Vysvetlíme, čo sú právne úkony a skutočnosti, čím sa odlišujú, ich charakteristika, klasifikácia a príklady.
Čo sú právne úkony a skutočnosti a čo ich odlišuje?
V jazyku Správny, často hovoríme o právnych skutočnostiach a právnych úkonoch, dvoch pojmov ktoré označujú rôzne referencie v poradí judikatúra, a to by malo byť definované samostatne.
Právnou skutočnosťou je v prvom rade každá udalosť, jav alebo konanie prírodného alebo ľudského pôvodu, o ktorom sa príslušní zákonodarcovia domnievajú, že má právne účinky alebo následky, ako je vznik, zmena alebo zánik práv a povinností.
Inými slovami, právna skutočnosť je čokoľvek, čo môže nastať a mať právne následky, podľa toho, čo je v niektorých typizované zákona, pravidlo, zvyk alebo vyhláška.
Právne skutočnosti majú preto nesmierne rôznorodý charakter a sú klasifikované podľa ich prirodzeného a ľudského pôvodu v závislosti od toho, či sú alebo nie sú dôsledkom ľudského konania. Právne úkony sú typom právnej skutočnosti, ako čoskoro uvidíme. Príkladmi právnych skutočností sú: smrť, narodenie jednotlivca, vyhlásenie vojny, prírodná katastrofa, zdravotná katastrofa.
Právne úkony sú zo svojej strany tiež právnymi skutočnosťami, vždy však dobrovoľnými, ktoré majú v súlade so zákonom vyvolať právne následky, či už k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností.
Preto sú vždy ovocím o Will a vyžadujú prítomnosť troch základných prvkov: jedného alebo viacerých subjektov, ktoré vyjadrujú svoju vôľu, predmet alebo účel právneho úkonu a právny vzťah to ich zaväzuje.
V mnohých zákonov, právne úkony sa klasifikujú podľa rôznych kritérií, ako napr.
- Podľa druhu pôsobenia ich možno rozdeliť na pozitívne a negatívne. Prvé spočívajú vo vykonaní alebo vykonaní úkonu (napr. výkon práce), pri druhom sa vyžaduje jeho opomenutie alebo zdržanie sa (napr. neoslovenie osoby, ktorá podala zabezpečovacie opatrenie).
- V závislosti od počtu zúčastnených strán ich možno rozdeliť na jednostranné a dvojstranné. V prvom prípade zasahuje vôľa jednej strany (napríklad závet), v druhom prípade je potrebný súhlas dvoch alebo viacerých strán (ako napríklad pri kúpno-predajných zmluvách).
- Podľa vzťahu k zákonu ich možno klasifikovať na formálne a neformálne. Prvé vyžadujú dodržiavanie zákona podľa jeho formalít (ako napr Pracovná zmluva), pričom tieto nevyžadujú na svoju platnosť žiadnu vážnosť (ako je napríklad ústna dohoda medzi stranami).
- V závislosti od rozloženia záväzku ich možno klasifikovať ako bezplatné a nevýhodné. V prvom prípade pripadá povinnosť na jednu stranu alebo jednotlivca podľa princípu liberálnosti (ako napríklad v prípade darovania), zatiaľ čo v druhom prípade sú záväzky recipročné a oba subjekty sú viazané súčasne. (ako napríklad v prípade nájomnej zmluvy).
Rozdiel medzi faktami a právnymi úkonmi
Zásadný rozdiel medzi právnymi skutočnosťami a právnymi úkonmi podľa väčšiny zákonov súvisí so vznikom udalosti, ktorá spôsobuje právne následky.
Ak je uvedená udalosť prirodzená alebo spoločenská, bez priameho zásahu vôle jednej zo strán, považuje sa to za právnu skutočnosť. Naopak, do právneho úkonu zasahuje výslovná vôľa strán, ktoré sa domáhajú konkrétneho právneho následku.
Napríklad: dieťa pri narodení získava určitý rad práv, ktoré sú priznané zákonom a právny systém, a to bez toho, aby o ne musel výslovne žiadať (keďže to okrem iného zatiaľ nemôže urobiť), ako napríklad právo na štátnu príslušnosť. Jeho narodenie je teda právnou skutočnosťou.
Ak si však ten istý jednotlivec neskôr želá uzavrieť nové občianstvo a vzdať sa občianstva, ktoré získal pri narodení, budeme namiesto toho v prítomnosti právneho úkonu, pretože v tomto prípade výslovná vôľa jednotlivca sprostredkúva právny následok. ktoré chce získať: zánik ich štátnej príslušnosti a získanie inej.