam v spôsobe vyslovovania alebo artikulácie zvuky jazyka. Zlá výslovnosť často reaguje na kritériá hospodárnosti jazyka, teda na čo najmenšiu námahu pri výslovnosti; inokedy k jednoduchému zlozvyku.
Preto ich treba odlíšiť od nárečových variantov toho istého jazyka, keďže jazyk sa nie vždy vyslovuje rovnako vo všetkých svojich komunity rozprávanie.
Príklady prozodických barbarizmov v španielčine sú:
- Vyslovte „g” akoby to bolo „a”, napodobňujúc hlasitosť iných jazykov: yir namiesto pradenia.
- Nevyslovujte niektoré stredné spoluhlásky: ísť prečo si išiel, zločinec na páchateľa.
- Vyslovte „s” na konci slovies druhej osoby: jedol si lebo si jedol, dorazil si namiesto teba prišiel.
- Vysloviť syndróm namiesto syndrómu.
- Vysloviť tasi namiesto taxíka.
- Vysloviť aigre namiesto vzduchu.
- Vysloviť captus namiesto kaktusu.
- Vysloviť nahnevaný namiesto steaku.
- Vysloviť insepto namiesto hmyzu.
- Vysloviť ste prišli namiesto teba prišiel.
- Vysloviť gumový namiesto zvracania.
Morfologické barbarizmy
Uskutočňujú sa vtedy, keď k zmene dôjde v samotnej konštrukcii slova, a to na úrovni jeho pravopisu a jeho výslovnosti. Preto sa často považujú za preklepy a často vedú k chybnému vytváraniu neexistujúcich slov.
Príklady morfologických barbarizmov v španielčine sú:
- Použitie otvorené namiesto otvorenia.
- Použitie downloada namiesto sťahovania.
- Použitie amerického namiesto amerického.
- Použitie mys namiesto fit, od slovesa fit.
- Použitie kráčal som namiesto kráčať, od slovesa chodiť.
- Použitie jazdil som namiesto ja som šoféroval, od slovesa riadiť.
- Použitie estuata namiesto sochy.
- Použitie prísny namiesto prísnych.
- Použitie haiga namiesto buka.
- Použitie zomrel namiesto mŕtvych.
- Použitie pohovky namiesto pohoviek.
- Použitie viem alebo sepo namiesto ja viem.
Syntaktické barbarizmy
Uskutočňujú sa vtedy, keď k zmene dôjde v poradí znenia vety alebo v ich dohode (v zmysle pohlavia, počtu atď.).
Príklady syntaktických barbarizmov v španielčine sú:
- Použitie frázy "zhruba"Kedy by to muselo byť"zhruba”.
- Použitie „prvého“ namiesto „prvého“.
- Použitie „viac lepšie“ alebo „viac horšie“ namiesto „lepšie“ a „horšie“.
- Použitie „de que“ tam, kde „to“ zodpovedá (dequeísmo), ako v: povedala mi o čom... alebo Rozmýšľam nad čím…
- Použitie „toho“ tam, kde to zodpovedá „toho“ (queísmo), ako v: uvedomujeme si, že... aleboO čom ste sa vy dvaja rozprávali?
- Použitie výrazu „vo vzťahu k“ namiesto „vo vzťahu k“ alebo „vo vzťahu k“.
- Prispôsobenie sloveso mať, ako v: sú ľudia, ktorí... alebo došlo k tisíckam vrážd.