funkcionalizmus

Spoločenské Vedy

2022

Vysvetlíme, čo je funkcionalizmus, jeho pôvod, postuláty a ďalšie charakteristiky. Okrem toho, jeho základne a ako sa dostal do krízy.

Bronislaw Malinowski, nasledovník Émila Durkheima, založil funkcionalizmus.

Čo je funkcionalizmus?

Funkcionalizmus je teoretická škola, ktorá vznikla v Anglicku v prvej tretine 20. storočia v rámci tzv. spoločenské vedy, najmä sociológia a antropológie. Súčasťou myšlienky, že všetky prvky a spoločnosti majú v ňom nejakú významnú funkciu a zohrávajú úlohu, aj keď je to nepredvídateľné, pri udržiavaní jeho stability či rovnováhy.

Funkcionalizmus pozostáva z empirickej a modernej filozofickej vízie spoločnosti. Požičať si – aspoň v princípe – myšlienku o organizmu biologický, uvažovať o ľudskom kolektíve ako o entite s potrebami, ktorá je nejakým spôsobom spojená so spoločenskými javmi.

Vidieť takto, inštitúcií spoločenské pravidlá, pravidlá, atď., tvoria prostriedky kolektívne vyvinuté za účelom uspokojovania uvedených potrieb, a sú teda definované podľa plnenia sociálnej funkcie. Zjednodušene povedané, táto teória študuje spoločnosti bez ohľadu na ich minulosť a ich minulosť histórie, ale tak, ako ich nájdete.

Funkcionalizmus však možno aplikovať rôzne na rôzne oblasti poznania. Existuje napríklad architektonické hnutie, psychologická teória a ďalšie rôzne prístupy, ktoré majú rovnaký názov.

Vznik funkcionalizmu

Termín „funkcionalizmus“ pochádza zo štúdií poľského etnografa Bronislawa Malinowského (1884-1942), nasledovníka francúzskeho sociológa a filozofa Émila Durkheima (1858-1917), pre ktorého kultúr všetky sú „integrované, funkčné a koherentné“. Preto nemožno jeho prvky analyzovať oddelene, ale nevyhnutne brať do úvahy ostatné.

Malinowski aj Durkheim sú považovaní za dôležité postavy pri vzniku tohto teoretického smeru, ako aj Alfred Reginald Radcliffe-Brown, Herbert Spencer, Robert Merton a nedávno aj Talcott Parsons.

Funkcionalizmus sa bežne považuje za reakciu na evolucionizmus a historický partikularizmus, školy, ktoré si mysleli, že tzv realita z jeho historickej genézy, teda z toho, ako sa súčasnosť (biologická, sociálna, politická atď.) konštruovaná počas celého r. počasie.

Postuláty funkcionalizmu

Postuláty funkcionalizmu sú štyri a možno ich povedať takto:

  • Každá kultúra má tendenciu vytvárať vyvážený celok, ktorý sa zaoberá vlastnými tendenciami k rovnováhe a k zmeniť.
  • The štruktúru funkcií spoločností ako štruktúra organizmov: riadená základné potreby.
  • Každý prvok sociálneho systému je nevyhnutne spojený s ostatnými.
  • Mali by sa urobiť užitočné opisy pre budúce teórie o ľudskej bytosti.

Charakteristika funkcionalizmu

Funkcionalizmus sa vyznačuje týmito vlastnosťami:

  • Vznikla v roku 1930 v Anglicku ako výsledok predchádzajúcej práce Durkheima, Radcliffe-Browna, Bronislawa Malinowského a ďalších významných sociológov a antropológov.
  • Kultúru považuje za organický, integrovaný, koherentný a funkčný celok.
  • Umožnil vznik vedeckej antropológie v USA. Tiež oddelenie medzi etnografia a etnológie.
  • Navrhuje sériu teórií založených na rôznych disciplínach poznania, vybavených konkrétnymi prístupmi: hypodermická teória, teória obmedzených účinkov atď.
  • Vzniká ako reakcia na evolucionizmus a historický partikularizmus.

Základy funkcionalizmu

Pre vznik funkcionalistickej teórie sú nevyhnutné tri myšlienkové prúdy, ktoré slúžia ako jej základ:

  • The empirizmu, filozofický prúd zo staroveku, ale konkretizovaný v osemnástom storočí, a ktorý ašpiruje na poznanie reality pozorovaním vnímateľných javov.
  • Pozitivizmus, filozofická doktrína založená Augustom Comtom (1798-1857), ktorý sa vydáva za jedinú možnú pravdu, ktorá sa získala veda a aplikácia vedecká metóda.
  • Liberálna teória, ktorá vychádza z doktríny o liberalizmu, teda ten doktrína ktorá bráni Liberty individuálne, rovnosť pred zákona a sekularizmus, okrem iných filozofických dôsledkov.

Kríza funkcionalizmu

Funkcionalizmus ako škola čelí svojmu úpadku tvárou v tvár marxistickej kritike a teórii konfliktov, pre ktorú bol prístup tzv. analýza je radikálne odlišný: zdôrazňujú skôr vzťahy o môcť v celej histórii ako metóda pochopiť gestáciu danej spoločnosti.

!-- GDPR -->