• Aké sú pravidlá volejbalu?
• Všeobecné pravidlá volejbalu
• Volejbalové ihrisko a vybavenie
• Pozície a striedanie volejbalistov
• Lopta a volejbalová sieť
• dotyky vo volejbale
• Sety a skórovanie vo volejbale

Vysvetlíme, aké sú pravidlá volejbalu týkajúce sa ihriska, postavenia hráčov a typov striel.

Vo volejbale súperia dve družstvá, každé na jednej strane siete.

Aké sú pravidlá volejbalu?

The volejbal, volejbal alebo volejbal je a šport lopty, ktorá sa hrá v súperiacich tímoch, v ktorých sa nafukovacia lopta udiera rukami, aby prešla cez sieť zavesenú v strede ihriska. Tím, ktorý dovolí loptičke najviackrát sa dotknúť zeme na svojej strane siete, bude porazený.

Ide o pomerne nedávny šport, ktorý sa v USA začal venovať koncom 19. storočia, keď v roku 1895 profesor tzv. telesná výchova z YMCA (Kresťanské združenie mladých mužov, "Kresťanská asociácia mladých mužov"), William G. Morgan, hľadal šport hrateľný v interiéri, ktorý by nebol taký agresívny ako novovynájdený basketbal.

Hra sa pôvodne volala mintoneta, ale čoskoro sa jeho meno zmenilo na volejbal, keďže hráči často volejujú loptu, to znamená, že ju udierajú do vzduchu, čím prerušujú jej dráhu.

prišiel volejbal Európe po boku amerických vojakov v prvej svetovej vojne. Odvtedy si získalo povesť medzi športmi, až kým sa v roku 1964 nestalo olympijským športom v mužskej aj ženskej kategórii.

Jeho prax bola populárna najmä vo východnej Európe a národoch ako Československo, Poľsko, Bulharsko či Sovietsky zväz (a potom namiesto toho Rusko) boli tradične veľkými šampiónmi v tomto športe. Ďalšou veľmi významnou krajinou ženského volejbalu bola koncom 20. storočia Kuba.

Všeobecné pravidlá volejbalu

Všeobecné pravidlá volejbalu sú pomerne jednoduché. Dva súťažiace tímy, každý na jednej strane siete, musia zasiahnuť loptu rukami a pažami (alebo akoukoľvek časťou tela) tak, aby prešla cez sieť a spadla na nepriateľské územie.

Na tento účel majú maximálne tri po sebe idúce zásahy, kým lopta prejde cez sieť a vždy ju musia udržiavať v pohybe bez toho, aby ju držali, zastavovali alebo akýmkoľvek spôsobom sprevádzali na jej dráhe. Taktiež žiadny hráč nemôže trafiť loptu dvakrát za sebou.

Hra sa zvyčajne začína podaním, ktoré vykoná tím v poradí, a potom sa obaja súperi striedajú medzi:

• Útočné fázy, v ktorých je lopta pod kontrolou.
• Obranné fázy, v ktorých sa predpokladá príchod lopty cez sieť a pohyby súpera.

Počas oboch fáz majú hráči pevnú pozíciu na svojom ihrisku, aj keď majú na ihrisku určitú voľnosť pohybu. Hráči nesmú bezdôvodne prejsť cez sieť smerom k súperovmu ihrisku, ani prihrať loptu pod ňu.

Nakoniec musí byť lopta počas hry v nepretržitom pohybe a musí byť vždy zavesená vo vzduchu. Hra končí, keď jedno z družstiev nevráti loptu a tá sa dotkne zeme alebo opustí hraciu plochu.

Volejbalové ihrisko a vybavenie

Ihrisko každého tímu je rozdelené na obrannú zónu vzdialenú od siete a útočnú zónu.

Volejbalové družstvá sú zvyčajne zložené z 12 hráčov, z ktorých 6 môže byť na ihrisku súčasne a môžu sa počas hry vymeniť so svojimi spoluhráčmi na lavičke iba raz. Každé družstvo má ihrisko pri sieti, jasne ohraničené hracími líniami a nikdy nesmie vstúpiť na ihrisko súpera.

Ihrisko je plochý, hladký a neprerušovaný obdĺžnik s dĺžkou 18 metrov a šírkou 9 metrov. Vo svojej stredovej línii je predelená sieťou, zavesenou vo výške cca 2,4 – 2,2 metra v závislosti od kategórie zveri.

Okolo neho je voľná zóna široká najmenej 3 metre, ktorá oddeľuje hráčov od verejnosti a kde môže herná akcia pokračovať, pokiaľ sa lopta nedotkne zeme. Okrem toho je potrebný voľný priestor nad kurtom vo výške približne 7 metrov.

Ihrisko každého družstva je ohraničené spodnou čiarou a dvomi postrannými čiarami, v rámci ktorých sa lopta musí dotknúť zeme, aby bola súperovým bodom. Tento priestor je tiež rozdelený na obrannú zónu vzdialenú od siete a útočnú zónu oveľa bližšie k nej. Na zápas sú zvyčajne dvaja rozhodcovia, ktorí sa nachádzajú na oboch koncoch siete a bez vstupu na hraciu plochu.

Pozície a striedanie volejbalistov

V rámci príslušného ihriska musia hráči zaujať šesť určitých pozícií, ktorými sú:

• Traja útočníci alebo útočníci. Nachádza sa v priamej línii v útočnej zóne, smerom k sieti.
• Traja obrancovia alebo obrancovia. Nachádza sa v priamej línii v obrannom pásme, chrbtom k základnej čiare.
• Dve liberá. Vymeniteľní hráči pre striktne obrannú úlohu, ktorí môžu vstúpiť a opustiť ihrisko počas obranných fáz pri striedaní toho druhého, pokiaľ nikdy nie sú na ihrisku spolu. To sa môže stať uprostred rozohrávky, ale návrat vystriedaného hráča bude musieť počkať až do konca rozohrávky. Liberá plnia prísne obranné úlohy a obliekajú sa inak ako zvyšok tímu.

Za normálnych okolností sa pri rozohrávke každý hráč drží svojej pozície, aby pokryl určitú oblasť na ihrisku.Keď však tím získa bod, jeho hráči musia otáčať pozície v smere hodinových ručičiek, takže každý musí hrať na všetkých možných pozíciách. Toto je známe ako rotácia. V čase výkopu rozohrávky však už musia byť hráči jasne postavení na ihrisku a čakať.

Lopta a volejbalová sieť

Volejbalová lopta je guľatá, nafúknutá a vyrobená z kože (alebo podobného syntetického materiálu) a je zvyčajne svetlej farby, prevažne bielej farby. Je podstatne menšia a ľahšia ako basketbalová alebo futbalová lopta. futbal: Má obvod 65 cm a hmotnosť približne 260 g.

Sieť má šírku jeden meter a podopierajú ju dva stĺpiky umiestnené na koncoch stredovej čiary. Musí byť neustále napnutý a má dva biele pásy, ktoré označujú jeho začiatok a koniec v hornej a dolnej časti jeho predĺženia. Skutočnosť, že sa lopta dotkne siete, neznamená koniec hry ani bod pre súpera, pokiaľ nejde o podanie.

dotyky vo volejbale

Príjem je dotyk, ktorým je lopta prijatá alebo zachytená po podaní súpera.

Lopta môže byť počas hry zasiahnutá rôznymi spôsobmi, zvyčajne:

• Vyneste alebo servisujte. Je to dotyk, ktorý začína hru a je vykonaný premietaním lopty jednou rukou do vzduchu a následným úderom do druhej, buď nad alebo pod rameno. Myšlienka je taká, že lopta bez prerušenia preletí cez sieť a hľadá slabé stránky formácie súpera. Toto podanie sa odohrá za základnú čiaru.
• Recepcia. Je to dotyk, ktorým je loptička prijatá alebo zachytená po súperovom podaní, spojením oboch rúk natiahnutých pred hrudníkom, aby zasiahli loptičku predlaktím alebo oblasťou blízko zápästia.Je to kritický krok v tomto športe, pretože musí nielen zabrániť tomu, aby súperove podanie dopadlo na zem, ale musí dať aj samotnému tímu možnosť zostaviť protiofenzívnu hru.
• Umiestnenie. Je to dotyk, ktorý zvyčajne nasleduje po úspešnom úlovku. Robí sa to prstami oboch rúk, poháňajúc loptu tak, aby ju tretí hráč mohol vystreliť cez sieť. Ide o presný, jednoduchý a rýchly dotyk, ktorý je možné vykonať na zemi alebo počas skoku.
• Útok alebo ukončenie. Zvyčajne je to posledný dotyk troch povolených družstvu a pozostáva z tvrdého úderu lopty tak, aby prešla cez sieť a do opačného ihriska, pričom hľadala zem. Útok je možné uskutočniť aj počas prvých ťahov, a to z pozície útoku aj z pozície obrany.
• Blokovanie. Je to dotyk, ktorým sa hľadá, aby sa zabránilo opačnému útoku, to znamená, že sa vykonáva z obrannej pozície. Pozostáva z toho, že skáčete rovnobežne so sieťou, s oboma vystretými rukami, hľadáte loptičku, ktorá ich zasiahne, a vraciate sa do opačného ihriska namiesto otvárania ihriska smerom k vlastnému.

Sety a skórovanie vo volejbale

Hra sa končí bodom pre jeden z oboch tímov. Vo všeobecnosti sa považuje za bod pre súpera, ak:

• Lopta sa dotkne zeme na vlastnom ihrisku bez ohľadu na to, či sa loptičky dotkla ako posledná vlastná alebo súperova.
• Počas útoku lopta opustí ihrisko súpera a dotkne sa zeme vo voľnej zóne alebo mimo nej. Tiež ak počas hry lopta narazí na strop alebo do siete alebo do stĺpikov na vonkajšej strane ihriska.
• Družstvo samotné sa podieľa na zadržaní alebo sprevádzaní lopty, alebo ak k prijatiu dôjde s nesprávnym dotykom.
• Samotný tím prekračuje maximálny povolený počet troch súvislých dotykov s loptou.
• V momente podania hráč vlastného tímu, ktorý ho vykonáva, vkročí na základnú čiaru alebo zasiahne sieť.

Tím, ktorý získa najviac bodov, vyhrá zápas, ktorého dĺžka však môže byť veľmi variabilná, keďže nie je vopred stanovený hrací čas. Aby bol tím považovaný za víťazný, musí vyhrať tri z piatich setov. Každý set sa končí, keď družstvo dosiahne alebo prekročí 25 bodov s aspoň 2-bodovým náskokom pred súperom (tj 25 až 23 bodov). Ak túto výhodu nemáte, budete pokračovať v hre, kým ju nedosiahnete.

Každý tím, ktorý nazbiera tri víťazné sety, bude konečným víťazom. Ak sa však dosiahne piaty set bez jasného víťaza, tento tajbrejkový set sa bude hrať iba do 15 bodov, ktoré je potrebné vyhrať s 2-bodovým náskokom pred súperom (15 ku 13).