Vysvetľujeme históriu mikroskopu, prvé pokusy o jeho vytvorenie a rôzne pokroky v posledných storočiach.
Mikroskop
A mikroskop Je to optický prístroj používaný na zväčšovanie obrazov veľmi malých predmetov. Umožňuje nám teda pozorovať to, čo vďaka svojim nepatrným rozmerom bežne uniká nášmu pohľadu.
Na tento účel používa dve alebo viac šošoviek spolu s rôznymi typmi technológie, aby dosiahol také dôležité výsledky, že od jeho objavenia sa v 17. storočí navždy spôsobili revolúciu vo vedeckom svete.
Pozadie optika a mikroskopia sa dá vystopovať až do staroveku, aj keď starovekí filozofi a prírodovedci nikdy nemali poňatia o rozmanitosti mikroskopického sveta, a to ani pre jednoduchý fakt, že im spôsobil choroby. Napríklad pre mnohých mysliteľov a rozprávačov ako Ezop bola najmenším predstaviteľným zvieraťom blcha.
Prvé pokusy s použitím okuliarov vidieť to, čo je očiam nedostupné, však boli na strane Euklida a Ptolemaia, hoci sa zameriavali skôr na pozorovanie vzdialeného: hviezdyalebo v každom prípade správne chyby zraku, ako je krátkozrakosť.
Oveľa neskôr Leonardo Davinci v 16. storočí trval na výhodách pozorovania malých predmetov špeciálnymi šošovkami, napríklad na štúdium najmenšieho hmyzu.
Hoci sa vedú mnohé diskusie o tom, kto zostrojil prvý mikroskop, je známe, že k nemu došlo medzi 16. a 17. storočím. Niektoré verzie poukazujú na holandského výrobcu šošoviek Zachariasa Jansena (1583-1638), ktorému sa pripisuje aj vynález prvého ďalekohľadu.
Ak je to pravda, prvý mikroskop sa objavil v roku 1590. V nasledujúcich desaťročiach sa stal medzi mysliteľmi a filozofmi taký populárny, že netrvalo dlho a objavili sa prvé revolučné experimenty. pozorovanie predtým neviditeľných:
- V roku 1665 anglický lekár William Harvey (1578-1657) publikoval svoje štúdie o krvnom obehu z pozorovania krvných kapilár pod mikroskopom.
- Robert Hooke zverejnilMikrografia, kniha, v ktorej boli prvýkrát reprodukované snímky zhotovené pod mikroskopom, ako napríklad pozorovania korku a toho, čo sa odvtedy nazývalo bunka.
- Po rokoch taliansky anatóm Marcello Malpighi (1628-1694) po prvý raz pozoroval živé bunky, keď pozoroval živé tkanivá pod mikroskopom.
Holanďan Anton van Leeuwenhoek (1632-1723) zdokonalil konštrukciu dostupných mikroskopov a mohol po prvý raz pozorovať baktérie, prvoky, spermií a červených krviniek, čo spúšťa mikrobiológie a revolúciu biológia a medicíne. Jeho objavy však neboli za jeho života publikované a trvalo až do roku 1723, kým sa jeho tajomstvá a mikroskopický materiál dostali na povrch.
Vďaka vynálezu mikroskopu bolo osemnáste storočie bohaté na objavy a vylepšenia optického systému, ktoré nám umožnili vidieť svet minúty. Veľký pokrok sa dosiahol v jeho stabilite a jednoduchosti používania.
Zlepšenie jeho zväčšovacej sily však prišlo v 19. storočí vďaka úsiliu H. M. Halla a Johna Dollonda. Na druhej strane štúdie Isaaca Newtona (1643-1727) a Leonharda Eulera (1707-1783) otvorili dvere k objavu lomu a odraz.
Tak v roku 1877, keď Nemec Ernst Abbe (1840-1905) publikoval svoju teóriu mikroskopu, technika mikroskopia urobila obrovský skok vpred. Jednoduchou výmenou vody napríklad za cédrový olej sa dosiahol oveľa vyšší nárast.
V prvej tretine 20. storočia sa odhadovalo, že bolo dosiahnuté maximálne možné zväčšenie optických mikroskopov: 500X alebo 1000X. To však stále nestačilo na pozorovanie vnútrobunkových štruktúr, ako je napr jadro vlny mitochondrie, ktorého pochopenie bolo životne dôležité pre medicínu a biológiu.
Bolo to tak, že štúdie o fyzické častíc prišiel medzi rokmi 1925 a 1932 vynález prvého elektrónového mikroskopu, ktorý namiesto premietania svetla využíva tok elektróny na dosiahnutie zväčšenia až 100 000x. Práve sa začínala nová éra vedeckého pozorovania, ktorej dopady na ľudské poznanie boli rovnako revolučné ako van Leeuwenhoekove pozorovania.