Vysvetľujeme, čo je to exegéza pri výklade textov a jej význam v práve. Tiež hermeneutika a eisegéza.
Čo je to exegéza?
Exegéza je objektívna interpretácia významu a text, teda jeho doslovné a investigatívne vysvetlenie, aj keď v niekt kontextoch aj filozofické, historické či náboženské, ako pri biblickej exegéze. Tí, ktorí to uvádzajú do praxe, sú známi ako exegéti.
Toto slovo pochádza zo starovekej gréčtiny, konkrétne zo slovesa exegeomai, preložiteľné ako „vyviesť“, to znamená: „vystaviť“, „extrahovať“ v zmysle vyňatia pravda vnútri veci. Exegéza sa teda považuje za obnovenie pravdivosti textu, chápaného ako jeho kritický a úplný výklad, bez ohľadu na subjektivitu interpreta. V tomto sa líši od eisegesis.
Exegetické cvičenie zvyčajne zahŕňa preskúmanie historický kontext Y kultúrne textu, ktorý sa má interpretovať, berúc do úvahy jeho preklad, jeho významné alebo zvláštne slová, jeho premenné, limity a vnútorné súvislosti, teda skôr vedecký pohľad na text. Preto ich zvyčajne vykonávajú odborníci v danej oblasti.
Veľmi častým prípadom exegézy je tá, ktorá zahŕňa posvätné knihy, ako je Biblia, Korán a podobne, ktoré vzhľadom na svoj historický a kultúrny význam možno interpretovať ako dokumenty a ako literárne diela, alebo ako Božie slovo na Zemi. ..
Exegéza a hermeneutika
Exegéza aj hermeneutika majú čo do činenia s interpretáciou, ale na úrovniach a z veľmi odlišných perspektív.
Exegéza, ako sme videli, sa vždy točí okolo textu, z ktorého sa snažíme „vyťažiť“ tú najobjektívnejšiu pravdu, teda najúplnejší, vedecký a najvysvetľujúci zmysel. Na druhej strane je hermeneutika veda interpretácie textov, teda disciplíny, ktorá sa zaoberá systematickým štúdiom prekladu, vysvetľovaním a porozumením písaných textov, najmä antických.
Mohli by sme teda tvrdiť, že exegéza je len jednou z možných metód interpretácie, ktoré študuje hermeneutika, keďže tá má širšiu víziu a pole záujmov a predstavuje aj disciplínu, zatiaľ čo exegéza je len jednou praxou.
Exegéza v práve
Vo svete Správny Používa sa aj termín exegéza, aj keď už nie na výklad starých textov, ale na samotný text zákonov, keďže posledne menované sú len všeobecné princípy zhromaždené v dokumente a je potrebné ich interpretovať, pochopiť a aplikovať vo všeobecnosti na každý prípad, ktorý sa má posudzovať.
Na druhej strane, v 19. storočí existovala vo Francúzsku právnická fakulta s názvom School of Exegesis, po vydaní Napoleonovho občianskeho zákonníka z roku 1804. Táto škola vyzdvihovala písané právo a navrhovala jeho výklad čo najvernejší tomu, čo bolo napísané. , čím má prednosť pred akýmkoľvek iným typom úvah.
V tomto zmysle bola ich vízia práva antihistorická, pretože normu chápali ako izolovaný prvok, a nie ako výsledok konkrétnej cesty v spôsobe myslenia o práve. Spravodlivosť.
Pre Exegetickú školu je teda správny spôsob interpretácie a pravidlo Nešlo ani tak o to, čo hovorí samotný text, alebo o to, čo o ňom môže vyvodiť tlmočník, ale skôr o to, aby sa pokúsil zrekonštruovať samotný zmysel vôle tých, ktorí ho napísali, teda autorít. Skutočne dôležité na nej bolo, že obsahovala najvyššiu myšlienku svojho autora.
Exegéza a eisegéza
Pojmy exegéza a eisegéza možno považovať za protichodné resp antonymá. Rozdiel medzi jedným a druhým spočíva v miere objektivity, ktorá sa prejavuje pri interpretácii textu, ktorý každý z nich navrhuje.
Exegéza navrhuje čítanie kontextový, vedecký a objektívny text, berúc do úvahy prvky prítomné v texte a tie, ktoré o ňom možno skúmať. Naopak, eisegesis pozdvihuje interpretáciu textu na základe pohľadu interpreta, teda čítania textov vo vzťahu k určitej téme, či už je alebo nie je priamo spojená s textom v jeho pôvodnom kontexte.
Eisegézu možno chápať ako výklad orientovaný na subjekt subjektívneho záujmu čitateľa, alebo aj ako neobjektívne čítanie, ktoré vnucuje textu zmysel, ktorý objektívne povedané neexistuje, ale ktorému podlieha.