• Čo je vedecké pozorovanie?
• Význam vedeckého pozorovania
• Charakteristika vedeckého pozorovania
• Druhy vedeckého pozorovania
• Príklady vedeckého pozorovania

Vysvetľujeme, čo je vedecké pozorovanie, prečo je také dôležité a aké má vlastnosti. Tiež ich klasifikácia a príklady.

Vedecké pozorovanie zaručuje objektivitu a preukázateľnosť vedeckých štúdií.

Čo je vedecké pozorovanie?

Keď hovoríme o vedeckom pozorovaní, máme na mysli proces podrobne opísať akýkoľvek jav prírody s analytickým zámerom a účelom zhromaždiť čo najväčšie množstvo informácie cieľ možný.

Je to jeden z počiatočných krokov tzv vedecká metóda, ktorý pozostáva zo série krokov, ktoré zaručujú objektivitu a preukázateľnosť vedeckých štúdií.

Vedecké pozorovanie má za cieľ kontemplovať a pochopiť prírodu v jej najčistejšom stave, teda bez zásahov človeka, ako sa o to pokúšali prírodovedci 19. storočia. Dnes je však známe, že existuje a paradox v tomto ohľade, keďže prítomnosť pozorovateľa v mnohých prípadoch modifikuje to, čo sa pozoruje.

Vedecké pozorovania však stále čelia prirodzený fenomén berúc do úvahy čo najväčší kontext, snažiac sa o úplné pochopenie podmienok, ktoré ovplyvňujú jav, ktorý sa vo všeobecnosti neskôr replikuje v laboratóriu (experimentovanie) alebo kontrolovanom prostredí. Kontemplácia toho, čo sa deje v konkrétnych experimentoch, sa často považuje za a metóda pozorovacie.

Tieto procesy zhromažďovania informácií sú často podporované nástrojmi, ako sú prieskumy, špecifické nástroje (mikroskopy, stetoskopy, teleskopy a pod.) alebo paralelné procesy (keď jav nemožno pozorovať priamo), v závislosti od povahy pozorovaného objektu a samotnej vedeckej perspektívy.

Význam vedeckého pozorovania

Vedecké pozorovanie umožnilo overiť mnohé zo zákonov, ktorými sa riadi vesmír.

Vedecké pozorovanie prinieslo najväčšie množstvo údajov v celej histórii tých, ktorí tvoria našu svetovú encyklopédiu.

To znamená, že pozorovaním prírody a vyvodzovaním záverov z týchto pozorovaní sa nám podarilo odvodiť a následne experimentálne overiť mnohé zákony, ktorými sa príroda riadi. Vesmír.

Preto je pozorovanie nevyhnutné v systematickom a usporiadanom prístupe navrhovanom vedeckou metódou, aby boli výsledky čo najspoľahlivejšie.

Charakteristika vedeckého pozorovania

Vedecké pozorovanie si vyžaduje veľmi špecifické vymedzenie toho, čo sa pozoruje, teda pochopenie toho, čo presne sa bude pozorovať na nejakom prírodnom fenoméne. Toto obmedzenie záujmov je nevyhnutné na výber medzi tým, ktoré údaje sa majú zaznamenávať a ktoré nie.

Na druhej strane je potrebné vedieť, čo presne je (alebo čo sa predpokladá), čo sa pozoruje. Takže pozorovanie nie je uvedené naprázdno, ale vedci majú a hypotéza pred tým, čo bolo pozorované.

Rovnakým spôsobom pozorovanie vytvorí kategórie pre to, čo sa pozoruje, a pokúsi sa to vysvetliť pomocou vedomosti predchádzajúce získané. Pozorovanie sa zopakuje aj na overenie výsledkov, ktoré sa následne pokúsia experimentálne reprodukovať.

Druhy vedeckého pozorovania

V prírode môže vedec tento jav priamo pozorovať.

Existujú dva základné typy pozorovania, ktorými sú:

• Priamy Ten, v ktorom je možné podrobne uviesť skutočnosť alebo jav, ktorý sa sleduje.
• Nápoveda. Jeden, v ktorom sledovaný jav nie je pozorovateľný, ale jeho prítomnosť sa dá odvodiť z paralelných pozorovaní alebo iných javov. Platí to aj pre pozorovania, ktoré sú podporené predchádzajúcimi údajmi zozbieranými inými vedcami.

Pozorovanie možno klasifikovať aj podľa miesta jeho realizácie:

• Pozorovanie v teréne. Keď je vedec v samotnej prírode alebo mu jeho prístroje umožňujú pozorovať jav priamo na svojom mieste v nej.
• Laboratórne pozorovanie. Keď sa pozorovaný jav vyskytuje v kontrolovanom prostredí laboratória, teda keď sa experimentálne replikuje.

Príklady vedeckého pozorovania

Dokonalým príkladom vedeckého pozorovania je cesta anglického vedca Charlesa Darwina na Galapágy v Ekvádore.

Darwin už vlastnil teórie o pôvode druhov (ktoré neskôr publikoval v knihe s rovnakým názvom) a ktoré nahromadil počas svojich ďalších ciest a pozorovaní. Takže jeho cieľom bolo pozorovať biodiverzitu z konkrétneho hypotetického hľadiska.

Kým tam, Darwin pozoroval správanie a anatómia miestnych druhov, porovnával ich s druhmi na pevnine a videl, ako medzi nimi existujú zásadné podobnosti, aj keď vôbec nie sú rovnaké.

To mu umožnilo odvodiť, že tým, že bol tak dlho preč, sa každý druh prispôsobil inému prostrediu, a tak vznikol iný druh.

Darwin používal na svoje poznámky väčšinou poznámkový blok a ceruzku, ale tí, ktorí mu uspeli v štúdiu biológia Majú oveľa viac nástrojov na testovanie skvelých pozorovaní Darwina na genetickej a anatomickej úrovni.