Vysvetlíme, čo je axióma v logickom myslení, filozofii a matematike. Tiež príklady slávnych axióm.
Axiómy slúžia ako základ pre súbor deduktívnych úvah a teórií.Čo je axióma?
Vo svete poznania a vedomosti, je známa ako axióma pre ľubovoľné návrh alebo predpoklad ktorá sa považuje za samozrejmú, teda samozrejmú, ľahko preukázateľnú a ktorá slúži ako základ pre súbor teórie Y úvahy deduktívne.
Axiómy sú všeobecné a základné pravidlá logické myslenie, ktoré existujú v nespočetných disciplínach, či už vedeckých alebo nie, a ktoré sa odlišujú od postulátov tým, že nevyžadujú demonštráciu (ako sú evidentné), a preto musia byť jednoducho prijaté. Možno ich porovnať so semiačkami: v nich je zhustené to, čo je potrebné, aby vyklíčil celý teoretický myšlienkový strom.
Slovo axióma pochádza z gréčtiny axióma ("Úrad"), zase odvodené od podstatného mena axios („Zaslúžilý“ alebo „adekvátny“), ako ho používal už klasický filozof Aristoteles (384 – 322 pred Kr.): „všetko, čo sa považuje za základ demonštrácie, princíp sám osebe je evidentný“.
V skutočnosti to boli veľkí grécki matematici, ktorí odkázali histórie veľmi malá množina jednoduchých axióm, získaných po logickej redukcii rôznych matematických teorémov a problémov.
Axiómy sú veľmi rozšírené vo formálnych disciplínach, ako napr logika mávať matematika, ale je možné ich nájsť aj vo veľmi odlišných odboroch, aj keď sa tento výraz často používa v istom zmysle metaforické, povedať, že a nápad je to nevyhnutné alebo nevyhnutné.
Príklady axiómy
Niektoré príklady axióm sú nasledovné:
- Prvky Euklida, sformulované týmto gréckym matematikom a geometrom (asi 325-265 pred Kr.) v 4. storočí pred Kr. C., sú zložené zo súboru „bežných pojmov“, ktoré môžeme dokonale kvalifikovať ako axiómy.
- Axióma voľby, ktorú v roku 1904 sformuloval nemecký matematik Ernst Zermelo (1871-1953), stanovuje, že každá množina môže byť dobre usporiadaná, to znamená, že pre každú existujúcu rodinu neprázdnych množín existuje aj iná množina, ktorá obsahuje jeden prvok každého z nich.
- Axiómy komunikácia formulované rakúskym teoretikom Paulom Watzlawickom (1921-2007) stanovujú päť základných a samozrejmých princípov, podľa ktorých sa všetky formy komunikácie vyskytujú medzi Ľudia.