Vysvetľujeme, čo je to nostalgia, pôvod tohto pojmu a rôzne spôsoby jeho chápania. Tiež jeho vzťah k melanchólii.
čo je nostalgia?
Nostalgia je pocit túžby po udalostiach alebo situáciách v minulosti, vo všeobecnosti po tých, ktoré sú príjemné, dôležité alebo nezabudnuteľné. Je to od začiatku ťažko definovateľný pocit, blízky smútku, že minulé veci sa nevracajú, a zároveň radosti, ktorú prináša spomínanie.
V skutočnosti by podľa slovníka Kráľovskej španielskej akadémie bola nostalgia „Bolesť z neprítomnosti vo vlasti, príbuzných alebo priateľov“ alebo „melancholický smútok spôsobený spomienkou na stratené šťastie“. Nie je teda ľahké rozoznať, či ide o príjemný alebo bolestivý pocit.
Slovo nostalgia pochádza z gréckych slov nostos ("Návrat") a niečo („Bolesť“), tak by sa dala definovať ako bolesť tvárou v tvár nemožnému návratu, alebo ako túžba po návrate (do minulosti, do vlasti a pod.).
Začal sa používať koncom 17. storočia, keď ho mladý Švajčiar Johannes Hofer (1669-1752) navrhol ako súčasť svojho diplomovej práce 1688 lekár na univerzite v Bazileji, opisujúci prípady sluhu a študenta, ktorí bez zjavnej príčiny umierali, ale hneď ako sa vrátili domov, boli vyliečení. Mladý Hofer ich pokrstil ako prípady o heimweh, čo by v nemčine znamenalo „domáca bolesť“.
Mnohí to opisovali ako chorobu alebo chorobu a snažili sa ju liečiť rôznymi spôsobmi. Naopak, dnes existujú psychoanalytické interpretácie, ktoré v tom vidia snahu mysle dať zmysel, a teda aj transcendenciu samotnému životu.
Z tohto pohľadu môže byť nostalgia aj zásobárňou pozitívnych emócií, ktoré by nás nútili čeliť neistotám budúcnosti s lepším duchom.
Hoci je tento pojem relatívne nedávny, pocit nostalgie má dlhú a dávnu históriu, o čom svedčia eposy a rozprávania staroveku, ako napr Odysea z Homéra (8. storočie pred Kristom), napr.
Nostalgia a melanchólia
Nostalgia a melanchólia môžu byť často použité ako slová synonymný, pretože obe majú tendenciu byť spojené so smutným, kontemplatívnym alebo reflexným pocitom.
Melanchólia sa však považuje za stav zrušenia (nedostatok túžby), pokoj, smútok a nezáujem, čo často vedie k tomu, že sa subjekt stráca v pamäti alebo fantázii. Takže ani nie sú podobné.
V minulosti bola melanchólia známa aj ako otrava olovom. Francúzsky spisovateľ Victor Hugo (1802-1885) to definoval ako „radosť byť smutný“. Tradične bola považovaná za chorobu básnikov, spojenú s tvorivým aktom od začiatku r Romantizmus a takzvaných „prekliatych básnikov“.
Melanchólia má však aj klinický korelát, to znamená, že je tiež typickou formou ochorenia: depresie melancholický, ktorý oplýva regiónoch predĺžených chladných ročných období (sú ľudia, ktorí to spájajú s absenciou slnečné svetlo) a že možno budete potrebovať lieky.
Všetci sme teda tak či onak náchylní k nostalgii, no nie všetci trpíme melanchóliou. Menej stále trpí melancholickou depresiou, ktorá je schopná stať sa pravdou problémy od zdravie, viac ako tvorivý stav mysle, aj keď smutný.